Prachatice
Motto:
Praotec Čech pravil: „To je ta země zaslíbená, zvěře a ptáků plná, medem oplývající. Na všem budeme míti hojnost, a bude nám dobrou obranou proti nepřátelům.“ Na všem až na sůl ! Sůl byla a je nad zlato. Zlatá stezka = slavná středověká obchodní cesta, která založila slávu Prachatic
Zlatá stezka, Praotec Čech

Cykloklub Apollo pod vedením predsedu (Lacko Zvada) a hlavného organizátora (Milan Hambálek) zopakovali vydarenú cykloakciu z augusta v roku 2008 Šumava Prachatice.

Šumava (názov so staroslovanského výrazu šuma = hustý les) je pohorie na južnej hranici Česka s Rakúskom a Nemeckom (nemecky Bayerischer Wald). Šumava je nádherná hornatá krajina, pre nás v mnohom odlišná od slovenských pohorí. V nedávnej minulosti bola súčasne hranicou tzv. železnej opony, ktorá našťastie, už padla... Mesto Prachatice (565 mnm), ktoré bolo našim cieľom, možno nazvať aj vstupnou bránou Šumavy. História mesta Prachatice siaha do 12. storočia a cezeň prechádzala tzv. Zlatá stezka, ktorá bola známa najmä obchodom so soľou. Aj dnes sa v Prachaticiach konajú soľné slávnosti. Staré mesto je zachované, v jeho strede sa nachádza Velké náměstí v renesančnom štýle, ktorému dominuje Nová radnice. Odporúčame prechádzku historickým centrom smerom na západ, kde je Kostelní náměstí s kostolom sv. Jakuba a kúsok ďalej stojí pôvodná tzv. Dolní brána.

Tohtoročnej akcie sa zúčastnilo 42 + 4 cyklistov a do cieľa nás šťastne bez nehody priviezli skúsení šoféri Feri a Milan. Žiaľ nemohli pre nás prísť, a tak cesta domov v retro štýle bola (okrem sauny v autobuse zadarmo) miestami aj adrenalínovým dobrodružstvom. Počasie nám mimoriadne prialo, na Šumavu bolo výnimočne pekné a slnečné, okrem jedného dňa (streda), kedy celý deň pršalo - a tak sme vynechali plánovaný cyklovýlet na zámok Hluboká. Ubytovaní sme boli na stredoškolskom internáte s typickou výbavou, kde sme mali zabezpečenú polopenziu. Raňajky boli s dobrými rožkami (aké si mnohí pamätáme z čias detstva), boli však málo výdatné - ale večere boli chutné. Po daždi v stredu však vyrástlo neúrekom húb a niektorí z nás vtipne konštatovali, „že rástli všade tam, kde nebol asfalt“. Mnohí cyklisti sa náhle zmenili na hubárov a kuchárov a svoje umenie aj patrične predviedli.

Na Šumave sme sa stretli s výbornými službami a slušnosťou, ktorej zásady boli napísané napr. aj na našom internáte: „pozdraviť, poprosiť, poďakovať sa...“ Vcelku musíme konštatovať, že počas celého pobytu sme sa stretli s vynikajúcou „domácou“ stravou, ktorá bola poctivá a za výhodné ceny (napr. menu do 75 CZK = 3 EUR). A veru nám aj chutilo, „z mnohých anorektikov sa stali bulímici“, aj naše dievčatá prirovnávali gastrozážitky k zážitkom úplne iného druhu... Pre nás cyklistov boli k dispozícii „cyklobusy“ s kapacitou 25 bicyklov (cena 30 CZK za bicykel, späť grátis), ktoré rozvážali cyklistov napr. na Kvildu (1065 mnm, najvyššia osada na Šumave) z Českých Budějovíc, Plzne, dokonca až z Prahy. Vodič bol pohodový profesionál a mal pomocníka pre naloženie a vyloženie bicyklov. Ak nestačila kapacita, Milan dohodol s dispečerom, aby prišli dva „cyklobusy“... Po našich pobytoch na Slovensku (napr. Donovaly) bol to pre nás doslova „kultúrny šok"... Na záver, aj vodiči áut či kamiónov boli pozorní, evidentne sú na cyklistov zvyknutí, a obiehali nás z bezpečnej vzdialenosti.

Vydarenú cykloakciu sme ukončili pri táboráku a trampských pesničkách – s gitarou a spevom exceloval Jano Macko. Najväčšia vďaka patrí hlavnému organizátorovi Milanovi Hambálkovi, ktorý pripravil trasy, viedol vzorne svoju skupinku cyklistov v pelotóne (vláčik), a vracal sa trpezlivo pre stratené, menej výkonné cyklistické ovečky v spotenom (bodkovanom) tričku. Nezabúdal ani na pitný režim, hoci často bolo počuť jeho obľúbenú vetu: „Nestojíme, máme spoždění!“. A samozrejme, vďaka patrí aj predsedovi Cykloklub Apollo Lackovi Zvadovi, ktorý pred 4 rokmi objavil ubytovanie v „retro štýle“, ale v mnohých parametroch (poloha, výhľad, tiché prostredie, internet) porovnateľné s hotelmi s niekoľkými hviezdičkami. Podobne ako po návrate z Českého Švajčiarska sme sa ráno po príchode dozvedeli, že mnohé cesty, po ktorých sme bicyklovali sú zaliate vodou - po nás potopa...

Epilóg:
„Pod soumarskou osadou Libínské Sedlo se starým kostelem sv. Anny se před karavanou rozevřel pohled na Prachatice. Cílové město Zlaté stezky leželo pod nimi v kruhu hor v celé kráse svých věží, hradeb a honosných renesančních staveb jako kouzelný přelud a slibovalo příjemný konec obtížného putování. Naproti soumarům vyjel sám prachatický purkmistr a s hrdostí ukazuje své město, které se právě díky Zlaté stezce a solnému obchodu stalo jedním z nejvýznamnějších měst Českého království.“ - Zlatá stezka

Súvisiace linky:
Goldenersteig
Prachatice - brána Šumavy
Kvilda a okolí
Hrad Helfenburk
Svazek obcí Věnec
Po nás potopa
Bouřka v Českých Budějovicích 4. 8.2012