Bratislava – Devín – Devínska Nová Ves – Schlosshof – Marchegg– Angern – Záhorská Ves – Vysoká pri Morave – Devínske jazero a späť.
Dĺžka trasy: 100 km

Posledný marcový víkend prial cyklistike, celý deň bolo pekné slnečné počasie. Rozhodli sme sa vybrať tento raz na jednu z našich obľúbených trás v povodí riek Dunaj a Morava. Stretli sme sa v Petržalke za Starým mostom, ktorý už bol z veľkej časti rozobratý – má sa stavať nový, po ktorom pôjdu aj električky. Vyrazili sme po petržalskej hrádzi proti prúdu Dunaja, potom sme prešli mostom Lafranconi na ľavý breh Dunaja. Prvou našou métou bol historický Devín, do Devína sa z veľkej časti ide po hlavnej ceste, takže človek má v niektorých užších úsekoch obavy. Plány vybudovať cyklocestu Bratislava-Devín meškajú najmä pre spory s ochranármi, nie je dohodnuté, kadiaľ má cyklocesta viesť – či cez ostrov Sihoť, alebo vedľa hlavnej cesty. Z Devína ďalej je vybudovaná pekná cesta pre cyklistov po ľavom brehu rieky Morava – my sme pokračovali ďalej do Devínskej Novej Vsi, tam sme „natankovali“ v rámci rehydratácie a pokračovali sme cez nový cyklistický most cez rieku Moravu do Rakúska – zúčastnili sme sa jeho otvorenia pre verejnosť dňa 11.8.2012 - link. V zámku Schlosshof sme sa tento raz nezastavili a pokračovali sme na Marchegg. Marchegg je známy tým, že tam žije najväčšia kolónia bocianov bielych v Strednej Európe. Známy je „bocianí festival“ (Storchdfest), ktorý sme v minulosti opakovane navštívili. Zo Schlosshofu až do Angernu vedú cesty otvorenou krajinou a takmer vždy treba počítať so silným protivetrom, ktorý býva často „demotivujúci“. Z Angernu vedie kompa na Slovensko do obce Záhorská Ves – cena jedno euro. V Záhorskej Vsi sme sa rozhodli naobedovať v miestnej reštaurácii, podávané jedlo si však nezaslúžilo ani pol „michelinskej hviezdičky“. Cestou späť sme sa zastavili na rehydratáciu kde inde, ak nie U starého bicykla (lokalita Devínske jazero). Na záver dňa sme museli skonštatovať, že sme pekne a užitočne strávili druhú jarnú sobotu.

Bocian biely je vták vysoký 1 meter, je to migrujúci tvor. Bociany zimujú v strednej a južnej Afrike, a na svojich pútiach dvakrát do roka preletia tisíce kilometrov. Je zaujímavé, že do Afriky neprelietajú najkratšou cestou ponad Stredozemné more.Do západnej časti Afriky letia cez Španielsko a Gibraltar, do východnej časti a do južnej Afriky letia cez Bospor, ponad Turecko, Izrael, Sinaj a Egypt.
K nám prilietajú začiatkom jari a preto sú aj považované za poslov jari. Hniezda, ktoré si budujú z vetvičiek a zeminy, vážia aj stovky kilogramov.Bacianí pár sa obyčajne vracia do svojho pôvodného hniezda. Mláďatá sa liahnu po 33 dňoch inkubácie, na vajíčkach sa striedajú obaja rodičia a o 2 mesiace neskôr sa už učia lietať.