Skalica
Dĺžka trasy: 145 km
Počet účastníkov: 7

Mapa

Mesto Skalica sa historicky hrdí prívlastkom „slobodné kráľovské mesto“ (od roku 1372) - história mesta Skalica. Prvé dôkazy osídlenia sa datujú oveľa ďalej do histórie – do mladšej doby kamennej – 4000 r. pred n.l. Skalica je nie nadarmo považovaná za jedno z najkrajších miest Slovenska, jej zachované centrum je historickou mestskou pamiatkou. Centru dominuje trojuholníkové Námestie slobody s farským kostolom sv. Michala Archanjela a jezuitským kostolom sv. Františka Xaverského na druhom konci.
V Skalici sa v dňoch 16.-18. septembra 2011 konali už tradičné tzv. Skalické dni označované aj ako „festival tradícií, hudby, tanca, výstav, športových podujatía zábav“. Na toto podujatie sme prišli na pozvanie našich priateľov Ivana a Tamary, ktorí sa predtým zúčastnili nami organizovaného podujatia Poznávanie Zlatého trojuholníka. Ivan a Tamara pre nás pripravili bohatý cyklistický i spoločenský program. Ubytovaní sme boli na malej ale malebnej chate v Zlatníckej doline na úpätí Bielych Karpát vzdialenej asi 6 km od centra mesta Zlatnícka dolina. Túto lokalitu sme navštívili už v roku 2008 počas cykloakcie 13. Národný zraz cykloturistov v Skalici.

Piatok 16.9.2011 - fotografie
Počet km: 45
Zlatnícka dolina – Koválovecké lúky – Mlýnky – Skalica

Hneď po ubytovaní na chate u Ivana a Tamary nám hostitelia pripravili prvú cyklotrasu smerom do Bielych Karpát. Niekoľko kilometrov od chaty sme najskôr navštívili Skalický salaš s pravou nefalšovanou žinčicou a ovčím syrom, ktorým sa nedalo odolať. Pokračovali sme tiahlym stúpaním lesnou cestou na Koválovecké lúky (550 mnm) s pekným výhľadom na východ – na tzv. kopanice – a ďalej sme pokračovali na rázcestie Kamenná búda (520 mnm). Odtiaľ vedie opäť lesom nádherná romantická cesta s miernym zjazdom s konečnou pri priehrade Mlynky. V strede tejto priehrady je hraničná čiara medzi Slovenskom a Českom. Prešli sme cez hrádzu na druhú stranu a boli sme na Morave, kde nás privítala malá osada Mlýnky s typickými maľovanými domčekmi. Tam sme „natankovali“ (pivo Bernard) a zamierili sme späť na Slovensko do Skalice. V meste Skalica na Kalvárii pri rotunde sv. Juraja sme stretli mnoho piknikujúcich mladých ľudí. Ivan nás pozval do reštaurácie Ledovňa Skalica, kde personál bol v dobových krojoch a jedlo sa podávalo spôsobom spôsobom takmer ako v stredoveku. Tu nás prijal osobne aj pán primátor mesta Skalica Ing. Stanislav Chovanec – museli sme konštatovať, že je to sympatický a veľmi charizmatický človek. Po západe slnka nás ešte čakala návšteva cukrárne a cukrárenskej výrobne našich hostiteľov Ivana a Tamary. Večer už bol v znamení Skalických dní – ohňostroj, koncerty, tanečná zábava, pre potechu v početných stánkoch typické jedlá a nápoje, ktoré podobné podujatia sprevádzajú – cigánska, klobásky, burčiak, pivo a navyše neodmysliteľný Skalický trdelník. Atmosféra bola jedinečná – toto konštatovanie je aj poklona pánu primátorovi a organizátorom. Na hlavnom Námestí slobody pred kostolom sv. Michala bolo pódium na vysokej profesionálnej úrovni, pred ním priestor pre fanúšikov a tancujúcich. Na druhej strane námestia bolo veľa miesta na sedenie a po oboch krajoch námestia stánky s občerstvením. My, hostia z Bratislavy, sme s poľutovaním museli konštatovať, že organizáciou Skalica predčila všetky podobné akcie v Bratislave ako i v okolitých vinárskych mestečkách.

Sobota 17.9.2011 - fotografie
Počet km: 60
GPS záznam trasy
Cez Vinohrady – Mlýnky – Pod Žerotínem – Radějov – Travičná – Lučina –Strážnice – pivničky Petrov u Strážnice – vinohrady – Skalica

Druhý deň v sobotu sme sa vydali cez les a vinohrady k nám už známej priehrade Mlynky a pokračovali sme cez obec Radějov do rekreačnej oblasti Lučina s cieľom dobrého obeda v hoteli Radějov. Pred rekreačnou oblasťou sme odbočili malým prevýšením na rozhľadňu v lokalite Travičná (372 mnm). V hoteli Radějov v Lučinej sme neboli veľmi spokojní s ponúkanou gastronómiou. Cestou z hotela sme sa zastavili na chvíľu pri umelej nádrži Lučina a zamierili sme do Strážnice. Tam sme mali v úmysle sa odviezť loďou po Baťovom kanáli (viď nižšie) smerom do Skalice, ale ponúkané služby boli veľmi slabé, a žiadnej lode sme sa nedočkali. Pokračovali sme preto na bicykloch popri Baťovom kanáli do Petrova, konkrétne do časti Vinné sklepy Petrov – Plže so známymi vínnymi pivničkami. Bratislavčanom toto pripomína podobné prostredie v Prellenkirchen (Rakúsko). Petrovské pivničky majú tradíciu už od 15. storočia! Priečelia sú natreté na bielo a ozdobené sú typickými ornamentmi tohto regiónu s dominantnou modrou farbou. V pivničkách býva bohatá ponuka vín domácej produkcie, sezónne aj burčiaku. Musíme konštatovať, že sme asi nenavštívili toho najlepšieho vinára. Biele sme vyliali a červené sme vypili tak trochu so sebazaprením... Stretli sme tu talianskych turistov, ktorým asi chutilo a evidentne odchádzali „v dobrej nálade“. Dosť rozčarovaní sme pokračovali späť do Skalice. Večer pokračovali Skalické dni. Prišli sme akurát, keď koncertovala Smatanová, bola výborná - a ľudia na námestí tancovali a bláznili sa pri dobrej hudbe. Nasledoval Cmorík, ktorý to však „prepálil“ s decibelmi, takže namiesto hudby sme počúvali takmer kakofonický hluk.

Nedeľa 18.9.2011 - fotografie
Počet km: 40
Zlatnícka dolina – Skalica – Hodonín – Baťov kanál – Skalica.

V nedeľu sme sa vydali na krátku „odpočinkovú“ etapu bez prevýšení. Naša trasa viedla najskôr do okresného mesta Hodonín, kde sme prešli na druhú stranu rieky Morava do prístavu Přístaviště U Jezu Hodonín. Tento raz nám prialo šťastie a loďou, ktorá zobrala aj naše bicykle, sme si vychutnali rieku Morava. Pri príchode loďou po rieke Morava na Slovensko sme boli prekvapení skalickým „prístaviskom“, čo bol malý zelený pontón „uprostred ničoho“. Odtiaľ sme na bicykloch po hrádzi navštívili aj Baťov kanál smerom ku Skalici.
Baťov kanál (Baťův kanál) je 53 km dlhý úsek vodnej cesty od Otrokovic do Skalice s prevýšením 18,6 metra a na jeho ceste je postavených 13 plavebných komôr. Hlboký je „len“ 1,5 m, preto po ňom môžu premávať lode s ponorom do 80 cm. Prvé časti kanála boli vybudované v rokoch 1936-1938 za účelom regulácie vôd rieky Morava a ako začiatok dávneho sna prepojiť veľké európske rieky Dunaj – Labe – Odra, t.j. prepojenie troch morí – Čierneho, Severného a Baltického. Dnes sa Baťov kanál už nepoužíva na nákladnú prepravu, je viac-menej turistickou atrakciou, v posledných rokoch obnova kanálu bola realizovaná s príspevkami eurofondov.
Prístav Skalica na Baťovom kanáli je lepšie vybavený a má aj požičovňu lodí. Z prístavu sme sa vrátili do centra Skalice, kde pokračovali Skalické dni. Prišli sme akurát, keď vystupoval Petr Rezek (pripadal nám ako zabudnutý hipík z minulého storočia) a Hana Zagorová, ktorá si aj vo svojom veku (nech nám pripomenutie veku prepáči) držala dobrý „štandard“.
To bola bodka za našim pobytom v Skalici a Zlatníckej doline.
V pláne sme mali ešte návštevu nášho obľúbeného zariadenia Cykloranč U zlomené šlapky, kde má svoj stan aj Cyklorudo - naše fotografie 2008, no nestihli sme.

Budeme sa tešiť na opätovnú návštevu týchto krásnych, romantických, často zapadnutých cyklokútov "na konci sveta a civilizácie", ako i na kráľovské mesto Skalica, ktoré v nás zanechalo nezabudnuteľné spomienky.

Naše poďakovanie patrí hostiteľom Ivanovi a Tamare, ako aj Tamarinej sestre Evke.