Třeboň a okolie
Dĺžka trasy: 400 km

Po roku sme sa opäť vrátili do Třeboňska pre veľký úspech minuloročného zájazdu. Krásne prostredie rybníkov a borovicových lesov v čase dozrievania čučoriedok poskytuje neopísateľné zážitky. Zaujímavosti regiónu a samotného mesta Třeboň sme opísali v našej reportáži r.2013. Pobyt sme začali prehliadkou mesta Třeboň a výletmi do jeho okolia. Tento raz sme si počas nášho týždenného pobytu vybrali 3 vzdialenejšie destinácie – Gmünd, zámok Hluboká a Trocnov. Po dva dni (streda a štvrtok) nám pršalo tak, že sme podnikali len krátke výlety do blízkeho okolia. Škodoradostne sme konštatovali, že predpovede počasia v Česku sa nelíšia od tých u nás na Slovensku. Príklad: hneď prvý väčší výlet v nedeľu sme prerušili pre nečakanú veľkú búrku, hoci podľa predpovede malo byť slnečné počasie, v pondelok sa predpovedal dážď, no vôbec sme nezmokli, v utorok boli sľúbené lejaky, no prišli sme úplne spálení od pražiaceho slnka. Ako je zvykom v našich reportážach, hodnotíme aj gurmánske zážitky – tento rok ich bolo v porovnaní s minulým menej. Najviac nám chutilo v pizzerii Oregano a v reštaurácii Bílý Koníček na hlavnom námestí. Záverom je potrebné konštatovať, že sa zišla dobrá partia a prežili sme pekný týždeň dovolenky. Hlavným organizátorom bol opäť Milan Hambálek a neoficiálny sprievodca Jano Macko, ktorým aj touto cestou chceme vysloviť vďaku v mene všetkých zúčastnených.

Okolo mesta Třeboň a Třeboňsko (50-60-40 km)
Trasa: Třeboň - Břilice - rybník Rožmberk - Stříbřec - Mníšek - Mirochov - Staňkov - Chlum u Třebone - Hamr - pískovna Cep II - Opatovický mlyn - Třeboň.
Prvý deň popoludní sme mali čas navštíviť mesto, kde sa práve konali pivné slávnosti – v Třeboni sa totiž varí miestne pivo Regent. Sklamaní sme boli, že v bufete Pergola pri jazierku Zadní kouty už nehrala živá hudba, v minulosti sme si tam dali „tanečky“. Na druhý deň po príchode sme sa vydali na cestu „okolo rybníkov“ – začali sme, samozrejme, pri rybníku Svět ležiaci priamo na južnej hranici starého mesta, nevynechali sme ani najväčší a najznámejší Rožmberský rybník. Na záver dňa sme sa plánovali okúpať v našej z predošlého roku obľúbenej „pískovni“ Cep II. No len čo sme tam dorazili, zastihla nás nečakane silná búrka s bleskami udierajúcimi do lesa okolo nás a s „prietržou mračien“ a padajúcim ľadovcom – tí, ktorí nemali pršiplášte, premokli ako v živote nie.

Gmünd - Rakúsko (90 km)
Trasa: Třeboň - Branná - Hrachoviště - Suchdol nad Lužnicí - Halámky - České Velenice - Gmünd - Nová Ves nad Lužnicí - Obora - penzión Kamínek - Nové hrady žel.stanica - Šalmanovice- Hrachoviště - Branná - Třeboň.
Gmünd je malé malebné hraničné mestečko ležiace v spolkovej republike Južné Rakúsko (Niederösterreich) v oblasti nazývanej Waldviertel. Prvé písomné správy o jeho osídlení sú z 12. storočia. Na konci 1. svetovej vojny v r. 1919 sa kataster mestečka rozdelil na dve časti, pričom jedna časť, dnes nazývaná České Velenice, pripadla Česko-Slovensku. V susedstve mesta sa nachádza prírodná rezervácia Blockheide známe najmä svojimi obrovskými granitovými balvanmi (Wackelsteine). Pre nás, cykloturistov, však bol najšokujúcejší rozdiel medzi rakúskou a českou stranou hranice. Na jednej strane pekné upravené mestečko, na druhej strane nedôstojný obraz mesta zameraného na cezhraničných turistov nižšej triedy – nájdete tam napr. ružovú budovu kasína, lacné vietnamské obchody, prostitútky atď.

Zámok Hluboká (80km)
Trasa: Třeboň - Domanín - Libín - Zvíkov - Lišov - Jelmo - Libnič - Rudolfov - Úsilné - Hrdlořezy - Hluboká nad Vltavou a späť Lhotice - Kolný - Lišov - Štěpánovice - Vlkovice - Libín - Domanín - Třeboň.
Štátny zámok Hluboká leží vyše 10km severne od Českých Budějovic na vyvýšenine nad Vltavou. Pôvodne tam stál strážny gotický hrad postavený v 13. storočí kráľom Václavom I. Posledná veľká rekonštrukcia prebehla v 19. storočí Schwarzenbergovcami po vzore anglického zámku Windsor. Zámok Hluboká so svojim romantickým štýlom patrí medzi architektonické klenoty a je jedným z najkrajších zámkov v Česku. Zo zámockej veže (vstupné 40 Kč) je pekný výhľad do okolia. Okolo zámku sa rozprestiera rozsiahly anglický park ako stvorený na milenecké prechádzky.

Trocnov (80 km)
Trasa: Třeboň - Domanín - Libín - Slavošovice - Ledenice - Trocnov - Borovany - Hluboká u Borovan - Jílovice - Kojákovice - Hrachoviště - Branná - Třeboň.
Cieľom našej cesty bol Trocnov, konkrétne pamätník Jana Žižku, veľkého českého vojvodcu spojeného najmä s husitstvom. Pamätník tvorí rozsiahly 11-hektárový areál s múzeom, základmi domov, kde Žižka vyrastal. Podľa povesti sa Jan Žižka narodil pod dubom (okolo r. 1360), ktorý v 17. storočí dal miestny zemepán vyrúbať zo žiarlivosti, pretože si toto miesto ľudia uctievali. Celému areálu dominuje nadživotná socha Jana Žižku (postavený 1956-1960). Jan Žižka sa so zbraňami zoznámil už zamladi, ranou mečom prišiel o svoje ľavé oko ako 12-ročný. V dospelosti sa mu nedarilo ako zemanovi, tak sa stal zbojníkom (r. 1406-9), no nakoniec dostal amnestiu a dal sa ako vojak do služieb vrchnosti. Preslávil sa ako geniálny vojenský veliteľ v rôznych službách – kráľovských, aj proti kráľovi, za táboritov aj proti táboritom. Zomrel v r. 1924 ako inak – v boji pri obliehaní obce Přibyslav.

Bratislava – Petržalka – Čunovo – Dobrohošť a späť.
Dĺžka trasy: 70 km

Obec Dobrohošť sa nachádza 20km juhovýchodne od Bratislavy medzi starým korytom Dunaja (hranica s Maďarskom) a umelým prívodným kanálom k vodnému dielu Gabčíkovo. Tradičnou turistickou atrakciou tam býva gastronomicko-kultúrny festival nazývaný „Tajomstvá Dobrohošťských pecí“, ktorý sa koná pravidelne od roku 2001. Jeho 14 ročník sme navštívili spolu s priateľmi s Cykoklubu Apollo a osobne nás privítal starosta obce pán Jozef Boráros a pohostil nás v Kultúrnom dome. Podstata „tajomstiev pecí“ je v tom, že obyvatelia obce vo svojich dvoroch ponúkajú ich domáce špeciality ako napr. držkový perkelt, pečené prasiatko, halászlé, guláše, klobásy, pečené ryby, grilované dobroty, cigánsku pečienku, langoše a aj sladkosti – najväčším „trhákom“ sú štrúdle, ktoré domáci robia priamo pred vašimi očami. Toto podujatie je jediné svojho druhu na Slovensku, kde sa ponúkajú miestne špeciality "priamo v dome". Okrem toho sú na hlavnej ulici početné stánky s rôznym tovarom. Tohto roku nám prialo aj slnečné počasie s teplotami do 26°C, ale podvečer, keď sme sa vracali domov, v Bratislave nás zastihol dážď.

Liptovský Hrádok
Dĺžka trasy: 40 km

Po prekonaní etáp 40. ročníka Okolo Tatier sme sa presunuli do Liptovského Hrádku, bývali sme v hoteli Grand Castle vo vkusne rekonštruovanom kaštieli. Pôvodný hrad dal v r. 1314 postaviť zvolenský župan magister Donč. Renesančný kaštieľ dala postaviť v 17. storočí nová majiteľka Magdaléna Zaiová. Na zámku nás privítala osobne hradná pani a majiteľka pani Dagmar Machová, ktorá postupne rekonštruuje svoj hrad s veľkým citom pre zachovanie dobovej identity. Za starými múrmi sa nachádzajú izby vybavené len starožitným nábytkom, takže človek má pocit návratu do minulosti. To platilo aj o večernom stolovaní s hradnou pani.
Prvý deň sme sa vydali na bicykloch smerom na obce Jamník, Liptovský Ondrej a Jakubovany. Sprevádzala nás hradná pani na svojom práve kúpenom novom bicykli. Pozreli sme si bývalé vojenské letisko pri obci Jakubovany a skončili sme na salaši v katastri obce Liptovský Ondrej. Salaš je rodinný podnik a ochutnali sme tam skvelú čerstvú žinčicu a ovčí syr. Na záver dňa si viacerí z nás „vyšliapali horskú prémiu“ k priehrade Čierny Váh (733 mnm). Priehrada bola postavená za účelom prečerpávacej vodnej elektrárne v rokoch 1976-1982. Čierny Váh pramení na svahu Kráľovej hole a jeho prameň sa počíta do celkovej dĺžky rieky Váh (pri sútoku je dlhší ako Biely Váh).
Druhá skupina dala prednosť histórii, navštívili sme skanzen pri obci Pribylina – Múzeum liptovkej dediny, sprístupnený od r. 1991. Skanzen bol vybudovaný v súvislosti so stavbou priehrady, aby sa zachovali najcennejšie architektonické pamiatky – nachádzajú sa tam roľnícke a remeselnícke domy, dedinská škola, kováčska vyhňa, požiarna zbrojnica, zvonica a hospodárske stavby. Dedinke dominujú dva objekty zo zatopených dedín vodným dielom – ranogotický kostol Panny Márie z obce Liptovská Mara a goticko-renesančný kaštieľ z obce Parížovce.
Druhý deň sa jedna skupina vydala do Jánskej doliny, jednu z najdlhších a najkrajších dolín severných svahov Nízkych Tatier. Nachádzajú sa tam viaceré minerálne pramene a počeetné jaskyne (vyše 200) – najväčšia a najznámejšia je vápencová Stanišovská jaskyňa. My sme ochutnali sme vodu z prameňa Teplica v Liptovskom Jáne. Jánska dolina je aj turistickou bránou pre výstup na Ďumbier, najvyššiu horu Nízkych Tatier.
Druhý deň sa druhá skupina vydala do Kvačianskej doliny v Chočských vrchoch. V obci Kvačany sme nemohli vynechať Pivovar Brontvai, ktorý v r. 2014 vyhral súťaž o najlepšie pivo na Slovensku. Samotná Kvačianska dolina má charakter skalnej tiesňavy, je dlhá 2,5km až po Oblazy, miesto sútoku viacerých potokov, kde sa nachádzajú dva zachované mlyny – horný Gajdošovský a dolný Brunčiakovský.

Nižná –Námestovo – Suchá Hora – Chocholów – Zakopane – Lysá Poľana – Ždiar (prvý deň,90 km) – Tatranská Lomnica – Smokovce – Štrbské pleso – Podbanské – Liptov – Huty – Nižná (ďalší deň, 130 km)
Dĺžka trasy: 220 km

Počet účastníkov: 750 prihlásených

Okolo Tatier je najstaršia a najmasovejšia cyklistická udalosť na Slovensku a tohto roku sa konal už 47. ročník - Propozície 2014. Organizátori od minulého roka posunuli termín podujatia na druhý júnový víkend, lebo pôvodný tradičný posledný májový bol veľkým otáznikom, čo sa týka počasia. V minulosti sme zažili okrem výnimočných pekných slnečných dní najmä dážď, ale aj snehovú fujavicu. My sme sa tejto cyklistickej slávnosti prvýkrát zúčastnili v roku 2007 (jubilejný 40. ročník) a naposledy v roku 2012. Tento raz sme tradičné podujatie Okolo Tatier aj finančne podporili - podporovatelia a sponzori. Počasie nám vyšlo na jednotku prvý a tretí deň, keď boli naplánované náročné cyklotrasy. V sobotu, t.j. v deň voľna, ktorý pravidelne využívame na tatranské pešie turistické túry, bolo daždivo a aj chladno, tak sme zostali „doma“.

Trasa tejto tradičnej cykloakcie zostáva od prvého ročníka nezmenená: Nižná – Námestovo – Suchá hora – Chocholów – Zakopane – Lysá Poľana – Ždiar (prvý deň, 90 km) – Tatranská Lomnica – Smokovce – Štrbské pleso – Podbanské – Liptov – Huty – Nižná (ďalší deň, 130 km). Popis trasy viď reportáž z r. 2012. Napriek tomuto „stereotypu“ je každoročne o akciu veľký záujem, v tomto roku 2014 bolo oficiálne prihlásených 750 účastníkov, ale zúčastnených „načierno“ bolo ďalších asi dvesto.

Asi netreba pripomínať, že akciu Okolo Tatier organizuje Cykloklub Nižná. V piatok 13.6.2014 oficiálne otvorenie moderoval člen výboru Ivan Opát. Nechýbal kultúrny program – detské a mládežnícke tanečné súbory z Nižnej. Po slávnostnom príhovore starostu obce Nižná Ing. Jaroslava Rosinu podujatie otvoril a základné inštrukcie účastníkom poskytol predseda CK Nižná – Miloš Kuboš.

Atmosféra cyklopodujatia je doslova úžasná, po štarte lemujú cesty mávajúce deti a občania obcí, cez ktoré cyklisti prechádzajú. Cyklisti majú dojem, akoby boli nebodaj na Tour de France. Všetci naokolo Vám mávajú a povzbudzujú... Odporúčame každému, kto atmosféru Okolo Tatier nezažil, vychutnať si ju napr. na budúci rok.

Z Nižnej trasa smerovala na poľské hranice a za obcou Suchá Hora nás čakalo prvé organizátormi podávané občerstvenie. Ďalšie zastávky boli na salaši za obcou Chocholów a v Zakopanom. Výstup na Lysú Poľanu (hranice PL-SK) bol náročný, rovnako aj ďalší výstup na Príslop, hoci ten je podstatne kratší. Príjemne unavení sme popoludní dorazili do Ždiaru. Bývali sme mimo hlavného diania (hotel Magura) v peknom a tichom penzióne Horec III. Stravovali sme sa v neďalekej reštaurácii Goralská karčma.

V hoteli Magura bola v sobotu hlavná spoločenská udalosť – najskôr nenáročná večera a potom tanečný večer. Musíme konštatovať, že výber tanečnej kapely bol absolútne „super“ – dvaja muzikanti s „halfplejbekom“ zahrali perfektne takmer všetko. Sobota sa nevydarila kvôli počasiu tak, ako sme si predstavovali. Napriek tomu sa konali pri hoteli Magura rôzne súťaže, najviac asi zaujala súťaž na chodúľoch.

Nedeľný program bol cyklisticky náročný – 130 km trasa zo Ždiarskej kotliny cez Smokovce, Štrbské pleso, Liptov, Huty (tzv. čerešnička na torte) späť do Nižnej. Tradičný okruh z bodu A (Nižná) do bodu A sa tak už po 47-krát uzavrel... Negatívom podujatia bola „aktivita“ našej polície, ktorá má v logu „pomáhať a chrániť“ – až 5 policajtov chytalo „zločincov“ cyklistov pred obcou Tatranská Lomnica, a mnohým z nich dávali „fúkať“ – to bola asi vďaka za to, že sme do regiónu priniesli nejaké „euríčka“. Z Nižnej sme sa vrátili autami späť do Liptovského Hrádku, kde sme si užili dva dni na hrade a v kaštieli Grand Castle, ktorý rekonštruovala pani Dagmar Machová.

Na záver ako inak – vďaka patrí organizátorom za výborne zvládnuté podujatie, na čele ktorého stál predseda Cykloklubu Nižná – Miloš Kuboš.

Súvisiace linky:
Okolo Tatier 2014 - oficiálne video Cykloklub Nižná (kamera Miloš Žák)
Hymnická pieseň - naše video
Karol Kováč: Reportáž zo 40. ročníka cyklotúry Okolo Tatier s výškovým profilom cyklotrasy

Bratislava – ľavý breh Dunaja – Hamuliakovo – Kyselica – Vojka nad Dunajom – Dobrohošť – Šulianske jazero – späť pravý breh Dunaja – Petržalka – Bratislava.
Dĺžka trasy: 100 km
Už 9. rok za sebou Cykloklub Apollo zorganizoval pre svojich členov a sympatizantov cylovýlet pod názvom „Vítanie jari“. Tohto roku podujatie pripadlo na Deň víťazstva nad fašizmom. Predseda cykloklubu Lacko Zvada začiatok akcie a zápis účastníkov určil k bufetu Shimani pri Slovnafte na ľavej dunajskej hrádzi. Trasa bola určená smer Hamuliakovo, kde sme sa zastavili na krátku rehydratáciu a pokračovali na kompu do Kyselice. Kompa z Kyselice do Vojky má od tohto roku nový cestovný režim – premáva každú polhodinu, bez obedňajšej prestávky – na rozdiel od minulosti, sa okamžite nevracia pre zostávajúce čakajúce autá. Na futbalovom ihrisku v Dobrohošti sa nás zišla stovka cyklistov, podávala sa tam už tradične pečená klobása a ryby.

V malej skupinke sme pokračovali ďalej na Šulianske jazero, kde sme po dvoch rokoch opäť navštívili našu priateľku Zitku. Pripravila pre nás, ako obyčajne, úžasné hody, takže sme mali absolútny gastronomický zážitok.
Po dostatočnom oddychu sme už podvečer išli späť do Bratislavy po pravom brehu Dunaja. Pred Čunovom sme sa preľakli, na hrádzi mieste nášho obľúbeného bufetu Obrátka bolo prázdno – bufet bol odstránený. Tak je to na Slovensku, podobne dopadol minulý rok aj vyhľadávaný bufet Včelín na Bielom kríži (písali sme opakovane v našich reportážach). Našťastie, pod hrádzou Milan Filo s kamarátmi (Fotri, s.r.o.) začal stavať nový bufet pod názvom Nová obrátka.

Deň víťazstva nad fašizmom – ktorý dátum je správny – 8. máj, alebo 9. máj? Bezpodmienečnú kapituláciu Nemci podpísali so všetkými spojencami v Berlíne v noci z 8. na 9. mája 1945 až po polnoci SEČ (Stredoeurósky čas), teda 9. mája, podľa MSK (Moskovský čas) ešte o 2 hodiny neskôr (t.j. pred 3. hodinou rannou). Okrem toho, boje pokračovali naďalej – Praha bola oslobodená až 9. mája podvečer. Preto sme v minulosti aj u nás oslavovali koniec vojny logicky 9. mája.
Dátum kapitulácie na deň 8. mája vychádza podľa londýnskeho času GMT (Greenwich Mean Time), podpis spojencov bol tesne pred polnocou (-1 hodina oproti SEČ). Na 8. máj to vychádza aj podľa jednotlivých pásiem v USA od Atlantic Standard Time v Portoriku (-4 hodiny oproti SEČ), cez Eastern Standard Time v New Yorku (-6 hodín) až po Hawaii-Aleutian Standarad Time v Honolulu (-10 hodín). Kontinentálna Európa sa opäť prispôsobila "anglosaskej kultúre".

Bratislava – Wolfsthal – Hainburg – Donaubrücke – Orth– Lobau – Viedeň.
Dĺžka trasy: 100 km

Rakúsko láka cyklistov svojimi kvalitnými cyklocestami. Z Bratislavy do Viedne sa dá ísť prakticky nonstop po dunajskej hrádzi. Pätnásti sme sa stretli na Petržalskej stanici, odtiaľ sme prešli na hrádzu našou obľúbenou cestou do Hainburgu, tam sme cez most (Donaubrücke) prešli na ľavý breh Dunaja, kdepo kvalitnej cykloceste sa dá prejsť až do Viedne. Viedeň ponúka množstvo historických a kultúrnych pamiatok, rovnako aj dobré služby. Mesiac apríl 2014 vôbec nebol „aprílový“, bicyklovať sa dalo prakticky každý víkend.

Bratislava – ľavý breh Dunaja a späť.
Dĺžka trasy: 40 km

Zimu 2013/2014 sme si poriadne neužili, prakticky žiadna nebola... Ale, konečne prišla jar a s ňou cyklistická sezóna! Tohtoročná jar, na rozdiel od dvoch predošlých rokov, bola dostatočne daždivá, čo je dobrá správa, pretože na mnohých miestach Slovenska pre nedostatok vlahy už vysychali studne. Po miernej zime sa však príroda zobúdzala oveľa skôr – odborníci hovoria, že až o vyše 2-4 týždne. Ľavý breh Dunaja hneď za Bratislavou je vyhľadávaným miestom na pikniky, je tu upokojujúce prostredie, kde sa môžete kochať kvitnúcou prírodou so svojimi vôňami a pozorovať lode premávajúce po Dunaji.

Pravidelne na jar sa malá cyklistická partia pod vedením dvoch Lackov a Mira stretáva práve na ľavom brehu Dunaja a usporadúva piknik. Treba povedať, že aj tento raz chlapi potvrdili, že sú vynikajúci kuchári, navarili guláš, opekali mäsko, spolu s partnerkami pripravili šaláty a na záver sladkosti. Najedli a napili sme sa do sýtosti. Prialo nám aj počasie – polooblačno, príjemná teplota, bez silného vetra. Tento deň nebol o veľkom bicyklovaní, ale o stretnutí cyklopriateľov.

Bratislava – Devín – Devínska Nová Ves – Schlosshof – Marchegg– Angern – Záhorská Ves – Vysoká pri Morave – Devínske jazero a späť.
Dĺžka trasy: 100 km

Posledný marcový víkend prial cyklistike, celý deň bolo pekné slnečné počasie. Rozhodli sme sa vybrať tento raz na jednu z našich obľúbených trás v povodí riek Dunaj a Morava. Stretli sme sa v Petržalke za Starým mostom, ktorý už bol z veľkej časti rozobratý – má sa stavať nový, po ktorom pôjdu aj električky. Vyrazili sme po petržalskej hrádzi proti prúdu Dunaja, potom sme prešli mostom Lafranconi na ľavý breh Dunaja. Prvou našou métou bol historický Devín, do Devína sa z veľkej časti ide po hlavnej ceste, takže človek má v niektorých užších úsekoch obavy. Plány vybudovať cyklocestu Bratislava-Devín meškajú najmä pre spory s ochranármi, nie je dohodnuté, kadiaľ má cyklocesta viesť – či cez ostrov Sihoť, alebo vedľa hlavnej cesty. Z Devína ďalej je vybudovaná pekná cesta pre cyklistov po ľavom brehu rieky Morava – my sme pokračovali ďalej do Devínskej Novej Vsi, tam sme „natankovali“ v rámci rehydratácie a pokračovali sme cez nový cyklistický most cez rieku Moravu do Rakúska – zúčastnili sme sa jeho otvorenia pre verejnosť dňa 11.8.2012 - link. V zámku Schlosshof sme sa tento raz nezastavili a pokračovali sme na Marchegg. Marchegg je známy tým, že tam žije najväčšia kolónia bocianov bielych v Strednej Európe. Známy je „bocianí festival“ (Storchdfest), ktorý sme v minulosti opakovane navštívili. Zo Schlosshofu až do Angernu vedú cesty otvorenou krajinou a takmer vždy treba počítať so silným protivetrom, ktorý býva často „demotivujúci“. Z Angernu vedie kompa na Slovensko do obce Záhorská Ves – cena jedno euro. V Záhorskej Vsi sme sa rozhodli naobedovať v miestnej reštaurácii, podávané jedlo si však nezaslúžilo ani pol „michelinskej hviezdičky“. Cestou späť sme sa zastavili na rehydratáciu kde inde, ak nie U starého bicykla (lokalita Devínske jazero). Na záver dňa sme museli skonštatovať, že sme pekne a užitočne strávili druhú jarnú sobotu.

Bocian biely je vták vysoký 1 meter, je to migrujúci tvor. Bociany zimujú v strednej a južnej Afrike, a na svojich pútiach dvakrát do roka preletia tisíce kilometrov. Je zaujímavé, že do Afriky neprelietajú najkratšou cestou ponad Stredozemné more.Do západnej časti Afriky letia cez Španielsko a Gibraltar, do východnej časti a do južnej Afriky letia cez Bospor, ponad Turecko, Izrael, Sinaj a Egypt.
K nám prilietajú začiatkom jari a preto sú aj považované za poslov jari. Hniezda, ktoré si budujú z vetvičiek a zeminy, vážia aj stovky kilogramov.Bacianí pár sa obyčajne vracia do svojho pôvodného hniezda. Mláďatá sa liahnu po 33 dňoch inkubácie, na vajíčkach sa striedajú obaja rodičia a o 2 mesiace neskôr sa už učia lietať.

Mickiewiczova ul. – Železná studnička – Biely kríž – Rača – Mickiewiczova ul.
Dĺžka trasy: 40 km

Bratislava má ideálne podmienky na cykloturistiku – po hrádzi pozdĺž Dunaja na oboch brehoch, výlety do Maďarska, výborné cyklocesty do Rakúska a pre fanúšikov horskej cyklistiky do Malých Karpát. Jednou z najnavštevovanejších turistických destinácií, či už pešo, alebo na bicykli, je Biely kríž (nadmorská výška 500 mnm). Turistické chodníky k nemu vedú krásnym Bratislavským lesoparkom (rozloha vyše 3.000 ha), ktorý je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Čuduj sa svete, z chránenej oblasti sa v poslednom čase stáva „holorub“. Normálnemu človeku je do plaču, čo sa tu za niekoľko mesiacov od roku 2013 udialo... Elektrické píly sústavne devastujú krásnu rekreačnú oblasť, navyše so súhlasom mestských pánov (správa lesoparku patrí pod magistrát hl. mesta Bratislava).

MDŽ (Medzinárodný deň žien) sa slávi na počesť štrajku 40.000 amerických žien za volebné právo a 8-hodinový pracovný čas. Medzinárodná konferencia žien v Kodani v roku 1910 ho uznala ako sviatok a v Česko-Slovensku sa oslavoval prvýkrát v roku 1921. V druhej polovici 20. storočia sa MDŽ považoval za významný deň. Po zmene politického systému v roku 1989 sa médiá spolu s niektorými politickými špičkami snažia tento sviatok vymazať nielen z kalendára, ale aj z pamäti ľudí.

Bratislava – Wolfsthal – Hainburg – Bad Deutsch Altenburg – Prellekirchen – Edelstal – Berg – Bratislava
Dĺžka trasy: 70 km
Príjemné marcové počasie nás vyhnalo na výlet. Vydali sme do Rakúska, kde sú výborné podmienky na bicyklovanie. Prešli sme nami obľúbený okruh cez Hainburg a „pivničky“ v katastri Prellenkirchen. Cestou sme sa niekoľko krát zastavili, aby sme sa pokochali zobúdzajúcou sa jarnou prírodou, kvetinami, dokonca sme si nazbierali aj medvedí cesnak. Na tejto trase je nevyhnutnou zastávka v niektorej zo starých vínnych pivníc na Kellergasse (písali sme o nich v minulých reportážach), kde otváracie dni (týždne) majú jednotliví vinári presne podľa určeného plánu. Pravidlom je, že tam ponúkajú vína zásadne z vlastnej produkcie (z hrozna) a k tomu studené jedlá (mastný chlieb, tlačenku a pod.). V posledných rokoch v rakúskom pohraničí stretnete väčšinou slovenskú obsluhu, takže odpadá aj prípadná rečová bariéra. Tento raz náš výlet spestrila svojou prítomnosťou dlhoročná slovenská spevácka diva Eva Máziková (1949) (link: www.evamazikova.sk), ktorá aj v našej spoločnosti potvrdila svoju povesť ženy s neskrotnou energiou, ktorú dokáže rozdávať kdekoľvek a komukoľvek. Dlhý čas sa s nami bavila ako so starými kamarátmi, hýrila smiechom, vtipmi – dokonca aj na vlastný úkor, čo jej slúži ku cti... Týmto jej vzdávame hold.

Bratislava – bufet Vyza – Čunovo – Rajka – Mosonmagyaróvár a späť.
Dĺžka trasy: 90 km

Počet účastníkov: 10

Zima 2013/2014 bola mimoriadne „milostivá“, v Bratislave sme zažili mínusové teploty len niekoľko dní. Na sviatok Zjavenia Pána (Traja králi) padali na Slovensku plusové teplotné rekordy (napr. ZA, NR, PN). Neodolali sme, a pri očakávaných maximálnych denných teplotách 12°C sme savydali na prvý cyklovýlet roka 2014. Predseda Cykloklubu Apollo Lacko Zvada navrhol stretnutie pri bufete Vyza a výlet do Maďarska. Urobili sme dobre, po rannej hmle nás celý deň sprevádzalo krásne slnečné počasie. Príjemne sme boli prekvapení novou kvalitnou asfaltovou cyklocestou z Rajky do Mosonmagyaróváru, kde v minulosti bola šotolina, ktorej sme sa vyhýbali a radšej sme bicyklovali po hlavnej ceste. V Maďarsku Traja králi nie sú štátom uznaný sviatok, ale 6. január je „normálny“ pracovný deň. Našťastie, „dievčatá“ nemali v úmysle nakupovať, tak sme po obedňajšej pauze sa vracali ešte „za svetla“ domov.

O troch kráľoch sa píše vo Svätom písme ako o mudrcoch, ktorí prišli z Východu vedení hviezdou na nebi do Betlehema, aby sa poklonili Kristovi ako kráľovi. Priniesli mu tri dary – zlato ako symbol jeho kráľovského pôvodu, kadidlo ako symbol jeho božskej podstaty a myrhu, ktorá sa používala pri balzamovaní, a súčasne ako symbol jeho budúcej obety za spásu ľudstva. Zo štyroch evanjelistov o nich píše len Matúš v 2. kapitole, ale nespomína ich počet, ani mená. Mená Gašpar, Melichar a Baltazár dostali až v 12. storočí na parížskej univerzite.