Prachatice - Kvilda - Pramen Vltavy - Boubín
Dĺžka trasy: 55 km
Prachatice - Kvilda 1065 m n.m. (cyklobus)


Šumava bola v druhej polovici 20. storočia hranicou a miestom tzv. „železnej opony“ a turistika tu bola značne limitovaná. Možno aj preto sa tu dlhú dobu zachovala „panenská“ príroda, ktorú však dnes človek v rámci „novej doby“ systematicky ničí – to je náš dojem, ktorý potvrdzuje aj naša obrazová dokumentácia (viď nižšie).
1. Kvilda. Krásy Šumavy sme objavovali viacerými cyklotúrami. Využili sme služby cyklobusu a odviezli sme sa do obce Kvilda, čo je najvyššie položená obec v Česku (1065 mnm). História obce Kvilda je pohnutá – prvé písomné zmienky ako o pôvodne drevárskej obci sú už z roku 1345. Cez Kvildu prechádzala paralelná obchodná cesta so soľou – tzv. „horní zlatá stezka“ (viď reportáž Šumava – Prachatice, 1. časť). Neskôr tu skúšali ryžovať zlatokopi, boli tu známe sklárne. Kvilda bola etnicky pôvodne „čisto“ nemecká obec, po 2. svetovej vojne boli Nemci vysídlení na základe Benešových dekrétov a po vzniku tzv. „železnej opony“ tam bola zriadená vojenská základňa v rámci pohraničnej stráže. Dnes je Kvilda opäť sprístupnená a stala sa vyhľadávanou destináciou ako turistický východzí bod na Šumavu.
My sme sa do Kvildy odviezli cyklobusom, a odtiaľ sme prešli pekný okruh Šumavou – cez Horní Kvildu, Modravu, pozdĺž Modravského potoka až na vrch Černá hora, odtiaľ sme zišli k prameňom Teplej Vltavy a späť do Kvildy. Pôvodne plánovaný okruh cez Vimperk sme vzdali pre zranenie jedného z nás a využili sme späť do Prachatíc opäť služby cyklobusu.
2. Boubínský prales je národná prírodná rezervácia od roku 1858 na podnet lesníka Josefa Johna. Dnes sa rozprestiera na ploche 666 hektárov pod horou Boubín (1302 mnm). Boubínský prales je originálny tým, že doň nezasahuje človek, rastú tu najmä smreky, duby, jedle a javory. Turisticky je významná tzv. „náučná stezka“, ktorá vedie cez prales tak, že nenarušuje pôvodný biotop. Začína (končí) v mieste nášho cyklocieľa Boubínské jezírko, čo je umelá nádrž vybudovaná na Kaplickom potoku v roku 1833/36 (podľa rôznych zdrojov), ktorá svojho času slúžila ako zásobáreň vody pre splavovanie dreva pre sklárne v obci Lenora.
Naša Trasa viedla z Prachatíc tiahlym 8km dlhým stúpaním do obce Libínské sedlo, odtiaľ zvlneným terénom do obce Volary, ďalej do obce Lenora. V obci Lenora sme odbočili doprava cez obec Zátoň do Boubínského pralesa a skončili sme v mieste Boubínské jezírko. Tou istou cestou sme sa aj vrátili do Prachatíc. Cestou späť sme sa zastavili na obed v obci Volary v rodinnej reštaurácii U potůčku, ktorú nám odporučili domáci, a veru, sme neľutovali.