Petržalka – Berg – Edelstal – Prellenkirchen – Pama – Kittsee – Jarovce – Rusovce – bufet Vyza – Bratislava
Dĺžka trasy: 60 km

Počet účastníkov: 72

Záver cyklosezóny býva tradične stretnutie všetkých cyklistov, členov Cykloklubu Apollo, a jeho sympatizantov. Kde inde malo byť stretnutie, ak nie pod Starým mostom na petržalskej strane v bufete nami nazývanom „U3P“. Tohto roku predseda Lacko Zvada vytýčil trasu opäť cez Rakúsko(Berg – Prellenkirchen – Kittsee) s návratom na Slovensko cez Jarovce a Rusovce, a s cieľom v bufete Vyza na dunajskej hrádzi. Tohto obľúbeného podujatia, na ktorom sa často krát po dlhej dobe stretnú starí známi a priatelia, sa zúčastnilo 72 cyklistov. Samotná cyklotúra bola skôr symbolická, bez ambície zdolávať náročné kopce alebo najazdiť dlhé kilometre. Táto akcia býva každoročne viac spoločenská, a taká bola aj vytýčená trasa.

Keďže na Slovensku platí nulová tolerancia alkoholu na cestách aj pre cyklistov (výmysel našich volených politikov-fundamentalistov, ktorí asi nikdy nešportovali a nebicyklovali), tak sme išli do Rakúska, kde po vypití jedného piva, alebo pohára burčiaku (Sturm) vám nehrozí vysoká pokuta, odobratie vodičáku, alebo dokonca väzenie (?!). Povolená hranica alkoholu v krvi v Rakúsku pre vodičov je 0,5 g/l. Prvá zastávka bola naplánovaná už po niekoľkých kilometroch, vo vínnych pivničkách neďaleko obce Prellenkirchen. Tam sa nedá odolať burčiaku napriek pre našincov vysokým cenám (2,20 € za ¼ litra), pretože tam je ponúkaný nápoj poctivý, to v prvom rade znamená, že je z hrozna.

Po minulé roky sme záver sezóny ukončili v Rusovciach a pochutnávali si na poľovníckom guláši. Tentoraz nám guláš mali pripraviť v bufete Vyza, nakoniec to ale bolo halászlé, napriek istému sklamaniu, potešilo. Predseda Lacko Zvada získal podporu sponzorov a organizoval dokonca „tombolu“ (lístky sme nekupovali, dostali sme ich pri prezentácii pod Starým mostom. Výherné ceny boli veľmi sympatické, vyhrávali sa rôzne doplnky pre cyklistov. Na záver večera bola diskotéka aj s „tanečkami“. My sme sa však ponáhľali domov ešte za svetla, lebo nasledujúci deň nás čakala napriek nedeli, náročná práca.

Konštatujeme, že ďalší cyklistický rok máme za sebou, aspoň pre tých, čo neradi bicyklujú v sychravom počasí a v zime. Pred nami je dlhé čakanie na cyklistickú jar 2014.

Melk – Schallemmersdorf – Grimsing – Aggsbach Markt – Groisbach – Willendorf – Schwallenbach – Spitz – Mosinghof – Wosendorf – Joching – Weissenkirchen – Dürnstein – Unterloiben – Krems an der Donau.
Dĺžka trasy: 40 km

Dojmy z cyklovýletu:

Nezvyčajne studené októbrové ráno 0°C, pocitovo podľa weather.com -1°C. Obliekanie cibuľové po vrstvách, zimná vetrovka, neprefúkavé nohavice pre motorkárov a šál cez tvár istia prechod k autobusu. Tachometer vypovedá poslušnosť, predné svetlo bliká, hoci je v inom režime. Autobus Mercedes. Dvere zatvorené. Nakladanie bicyklov sa začalo potme o 6:00 hod. Trasieme sa od zimy. Spopod mosta vychádza studené slnko. Dobre padne presso na ÖMV. Prosba otvoriť autobus sa u šoféra nestretla s pochopením. Sú vraj zlé skúsenosti. Niektorí od zimy behajú pod mostom, iní sa k sebe túlia v aute, vyťahujú deky, vyzeráme ako bezdomovci. O 8:30 hod. vyrážame, o 11:00 hod. hladko pristávame s jednou prestávkou v Melku. Strihaním pások vyslobodzujeme bicykle z tesného objatia čerstvo prerobeného cykloprívesu.

Delíme sa na skupiny. Nováčikovia idú s organizátorkou Štefkou, skúsenejší tvoria vlastné skupinky. Nás je v skupine sedem, neskôr sa k nám pridajú ešte dvaja cyklisti. Po prehliadke opátstva a kostola v Melku prechádzame mostom na ľavý breh Dunaja a „burčiaková“ cyklotúra za začína. Čaká nás ochutnávka len poctivého burčiaku z hrozna (Sturm), mnohí poznali doteraz len jeho lacné napodobeniny na našich jarmokoch. Nevadí nám ani cena burčiaku – od 8€ do 12€ za liter tohto hroznového muštového nápoja. Jedlo sme si priniesli z domu, a stolovali sme à la Cykloapollo. Veď bol s nami aj predseda Lacko Zvada. Hneď v prvej reštaurácii sme však deviati nečakane vypili všetok burčiak, ktorý mali (2,2 litra). Nič to, ideme ďalej „od sturmu do sturmu“. Fúka svieži pridunajský vetrík a postupne sa otepľuje (na + 11 - 13 °C). V Melku sme sa na záver stihli ešte rehydratovať v peknom štýlovom pivnom bare.

Údolie Wachau je v jeseni prekrásne. Dunaj si razí cestu údolím medzi kopcami s vínnou révou, slivkovými a jablkovými sadmi. Dozrieva posledné ovocie, hrozno poctivého neskorého zberu - ako aj hrozno určené na ľadový zber, ktoré sa tu dočká prvých mrazov (nie v mrazničke). Jeseň prevzala vládu nad údolím, príroda vädne a vysychá, ale farby jesene sú prekrásne. Fotíme počas jazdy – skoro ako Google pouličný rotačný fotoaparát. Všetko sa však odfotiť nedá. Panorámy a vône sa nám vryli hlboko do pamäti. Rovnako ako dunajské pláže s bielym pieskom á la Karibik. Bol to pekný výlet dunajským údolím v jesennom šate.

Jesenný cyklozájazd údolím Wachau zorganizovala skúsená organizátorka Štefka Bellová. Podarilo sa jej nabudiť (a zobudiť) 47 cyklistov rôzneho veku, pohlavia a športového zamerania (vodáci, peší turisti, lyžiari, ľadové medvede). Tentoraz boli s nami aj mladší cyklisti a aj cyklistky ďaleko pred zenitom. Na začiatku výletu bola súťaž v rozpoznávaní piesne, potom každý účastník dostal jablká a orechy. Okrem toho organizátorka rozdala cyklistom podrobný opis trasy a mapy - s vysvetlením a cennými radami pre výlet. V Bratislave nás o 21:00 hod. čakalo prekvapivé - v porovnaní s ránom „teplé“ počasie (+8°C).

Ďakujeme organizátorke Štefke Bellovej za vzornú organizáciu a príkladnú starostlivosť o nás počas celého cyklozájazdu. Radi sa zúčastnime podobnej akcie aj v budúcnosti.

Súvisiace akcie a linky:
Jesenný cyklovýlet údolím Wachau z oboch strán Dunaja 7.10.2006
Výlet do (zimného) údolia Wachau 20.10.2007
Jarným údolím Wachau po ľavej strane Dunaja 12.4.2008
Melk a údolie Wachau (Simonne Jurčová - blog.sme.sk)
Cyklotúra Cyklospoznávanie údolia Wachau (Daniela Mäkká - cyklo.hiking.sk)

Bratislava – Železná studienka – Biely kríž – Limbach – Pezinok – Vinosady – Modra
Dĺžka trasy: 45 km

Bernard Cykloklub Slovakia podporuje rôzne pacientske združenia, tento raz Epiklub (viď aj rok 2012 a 2010). Tohto roku sme opäť zorganizovali výlet do Modry k nášmu priateľovi Honzovi na Ranč MM, kde sme plánovali stráviť sobotňajší deň v lone prírody. Z Bratislavy do Modry sme išli na bicykloch cez Malé Karpaty. Na Bielom kríži už nestála nám známa maringotka s občerstvením Včelín, pretože nedávno vyhorel do tla - zhoretý bufet Včelín. Z Bieleho kríža sme sa vydali do Limbachu, prekvapila nanovo vybudovaná nádherná asfaltová cyklocesta. Veru, zjazd dolu kopcom sme si poriadne užili. V Limbachu sme sa zastavili U Sadloňa (Vinárstvo Sadloň) na dobrý burčiak.

V Modre na ranči si pozvané deti zajazdili na koníkoch. Honzo pripravil dobrú stravu – grilované kurčatá a výborný guláš. Sobotňajší deň sa za ideálneho počasia nakoniec vydaril nad očakávanie.

Bratislava - Galanta

Bernard Cykloklub Slovakia podporuje aj školské a predškolské zariadenia.

Tento raz sme už po 3x zorganizovali benefičnú akciu pre deti predškolského zariadenia Materská škola na Suchohradskej ulici v Bratislave (Suchohradská 3, Karlova Ves) s názvom „Vzťah k faune a flóre už od ranného veku“. Pani riaditeľka PhDr. Oľga Mitrová a škôlkarské panie učiteľky prišli s 33 deťmi vo veku 5-6 rokov. V terminológii škôlkarov to teda boli „stredňáci“ a „veľkáči“. Deti sme dopravili autobusom priamo na Ranč na Striebornom jazere Galanta - ranč leží pri ceste medzi Galantou a obcou Nebojsa, v smere na Sereď (mapa).

Na úvod akcie sa malí účastníci posilnili stravou z domova, potom sme sa už vybrali na pešiu prehliadkovú túru po ranči. Pochod deťom spríjemňovali malé mačiatka a prítulné psíčatá. Okrem toho deti videli ako sa treba starať o koníkov a iné hospodárske zvieratá (kozičky, kravičky, prasiatka). Potom nasledovala časť, ktorú majú asi všetky deti najradšej - a to jazdenie, resp. vozenie sa na koníkoch. Tentokrát sa okrem „tradičného“ jazdenia na koníkoch pre deti zabezpečila aj jazda na koči. Tá sa mnohým z nich páčila ešte viac. Samozrejme, že, tak ako vždy, bol najväčší dôraz kladený najmä na bezpečnosť, a každé dieťa jazdu na koníkovi a koči absolvovalo v sprievode pracovníkov ranča a jazdu na koči aj v sprievode pani učiteliek. Po koníkoch nasledovalo ešte malé občerstvenie a prehliadka stajní.

Ani sme sa nenazdali a čas, ktorý mala škôlka na toto podujatie vyhradený, uplynul. Pobyt v prírode, jazda na koníkoch, jazda na koči a pekné počasie umožnili škôlkarom prežiť to, na čo ako „mestské“ deti nemajú zväčša možnosti.

Veríme, že tento výlet bude pre deti prínosom pri budovaní ich vzťahu k prírode a k zvieratám. Učiteľský zbor a škôlkari na konci podujatia prejavili opätovne túžbu podobnú akciu si zopakovať. My ako organizátori sme z tejto akcie mali veľmi dobrý pocit a určite sa na tento ranč pri Galante ešte vrátime.

Zlatnícka dolina – Skalica – Skalický prístav – Baťov kanál – Sudoměřice/Výklopník – Petrov – Strážnice – Žerotín – Mlýnky – Skalica.
Dĺžka trasy: 70 km

Trasa 1: Zlatnícka dolina – Skalica a späť.
Trasa 2: Zlatnícka dolina – Skalica – Skalický prístav – Baťov kanál – Sudoměřice/Výklopník – Petrov – Strážnice – Žerotín – Mlýnky – Skalica.

Tretí rok za sebou sme neodolali pozvaniu Ivana a Tamary na Skalické dni (viď reportáže 2011 a 2012), ktoré sa konajú tradične v septembri a nadväzujú na stredoveké právo usporadúvať jarmoky od povýšenia mesta Skalica na kráľovské (1372). Podľa oficiálnych zdrojov (počet predaných vstupeniek) sa tohto roku zúčastnilo „festivalu tradícií, hudby a zábavy“ 21.607 návštevníkov. Tradične sa ponúkali jarmočné špeciality, skalický trdelník a samozrejme, aj burčiak, ktorý na hlavnom námestí predával priemerne za 2,50 €. Počas 3 dní Skalických dní bol zostavený bohatý kultúrny program – v sobotu večer počas našej návštevy bol „ťahákom“ koncert hudobnej skupiny Chinaski aj so známou skladbou „Pohoda, klídek a tabáček“.

Cyklistom tohto roku počasie príliš neprialo, prevažne bolo daždivé, čo nás však úplne nemohlo odradiť od cyklistiky. Prišli sme totiž vyskúšať a otestovať nové cyklotrasy, ktoré boli slávnostne otvorené dňa 20.8.2013 – tzv. „Veľký skalický okruh“. Dve nové asfaltové cyklocesty boli vybudované v rámci projektu „Cyklotrasy bez hraníc“ a financované boli zo zdrojov Európskej únie (celková hodnota 875 tisíc EUR). Jedna cyklocesta vedie zo Zlatníckej doliny, kde sme boli ubytovaní , do Skalice v dĺžke 4,5 km, druhá vedie z rekreačnej oblasti Mlýnky do Skalice v dĺžke 1,7 km. Obe cyklotrasy patria medzi tie, ktoré jednak uľahčujú život cyklistom, a na druhej strane výrazne zvyšujú ich bezpečnosť, najmä počas zníženej viditeľnosti.

V sobotu sme „otestovali“ prvú trasu Zlatnícka dolina – Skalica a späť. V nedeľu sme absolvovali cyklotrasu „Baťov kanál“ od Skalického prístavu cez Sudoměřice, plavebnú komoru Petrov, ďalej do Strážnice. Vedľa kanála vedie úzky chodník väčšinou bez povrchovej úpravy. O Baťovom kanáli sme písali v predošlých reportážach, je to vodná cesta dlhá 65km s 13 plavebnými komorami, pôvodne vybudovaná na prepravu tovarov. Neskôr sme zamierili do vinohradov, kde sme miestami bicykle tlačili a vyhýbali sa dotieravým osám. Späť do Skalice sme sa vrátili po už vyššie spomínanej novej cykloceste z rekreačnej oblasti Mlýnky na slovensko-moravskej hranici.

V historickom meste Skalica sa nám vždy páčilo, podobne ako aj prekrásna príroda v okolí (Chvojnícka pahorkatina). Na budúci rok plánujeme prejsť do Skalice prejsť Cyklotrasou Železnej opony (Iron Curtain Trail) projektovanej v rámci projektu Eurovelo 13.

Súvisiace linky:
Cyklotrasy v okolí Skalice
Nové cyklotrasy v Skalici
Skalické dni - program podujatia
Zlatnícka dolina
Skalický salaš
Skalický trdelník
Baťov kanál
Sudoměřice - Výklopník

Bratislava-Petržalka – Kittsee – Pama – Zurndorf – Weiden– Neusiedl am See a späť.
Dĺžka trasy: 80 km

Počet účastníkov: 7

Neziderské jazero leží 40 km na juhozápad od Bratislavy a vedú k nemu pekné cyklocesty. Aj preto je toto stepné jazero ležiace na rakúsko-maďarských hraniciach veľmi vyhľadávanou destináciou nielen pre cyklistov z Rakúska, ale aj zo Slovenka a Maďarska. Posledný augustový deň sme sa k nemu opäť vydali v menšej skupinke, stretnutie sme mali pri železničnej stanici Petržalka.Odtiaľ totiž bola nedávno bola vybudovaná nová cyklocesta asi 1 km dlhá po Kopčianskej ulici smerom na Kittsee. Po jej prejdení sme boli zhrození – spočiatku cesta viedla po chodníku s dlažbou, krátke nové asfaltové úseky mali nerovný povrch, prejazdy cez prechody, resp. odbočky pre autá do priľahlých podnikov boli s veľkými výškovými rozdielmi, takže nakoniec sa lepšie išlo po ceste. Všetci sme sa zhodli na tom, že túto cyklocestu pripravovali ľudia, ktorí asi nikdy na bicykli nejazdili.Prosto katastrofa, nakoniec sme túto krátku cyklocestupomenovali „tankodrom“. Aký to bol rozdiel, keď sme prišli do Rakúska...
Minulý rok sme boli pri Neziderskom jazere dvakrát – na jar a na jeseň. V jeseni sme obišli celé jazero a v našej reportáži sú uvedené viaceré informácie a zaujímavosti týkajúce sa Neziderského jazera.

Súvisiace akcie a linky:

Okolo celého Neziderského jazera 15. - 16.9.2012
6. mariánsky cyklovýlet, Čunovo 25.3.2012
100 jesenných kilometrov – okolo Neziderského jazera v Rakúsku, 11.10.2008
100 jarných kilometrov – okolo NeusiedlerSee v Rakúsku, 26.4.2008
Burgenland a Neziderské jazero - Podersdorf 22.4.2006

Nové Hrady, Červená Lhota, Jindřichův Hradec, Borovany a okolie
Dĺžka trasy: 352 km

1. Třeboň a okolie (2 dni spolu 70 km)
Na svojich cyklopotulkách sme začali, samozrejme, samotným mestom Třeboň a jeho okolím, kde sú navyše pre turistov zaujímavé rôzne tzv. náučné chodníky. Třeboň nemá ani 9.000 obyvateľov, ale má prekrásne historické centrum s hlavným Masarykovým námestím. Priľahlý renesančný Třeboňský zámok bol postavený Rožmberkovcami v 16. storočí, ale po bitke na Bielej hore bol ulúpený českému rodu Švamberkovcov nemeckými Schwarzenbergovcami, ktorí v Třeboni postavili aj svoju rodinnú hrobku. Pri našom príchode 20.7.2013 sa konali na hlavnom námestí Historické slávnosti Jakuba Krčína a Remeselný trh. Třeboň sme si užili a nebudeme mať problém sa tam ešte niekedy vrátiť. fotografie

2. Nové Hrady (trasa 70 km)
Mestečko Nové Hrady je na malom kopci 35 km južne od Třebone, cyklistov už z diaľky víta farský a kláštorný Kostol sv. Petra a Pavla. Stred mesta tvorí malé malebné námestie Republiky, v strede ktorého je fontána s kruhovou stromovou alejou, kde sa dalo v tieni na lavičkách dobre odpočinúť. Niekoľko sto metrov od hlavného námestia sa nachádza gotický hrad, ktorého pôvodné stavby boli postavené už v 13. storočí. fotografie

3. Červená Lhota (trasa 72 km)
Renesančný zámok Červená Lhota,vzdialený od Třebone35 km na sever, bol postavený v 16. storočí, stojí na skalnatom ostrove obkolesený rybníkom a jedinou prístupovou cestou doň je kamenný most. Pri príchode na miesto je človek unesený doslova rozprávkovým prostredím, ktoré aj inšpirovalo viacerých režisérov, aby tu doteraz nakrútili takmer 20 filmov. Požičovňa člnov dáva možnosť si obzrieť na červeno natretý hrad zo všetkých strán. Sklamaním pre nás boli slabé a drahé služby priľahlých reštauračných zariadení. fotografie

4. Jindřichův Hradec (trasa 70 km)
Jindřichův Hradecje správnym mestom rovnomenného okresu, kam patrí väčšina chránenej krajinnej oblasti Třeboňsko. Rovnako ako okolité mestá, aj Jindřichův Hradec má svoju mestskú pamiatkovú rezerváciu s centrom na Náměstí Míru s honosnými meštianskymi domami. Na rozdiel od Třebone však centrálne námestie nie je pešou zónou a dojem z neho kazí množstvo zaparkovaných automobilov. Ďalšou dominantou mesta je stredoveký hrad vzdialený „pár metrov“ od centra, ktorý stojí mieste pôvodnej stavby z 13. storočia.
Cesta do Jindřichovho Hradca (ca 30 km na severo-východ od Třebone) už nebola rovinatá, ale mierne zvlnená, cestou späť sme sa zastavili ešte v obci Stráž nad Nežárkou, kde sa nachádza pekný zámok na mieste pôvodného hradu z 13. storočia z doby českého kráľa Přemysla Otakara I. Názov Stráž vystihuje úlohu tohto miesta, ktoré hralonepamäti. Zámok je známy je aj tým, že bol miestom posledného pôsobenia chýrnej opernej speváčky zo začiatku 20. storočia – Emy Destinovej. fotografie

5. Borovany a okolie (trasa 70 km)
Borovany ležia 16 km juhozápadne od Třebone, toto mesto, resp. jeho časť Trocnov je spojené s veľkým českým vojvodcom Jánom Žižkom. Najvýznamnejšou pamiatkou je borovanský zámok. Pôvodne bol vybudovaný ako kláštor augustiniánov, ktorý dal vybudovať v roku 1455 bohatý holandský kupec Peter z Lindy po smrti svojho jediného syna. Kláštor bol opakovane bol rušený, definitívne až v roku 1785, a potom bol Schwarzenbergovcami prebudovaný na zámok. ZO zaujímavostí stojí za spomenutie kamenný pranier stojaci na námestí, kde v minulosti „stáli na hanbu“ rôzni hriešnici (napr. milenci, rozhádaní susedia). Pranierovanie bolo zrušené za cisára Jozefa II. (syn Márie Terézie). fotografie

Na záver našich reportáží sa vždy snažíme vyzdvihnúť a poďakovať tým, ktorí sa o cyklozájazd najviac zaslúžili. Tento raz za skutočne nádherne strávený týždeň patrí veľká vďaka hlavnému organizátorovi Milanovi Hambálkovi a „sprievodcovi“ Janovi Mackovi. Nezabúdame ani na výbor Cykloklubu Apollo pod vedením Lacka Zvadu, ktorý toto podujatie podporil.

Třeboňsko

Chránená krajinná oblasť Třeboňsko je považovaná za jednu z najkrajších častí Českej republiky, je zaradená medzi biosférické rezervácie UNESCO, má rozlohou 700 km2. Nachádza sa väčšinou v okrese Jindřichův Hradec a jeho centrom je mestečko Třeboň.
Třeboňsko je všetkým známe najmä rybníkmi v povodí rieky Lužnice, ktoré sa tu začali budovať za vlády Rožmberkovcov už v 14. storočí, dnes ich je 450. Najznámejším staviteľom bol v 16. storočí regent Jakub Krčín z Jelčan, ktorý významným spôsobom prispel k hospodárskemu rozvoju regiónu.
Třeboňsko je ako stvorené pre cykloturistiku, množstvo cyklochodníkov pretína rovinatú krajinu, väčšina ciest je schovaná v borovicových lesoch, takže sa nám príjemne bicyklovalo aj za tropického počasia, ktoré sme počas nášho pobytu zažívali. Mnohé trasy vedú aj po hrádzach rybníkov, občas sme vyšli aj na ostatné komunikácie a musíme konštatovať, že asfaltové povrchy juhočeských ciest sa svojou kvalitou s tými u nás doma nedajú porovnať... Veru, máme čo doháňať. V rybníkoch sa väčšinou nedá kúpať vzhľadom na rôzne „prísady“, ktoré sa dávajú do vody, ale v regióne je dostatok pieskovísk, kde je čistá voda a kde sme sa aj my v horúčavách radi osviežili.
Do tohto prekrásneho kraja sme sa vybrali s Cykloklubom Apollo (predseda Lacko Zvada), hlavným organizátorom bol Milan Hambálek a „turistickým sprievodcom“ Jano Macko, ktorý tam trávi svoje dovolenky už 20 rokov. Ubytovaní sme boli skromne - v internáte strednej školy rybárskej - nie však ďaleko od historického centra mesta. Stravovali sme sa po reštauráciách, kde nám chutilo, veď česká kuchyňa je tradične dobrá. Cyklojuraj si dal za úlohu v reštauráciách otestovať najmä kaprov – z 9 pokusov suverénne víťazne vyšiel kapor v reštaurácii Pivnice Budvarka v hoteli Malý pivovar v Českých Budějoviciach. Počas bicyklovania bola potrebná aj rehydratácia, a tak sme niekoľko krát skončili na terase miestneho pivovaru Regent – poctivé lokálne pivo bolo osviežujúce, malo aj chuť piva, na rozdiel od rôznych globalistických „europív“, resp. „pivných sód“. Okrem toho vo väčšine reštaurácii čapovali miestne pivá z regiónu, pivá z reklám typu „to nejlepšie čo doma máme“ nechutili všade rovnako.

Naše hodnotenie:
Výhody: Výborne pripravené cyklotrasy ktorých sa denne zúčastnilo 20 – 30 cyklistov. Zvolené trasy boli vhodné aj pre menej trénovaných cyklistov a pre milovníkov letných športov (plávanie na jazerách "pískovny"). Zaujala nás tradičná česká pohostinnosť, kde si zákazníka vážia, nesnažia sa ho oklamať, neočakávajú tringelt, a vždy načapujú pivo poctivo (a nad čiaru). Cena piva 25 CZK (1 €) aj v drahších podnikoch, výdatné jedlá v hodnote do 100 CZK (4 €). Slušné ubytovanie v internáte s výhodnou polohou, kvalitné cyklocesty.
Nevýhody: cyklotrasy v okolí Třebone nie sú prehľadné značené, a bez skúseného cyklosprievodcu či GPS navigácie sa dá v borovicových lesoch voňajúcimi lesnými plodmi ľahko zablúdiť.
Poďakovanie: Vďaka skúsenému sprievodcovi Jankovi Mackovi sme sa v Třeboňsku nestratili, a videli sme v krátkom čase asi to najkrajšie a najhodnotnejšie čo sa dalo stihnúť. Patrí mu za to naša vďaka, podobne ako aj Milanovi Hambálkovi, ktorý celý zájazd zorganizoval a bol tradične dobrovoľným hlavným nakladačom bicyklov na renovovaný cyklopríves, ktorý bol pre naše tátoše trochu pritesný…

Bratislava
Dĺžka trasy: 90 km

GPS záznam cyklotrasy

60. Celoslovenský zraz Klubu slovenských turistov bol zameraný najmä na pešiu turistiku, ale v ponuke mal aj program pre cyklistov. Zodpovedný za cyklotrasy bol Laco Bimbo a navrhol 6 tipov na cyklovýlety do okolia Bratislavy – dve trasy cez Karpaty, tri po dunajskej hrádzi a jednu do Rakúska cez nový cyklomost cez rieku Moravu - zrazový Spravodaj. Podujatia sa zúčastnilo 20 cyklistov z rôznych kútov Slovenska.
Členovia Bernard Cykloklub Slovakia boli poverení zdravotným zabezpečením tohto podujatia – našťastie tohto roku nedošlo k žiadnemu vážnejšiemu úrazu ani inému poškodeniu zdravia.
35. zraz cykloturistov KST sa v roku 2013 koná v Piešťanoch na Sľňave (22.- 25. augusta) - Spravodaj zrazu cykloturistov KST . V Bratislave sa konal 32.ročník v roku 2010, na ktorom Bernard Cykloklub Slovakia taktiež zabezpečoval zdravotný dozor.
Fotodokumentácia je najmä zo sobotňajšieho výletu:
Zlaté piesky - Rača - Biely kríž - Železná studnička - Mlynská dolina - nábrežie Dunaja - centrum mesta - Zlaté piesky.

Súvisiaca reportáž:
60. Celoslovenský zraz Klubu slovenských turistov, Bratislava 4.–7.7.2013

Bratislava

Klub slovenských turistov (KST) bol založený v roku 1990 ako nástupnícka nezisková organizácia po predošlých turistických organizáciách. V súčasnosti má okolo 15.000 členov združených v 434 odboroch, je členom Európskej federácie pešej turistiky (EWV)a Medzinárodnej federácie ľudového športu (IVV). Najvýznamnejším podujatím v roku je celoslovenský zraz a prvýkrát v Bratislave sa konal práve jubilejný 60. ročník. Zrazové centrum bolo na Zlatých pieskoch a podujatia sa zúčastnilo 463 turistov z 27 oddielov. Súčasťou zrazu bolo aj 44. stretnutie turistických oddielov mládeže (TOM).

Predsedom organizačného štábu bol Jindrich Racek, predseda Sekcie pešej turistiky KST.

Zdravotnícku starostlivosť na podujatím prevzal Bernard Cykloklub Slovakia, ktorý zabezpečoval už v roku 2010 XXXII. slovenský zraz cykloturistov KST, ktorého sa zúčastnilo 354 cyklistov. O bezpečnosť účastníkov sa príkladne staral pri oboch podujatiach náš priateľ Karol Hambálek. Obdivovali sme neúnavnú prácu dievčat pri prezentácii pod vedením Heleny Kublovej a Márie Kobzovej.

Každý deň mali účastníci možnosť voľby medzi 4 pešími túrami (zostavil Andrej Vallo) a jednou cyklotúrou (navrhol Laco Bimbo). Fyzicky najťažšou pešou túrou bol výstup na vrchol alpskej dvojtisícovky Schneeberg s prevýšením vyše 1300 metrov. Štart 17 km dlhej trasy bol v obci Losenheim, cieľ bol v obci Schneeberg. Túry sa mohli zúčastniť len skúsení horskí turisti s dobrou kondíciou. Na túru sa turisti odviezli autobusmi, dopravu mal na starosti Vlado Ješko. My sme vzhľadom na náročnosť a riziká túry zabezpečili zdravotnícky doprovod – praktickú lekárku s výbavou pre poskytnutie prvej pomoci.
Zaujímavosťou Zrazu bola turistika so psom ktorú organizovala Sekcia turistiky so psom Klubu bratislavských turistov (vedúci Dušan Alföldy) - fotografie. Začiatok bol pred bývalým amfiteátrom v Rači a 17 km dlhá trasa s prevýšením 357 m viedla chodníkmi Bratislavského lesoparku.

Svetlým bodom podujatia boli podľa názorov účastníkov najmä sprievodcovia, ktorí koordinovali pešie trasy a často museli improvizovať. Počasie podujatiu tentoraz prialo, bolo prevažne slnečné, pričom nebolo extrémne horúčavy. Schladiť sa dalo vo vodách jazera Zlaté Piesky. Občerstviť sa dalo v niekoľkých bufetoch za „ľudové“ ceny, pre veľkých hladošov bola dobrou voľbou neďaleká reštaurácia U zlatého Vodníka, ktorá si vysokú úroveň (kvalita jedál a veľké porcie) udržuje vyše 10 rokov.

Sobotný večerný program pri príležitosti slávnostného ukončenia podujatia vyvrcholil zapálením vatry v areáli Zlatých pieskov pod dohľadom dobrovoľného hasičského zboru. Organizačný výbor a VIP hostia (z Anglicka, Maďarska a Poľska) sa zúčastnili záverečnej slávnostnej recepcie (raut) v priestoroch Hotela Plus na Bulharskej ulici. Štafetu zrazu odovzdal predseda KST a KBT Peter Perhala virtuálne do Trebišova, kde sa bude konať 61. Celoslovenský zraz KST v roku 2014.

Naše postrehy: Škoda, na podujatie neprišli tí, ktorí nad ním prevzali záštitu, že takéto významné podujatie malo len malú mediálnu odozvu. Na druhej strane je šťastím skutočnosť, že počas celého podujatia nedošlo ku vážnejším zraneniam, takže sme boli pre účastníkov viac-menej „poistkou“ pre prípad úrazu alebo choroby napriek tomu, že tohtoročná „zrazová“ farba bola čierna...
Na záver nám ostáva len poďakovať celému organizačnému štábu za dobrovoľnú a nezištnú prácu vo svojom voľnom času, často aj s osobnou finančnou obetou. Veríme, že tento organizačný štáb nájde pokračovateľov aj v mladšej generácii, z ktorých viacerí už teraz preukázali svoje schopnosti a zanietenie – ako napríklad Pavol Zajac a Katarína Martonová, zodpovední najmä za zjazdové materiály (Spravodaj).

Súvisiaca reportáž:
Cyklotrasy - 60. Celoslovenský zraz Klubu slovenských turistov, Bratislava 4.–7.7.2013

Terracina
Dĺžka trasy: 256 km

Zo „základného tábora“ sme ďalšie dni podnikali „hviezdicovito“ výlety do okolia. Na východ sme išli do mestečiek Sperlonga a Gaeta (trasa 70 km). História oboch siaha až do rímskych čias. Prvé preslávil cisár Tiberius, ktorý sa tam istý čas zdržiaval. Prístavné mesto Gaeta je oveľa väčšie ako Sperlonga. Turistov privíta pri vstupe do mesta pekné korzo na nábreží s mnohými stánkami. Z množstva pamiatok mestu dominuje hrad zo 6.-7. storočia, ktorý bol postupne opevňovaný Anjouovcami a Aragóncami, z ďalších zaujme kostol sv. Františka a v historickom centre katedrála so svojou zvonicou. Gaeta má aj svoju peknú širokú mestskú pláž.

Na západ (smerom Rím) sme sa vydali až dvakrát. Prvý krát do mestečka San Felice Circeo (trasa 50 km) a do národného parku v susedstve (Parco Nazionale del Circeo) rozprestierajúcom sa na kopci vysokom až 540mnm. My sme vystúpili „len“ do výšky 320 mnm ku krucifixu, odkiaľ sú nádherné panoramatické výhľady do okolia. Druhý krát sme zo San Felice Cirdeo nestúpali do národného parku, ale popri mori sme prešli do Lungomare di Sabaudia (trasa 85 km), ktoré dal vybudovať Mussolini. Zaujímavosťou tejto lokality je, že úzky pás zeme delí more od sladkovodného jazera (Lago di Sabaudia).

Výlety sme podnikali aj „do vnútrozemia“. Jedna etapa viedla smerom severozápad na Priverno (trasa 90 km). Prvou zastávkou bola Fossanova s cisterciánskym kláštorom z 12. storočia postavenom v ranogotickom štýle, kde sú pozostatky sv. Tomáša Akvinského (zomrel r. 1274), veľkého filozofa, teológa a scholastika. Vo Fossanova v dobách rímskych boli kúpele, z ktorých dodnes sa zachovali niektoré fragmenty. Ďalšími cieľmi bolo mestečko Priverno (150 mnm) so zachovanými hradbami, mestskými bránami a historickým centrom a mestečko Roccasecca dei Volsci (380 mnm) s úzkymi strmými uličkami a historickým „minicentrom“ na vrchole. Druhá „vnútrozemská“ etapa viedla cez nám už známe prímorské mesto Sperlonga smerom do Itri a Fondi (trasa 62 km). Prevýšenie nebolo veľké, malé mestečko Itri leží vo výške 180 mnm a do Fondi nás čakal príjemný zjazd. V oboch mestečkách sa nachádzajú staré stredoveké hrady, na ktoré sú ich obyvatelia hrdí.

Jeden deň sme sa vydali aj na malý ostrov Ponza (dĺžka cca 9 km, šírka 1,5 km), trajekt loďou nám trval okolo 2,5 hodiny a pristali sme v rovnomennom meste Ponza. Vydali sme sa na krátku púť s prevýšením 165 m do mesta Le Forna na druhom konci ostrova. Keďže trasa bola krátka, niektorí si ju prešli viackrát, iní dali prednosť kúpaniu.

Fotografie:
Gaeta
Sabaudia
Priverno
Itri
Ostrov Ponza

Terracina
Dĺžka trasy: 256 km

Lazio je oblasť v strednom Taliansku s hlavným mestom Rím. S cykloklubom Apollo sme sa vybrali 70 km južne od Ríma do mestečka Terracina s históriou siahajúcou až do obdobia roku 500 pred Kristom. Cesta autobusom trvala 18 hodín a nakoniec sme sa v cieli stretli 45 cykloturisti. Našim domovom sa stal na jeden týždeň kemping Le Palme priamo na brehu Tyrenského mora s peknou plážou a s výhľadom na pohorie Volscia. Bývali sme v skromných podmienkach, bungalovy boli stiesnenejšie, ako sme boli zvyknutí v iných destináciách, ale na prenocovanie to stačilo.
Samozrejme, hneď po príchode sme vyšli do mesta Terracina (trasa spolu 25 km), prešli sme ho krížom-krážom. Najzaujímavejšie pre nás turistov bolo centrum mesta s Radničným námestím (Piazza del Municipio) s pôvodnou dlažbou ešte z čias „forum romanum“ – námestiu dominovala katedrála postavená na mieste rímskeho Augustovho chrámu, ktorá bola opakovane prerábaná až do dnešnej podoby „zmesky“ rôznych štýlov. Druhou dominantou týčiacou sa nad mestom na brale vysokom 210 m (Monte Sant'Angelo) je zrúcanina starého rímskeho chrámu už zo 4.storočia pred Kristom zasvätenému najvyššiemu bohovi – Jupiterovi (Tempio di Giove Anxur).

Zo „základného tábora“ sme ďalšie dni podnikali „hviezdicovito“ výlety do okolia. Na východ sme išli do mestečiek Sperlonga a Gaeta (trasa 70 km). História oboch siaha až do rímskych čias. Prvé preslávil cisár Tiberius, ktorý sa tam istý čas zdržiaval. Prístavné mesto Gaeta je oveľa väčšie ako Sperlonga. Turistov privíta pri vstupe do mesta pekné korzo na nábreží s mnohými stánkami. Z množstva pamiatok mestu dominuje hrad zo 6.-7. storočia, ktorý bol postupne opevňovaný Anjouovcami a Aragóncami, z ďalších zaujme kostol sv. Františka a v historickom centre katedrála so svojou zvonicou. Gaeta má aj svoju peknú širokú mestskú pláž.

Na západ (smerom Rím) sme sa vydali až dvakrát. Prvý krát do mestečka San Felice Circeo (trasa 50 km) a do národného parku v susedstve (Parco Nazionale del Circeo) rozprestierajúcom sa na kopci vysokom až 540mnm. My sme vystúpili „len“ do výšky 320 mnm ku krucifixu, odkiaľ sú nádherné panoramatické výhľady do okolia. Druhý krát sme zo San Felice Cirdeo nestúpali do národného parku, ale popri mori sme prešli do Lungomare di Sabaudia (trasa 85 km), ktoré dal vybudovať Mussolini. Zaujímavosťou tejto lokality je, že úzky pás zeme delí more od sladkovodného jazera (Lago di Sabaudia).

Výlety sme podnikali aj „do vnútrozemia“. Jedna etapa viedla smerom severozápad na Priverno (trasa 90 km). Prvou zastávkou bola Fossanova s cisterciánskym kláštorom z 12. storočia postavenom v ranogotickom štýle, kde sú pozostatky sv. Tomáša Akvinského (zomrel r. 1274), veľkého filozofa, teológa a scholastika. Vo Fossanova v dobách rímskych boli kúpele, z ktorých dodnes sa zachovali niektoré fragmenty. Ďalšími cieľmi bolo mestečko Priverno (150 mnm) so zachovanými hradbami, mestskými bránami a historickým centrom a mestečko Roccasecca dei Volsci (380 mnm) s úzkymi strmými uličkami a historickým „minicentrom“ na vrchole. Druhá „vnútrozemská“ etapa viedla cez nám už známe prímorské mesto Sperlonga smerom do Itri a Fondi (trasa 62 km). Prevýšenie nebolo veľké, malé mestečko Itri leží vo výške 180 mnm a do Fondi nás čakal príjemný zjazd. V oboch mestečkách sa nachádzajú staré stredoveké hrady, na ktoré sú ich obyvatelia hrdí.

Jeden deň sme sa vydali aj na malý ostrov Ponza (dĺžka cca 9 km, šírka 1,5 km), trajekt loďou nám trval okolo 2,5 hodiny a pristali sme v rovnomennom meste Ponza. Vydali sme sa na krátku púť s prevýšením 165 m do mesta Le Forna na druhom konci ostrova. Keďže trasa bola krátka, niektorí si ju prešli viackrát, iní dali prednosť kúpaniu.
Týždenný výlet do stredného Talianska bol vydarený po športovej aj kultúrnej stránke. Vďaka patrí hlavnému organizátorovi, predsedovi Cykloklubu Apollo Lackovi Zvadovi, ktorý už tradične vybral na výlet dobrú lokalitu a pripravil výborné podklady na cyklotrasy do okolia.

2. časť: Terracina a okolie, cyklovýlety

Spoločná trasa: Farský kostol sv. Vincenta de Paul v Ružinove – Katedrála Sv. Šebastiána - Pekná cesta Krasňany – Horáreň Krasňany – Spariská – U Slivu – Malý Slavín – údolie Mariánskeho potoka – Svätá studňa Marianka – Bazilika narodenia Panny Márie (Bazilika minor). Pokračovanie trasy: Marianka – Stupava – Kamenný mlyn – Plavecký Štvrtok – Láb – Zohor – Devínska Nová Ves – Devín – Staré mesto
Dĺžka trasy: 86 km
Počet účastníkov: 15

GPS záznam prechodu cez hrebeň Malých Karpát

Pozvánku na cyklistickú púť do Marianky s prechodom cez hrebeň Malých Karpát nám poslal P. Augustín Slaninka CM, farár (Farský kostol sv. Vincenta de Paul), organizačný vedúci bol Ing. Peter Discantini.
Stretli sme sa pred farským kostolom sv. Vincentde Paul v Ružinove, odkiaľ sme sa pod vedením p. farára Slaninku presunuli do Katedrály sv. Šebastiána, kde boli ranné chvály a prehliadka katedrály s odborným výkladom. Pokračovali sme cez hrebeň Malých Karpát údolím Vydrice a Mariánskeho potoka do Marianky, kde bola celebrovaná slávnostná sv. omša v Bazilike narodenia Panny Márie. Účastníci cyklopúte si pripomenuli výlet do Santiago de Compostela a trénovali na júnovú cyklotúru „od prameňa Dunaja“ Donaueschingen – Passau, ktorú náš cykloklub absolvoval v roku 2007: Schwarzwald - Passau 13.7. - 21.7.2007
Ďakujeme dôstojnému pánovi Slaninkovi za pozvanie, vedenie akcie, za výbornú radostnú atmosféru cyklopúte. Obdivovali sme výbornú fyzickú kondíciu účastníkov púte, ako aj ich nákazlivý pokoj v duši a radosť v srdci...

V druhej časti cyklovýletu sme pokračovali na chalupu v obci Plavecký Štvrtok kde sme boli pozvaní na výbornú fazuľovú polievku a strapačky (pripravila naša sympatizantka Eva). Náš hostiteľ Jozef nás odprevadil do bufetu U Starého bicykla a popri dunajskom nábreží sme sa vrátili cez korzo do Starého mesta. Bol máj, lásky čas, všetko kvitlo a voňalo, vtáci čvirikali - a tieto dary prírody sme si mohli vychutnať v priamom dotyku májovej prírody z bicykla všetkými zmyslami...

Informácie o navštívených miestach:

Farský kostol sv. Vincenta De Paul vysvätený v r. 2000 - akademický architekt Eduard Šutek
Sv. Vincent de Paul (* 24. apríl 1581 Pouy – † 27. september 1660, Paríž, Francúzsko) bol francúzsky rímskokatolícky kňaz, rehoľník.
Je zakladateľom Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul (známej aj pod názvami vincentíni či lazaristi), ktorá sa venuje pastoračnej i charitatívnej činnosti.
Založil aj ženský rehoľný rád Spoločnosť Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul (vincentky), ktorý opatroval siroty alebo sa staral o ranených vojakov.zdroj

Katedrála sv. Šebastiána
Bratislavský arcibiskup – metropolita Mons. Stanislav Zvolenský 16. 6. 2009 slávnostne konsekroval tento nový chrám a daroval ho do užívania Ordinariátu OS a OZ Trinitársky v Bratislave – Starom meste. Chrám bol zároveň povýšený na katedrálny chrám vojenského ordinára. Je zasvätený sv. Šebastiánovi – patrónovi vojakov i samotného Ordinariátu OS.
Pápež Ján Pavol II. pri svojej 2. pastoračnej návšteve Slovenska l. júla 1995 posvätil prvý základný kameň chrámu v Krasňanoch, ktorý sa však stratil.zdroj

Bazilika narodenia Panny Márie - Bazilika minor
Marianka je najstarším pútnickým miestom na Slovensku. Jeho pôvod a história je sčasti zahalená legendami. Historici rádu pavlínov, ktorý toto miesto spravoval zapísali ústne tradovanú legendu o pustovníkovi, ktorý žil v tomto údolí a z hruškového dreva si vytesal sošku Panny Márie (podľa pavlína Ľudovíta Kummera to bolo v roku 1030). Počas nepokojov, ktoré nastali v Uhorsku po smrti kráľa Štefana, pustovník musel zo svojho miesta utiecť. Sošku skryl do bútľavého stromu. Našla sa o niekoľko desaťročí neskôr. Spôsob ako sa soška našla je tiež zahalený. Najznámejšie tradovaná legenda hovorí, že v údolí žil zbojník, ktorému sa narodili ťažko postihnuté deti. Keď to nešťastný otec videl, sľúbil že napraví svoj život a dal sa na pokánie. Vo sne sa mu vraj zjavila Matka Božia a ukázala mu miesto, kde má kopať v zemi, nájsť tam sošku a pod ňou prameň. Ak vo vode prameňa vykúpe deti, budú zdravé. Tak sa aj stalo a bývalý zbojník zasvätil po tejto udalosti svoj život Božej službe. História pútnického miesta sa začína písať od roku 1377, keď sa tu zastavil uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký, z rodu Anjou. On položil základný kameň kostola a zveril správu pútnického miesta rádu Pavlínov. V roku 1380, keď bol kostol dostavaný, ten istý kráľ slávnostne preniesol milostivú sošku na hlavný oltár. zdroj
Marianka - najstaršie pútnické miesto na Slovensku
Marianka - Sväté omše a pobožnosti