 B E R N A R D C Y K L O K L U B S L O V A K I A
|
| 21. November 2024 - Meniny má Elvíra | Hlavná stránka | Novinky | Kontakt |
Priateľské cyklostránky:
|
Cykloklub Apollo |
| Klub Bratislavských Turistov | |
| Cykloklub Nižná | |
| Bike Team | |
| CK Svätý Jur | |
| Cyklo Slovakia Bratislava | |
| Cyklopredajňa Športservis |
Sú tu uvedené iba niektoré akcie. Okrem nich bolo veľa podobných, ktoré tu neuvádzame.
Kliknutím na názov akcie sa zobrazia podrobnosti.
Vyhlásenie najlepšieho cyklistu roka 2012 – Zlatý pedál, 28.12.2012
Na pozvanie Slovenského zväzu cyklistiky (prezident Peter Privara) sme sa zúčastnili slávnostného vyhlasovania najlepšieho cyklistu roka 2012 Zlatý pedál 2012. Cyklistom roka sa stal opäť Peter Sagan - MTBiker. Členovia nášho cykloklubu boli Petra Sagana privítať v Bratislave 4.8.2012, pričom naše video s ováciami „ďakujeme“ z toho dňa videli stovky návštevníkov - Peter Sagan in Bratislava, August 4th, 2012. Znovu sme sa tak stretli so skromne vystupujúcim športovcom, ktorý svojimi výkonmi na TdF zviditelnil naše Slovensko nielen vo Francúzsku, ale aj v ďalších krajinách – napr. v USA, v Japonsku, Švajčiarsku, Belgicku a inde. V týchto januárových dňoch je Peter Sagan v Los Angeles, kde má veľa fanúšikov, a odtiaľ cestuje do Argentíny - Velo news.
Na druhom a treťom mieste sa umiestnili bratia Velitsovci. Ceny za najlepšieho cyklistu boli udeľované aj v mnohých iných kategóriách. Najviac nás zaujala kategória „Pozoruhodný výkon roka 2012“, v ktorej zvíťazil Filip Polc - aj vďaka svetoznámej jazde po schodoch - 2012 Santos Urban Downhill Race Video (a za úspechy v mestských zjazdoch v Bogote a v La Paz). Súčasťou podujatia bolo aj vyhlásenie Miss slovenskej cyklistiky 2012. Víťazkou ankety a najkrajšou cyklistkou roka 2012 sa stala Lívia Hanesová (ktorá má radšej pivo ako jonťák :). Blahoželáme.
Na slávnostnom galavečere v hoteli Holiday Inn sme stretli mnohých známych cyklistov - legendárny tréner Kamil Haťapka oslávil 3. marca 2012 okrúhle 80. narodeniny, stretli sme našich kamarátov z bufetu Obrátka (Milan Filo - Cyklo Slovakia Bratislava, "Citrón"...), ako aj spolužiakov cyklistov - lekárov (MUDr. Michal Holáň). A aj odborníkov, ktorí nám radia pri nákupe bicyklov a cyklooblečenia, cyklistov zo špecializovanej cyklopredajne v objekte Koloseo - Wika Bike. Ochutnali sme dobré víno, ktoré dodala firma Elesko. Porozprávali sme sa s otcom Petra Sagana a s hlavným organizátorom podujatia, ktorým bol Peter Privara.
V našej, možno budúcej kategórii „o najlepšieho pivného cyklistu“, tento rok nesúťažil nikto, podobne ako aj v zatiaľ tiež nevypísanej kategórii „o najlepší cyklobufet“, kde najväčším kandidátom je podľa našich skúseností bufet na Dunajskej hrádzi v Čunove s výstižným názvom – Obrátka.
Sme radi, že sme sa mohli zúčastniť tohto výborne organizovaného galavečera, a na vlastné oči vidieť našich najlepších cyklistov, ktorí propagáciou tohto športu podporujú masovú cyklistiku s významným pozitívnym dopadom na zdravie obyvateľstva, ako aj na ekologickú dopravu. Teší nás, že Peter Sagan preslávil našu vlasť podobným spôsobom ako v minulosti napríklad Věra Čáslavská, Emil Zátopek či Kamil Haťapka...
Súvisiace linky:
Peter Sagan suverénne vyhral anketu Zlatý pedál 2012
Slovenským cyklistom roka sa stal Peter Sagan
Sagana poznajú už aj londýnski taxikári
www.filippolc.sk
Tour de France ´12 alebo Ako Francúzi konečne Slovensko objavili!
Poučili sme sa?
Critical mass Bratislava 28.9.2012 a 26.10.2012
Námestie SNP - Eurovea, Námestie SNP - Mlynská dolina
Dĺžka trasy: 24 km
Motto: Jazda za viac cyklotrás, ústretový prístup k cyklistom a propagáciu cyklistiky ako rýchlej, ekologickej a zdravej dopravnej alternatívy. Pridaj sa k stovkám cyklistom, ktorí sa zúčastňujú hromadných jázd vždy posledný piatok v mesiaci vo viac ako 300 mestách po celom svete.
GPS trasy 26.10.2012 do Mlynskej doliny (Endomondo)
Tradícia cyklistickej akcie Critical mass sa začala v piatok 25. Septembra 1992 o 18:00 v San Francisco. Podujatie sa rozšírilo do vyše 300 miest po celom svete. Je to neformálne stretnutie cyklistov, ktorí sa pravidelne stretnú každý posledný piatok v mesiaci o 18:00 hod. v centre mesta. Cieľom je vytvoriť „kritickú masu“ cyklistov, ktorá upozorní vodičov i obyvateľov mesta na cyklistov ako rovnoprávnych účastníkov cestnej premávky, ktorí majú nie vždy vytvorené v meste ideálne podmienky, ako napríklad bezpečné cyklochodníky, parkoviská pre cyklistov a pod. Trasa sa volí konsenzom na mieste stretnutia, každý účastník môže priniesť svoju mapu plánovanej cyklotrasy a rozdať ju ostatným účastníkom. Podujatie má byť propagáciou a oslavou cyklistiky, nie demonštráciou.
Zúčastnili sme sa dvoch jesenných Critical mass v Bratislave. Stretnutie záujemcov bolo o 18:00 hod. Na námestí SNP pred obchodným domom Dunaj. Po návrhoch kam ísť sa o približne o 18:15 hod. Masa cyklistov vydala na cestu centrom mesta cez Obchodnú a Špitálsku ulicu späť na námestie SNP, kde sa mohli pridať opozdilci. Témou septembrového podujatia bol koniec leta – účastníci boli vyzvaní, aby prišli s nafukovacími kolesami, v kúpacích čiapkach, s plaveckými okuliarmi a pod. Účastníci bicyklujúci s plaveckými plutvami mali byť (boli) odmenení cenami. Cieľom cyklotúry bol obchodný komplex Eurovea pri Dunaji, ktorým účastníci prešli tlačiac svoje bicykle. Podujatie bolo zakončené tradičným dvíhaním bicyklov pri fontáne na námestí obchodného centra.
Témou októbrového podujatia bol Halloween – účastníci prišli v rôznych maskách, s osvetlenými tekvicami na zadnom sedadle, recesisti prezlečený za pacienta, či ruského vojaka... Po tradičnom okruhu v centre sa pelotón vydal smerom k tunelu pod bratislavským hradom, účastníci sa spontánne rozhodli prejsť cez tunel pod Bratislavským hradom (kde je mimochodom dosť miesta pre dva cyklochodníky) smerom na internátny komplex Mlynská dolina. Cieľom bolo navštíviť Cyklokino, v ktorom pri pozeraní filmu môžu cyklisti bicyklovať na 13 - 20 stacionárnych bicykloch, a vyrábať tak elektrickú energiu pre osvetlenie kinosály počas premietania, ako aj do zásoby dobíjaním batérii. Pre účastníkov bol pripravený bufet, tombola, darčekové predmety, ako aj možnosť ďalších indoorových športov (ping-pong). Boli premietané filmy študentov umeleckých škôl. Vonku sa medzitým schladilo, teplota bola 11 °C s ľahkým mrholením, čím sa naplnila predpoveď zmeny počasia smerom k zime.
Súvisiace linky:
Critical Mass, Bratislava
Critical mass Bratislava na FB
English information on Critical Mass in Bratislava
Critical Mass, Bratislava 27.7.2012 - tribute to Peter Sagan (video)
Critical mass wikipedia
Halloween wikipedia
Mlynská dolina internáty
Dĺžka trasy: 24 km
Motto: Jazda za viac cyklotrás, ústretový prístup k cyklistom a propagáciu cyklistiky ako rýchlej, ekologickej a zdravej dopravnej alternatívy. Pridaj sa k stovkám cyklistom, ktorí sa zúčastňujú hromadných jázd vždy posledný piatok v mesiaci vo viac ako 300 mestách po celom svete.
GPS trasy 26.10.2012 do Mlynskej doliny (Endomondo)
Tradícia cyklistickej akcie Critical mass sa začala v piatok 25. Septembra 1992 o 18:00 v San Francisco. Podujatie sa rozšírilo do vyše 300 miest po celom svete. Je to neformálne stretnutie cyklistov, ktorí sa pravidelne stretnú každý posledný piatok v mesiaci o 18:00 hod. v centre mesta. Cieľom je vytvoriť „kritickú masu“ cyklistov, ktorá upozorní vodičov i obyvateľov mesta na cyklistov ako rovnoprávnych účastníkov cestnej premávky, ktorí majú nie vždy vytvorené v meste ideálne podmienky, ako napríklad bezpečné cyklochodníky, parkoviská pre cyklistov a pod. Trasa sa volí konsenzom na mieste stretnutia, každý účastník môže priniesť svoju mapu plánovanej cyklotrasy a rozdať ju ostatným účastníkom. Podujatie má byť propagáciou a oslavou cyklistiky, nie demonštráciou.
Zúčastnili sme sa dvoch jesenných Critical mass v Bratislave. Stretnutie záujemcov bolo o 18:00 hod. Na námestí SNP pred obchodným domom Dunaj. Po návrhoch kam ísť sa o približne o 18:15 hod. Masa cyklistov vydala na cestu centrom mesta cez Obchodnú a Špitálsku ulicu späť na námestie SNP, kde sa mohli pridať opozdilci. Témou septembrového podujatia bol koniec leta – účastníci boli vyzvaní, aby prišli s nafukovacími kolesami, v kúpacích čiapkach, s plaveckými okuliarmi a pod. Účastníci bicyklujúci s plaveckými plutvami mali byť (boli) odmenení cenami. Cieľom cyklotúry bol obchodný komplex Eurovea pri Dunaji, ktorým účastníci prešli tlačiac svoje bicykle. Podujatie bolo zakončené tradičným dvíhaním bicyklov pri fontáne na námestí obchodného centra.
Témou októbrového podujatia bol Halloween – účastníci prišli v rôznych maskách, s osvetlenými tekvicami na zadnom sedadle, recesisti prezlečený za pacienta, či ruského vojaka... Po tradičnom okruhu v centre sa pelotón vydal smerom k tunelu pod bratislavským hradom, účastníci sa spontánne rozhodli prejsť cez tunel pod Bratislavským hradom (kde je mimochodom dosť miesta pre dva cyklochodníky) smerom na internátny komplex Mlynská dolina. Cieľom bolo navštíviť Cyklokino, v ktorom pri pozeraní filmu môžu cyklisti bicyklovať na 13 - 20 stacionárnych bicykloch, a vyrábať tak elektrickú energiu pre osvetlenie kinosály počas premietania, ako aj do zásoby dobíjaním batérii. Pre účastníkov bol pripravený bufet, tombola, darčekové predmety, ako aj možnosť ďalších indoorových športov (ping-pong). Boli premietané filmy študentov umeleckých škôl. Vonku sa medzitým schladilo, teplota bola 11 °C s ľahkým mrholením, čím sa naplnila predpoveď zmeny počasia smerom k zime.
Súvisiace linky:
Critical Mass, Bratislava
Critical mass Bratislava na FB
English information on Critical Mass in Bratislava
Critical Mass, Bratislava 27.7.2012 - tribute to Peter Sagan (video)
Critical mass wikipedia
Halloween wikipedia
Mlynská dolina internáty
Záver cyklosezóny 2012 s Cykloklubom Apollo, 20.10.2012
Starý most – hraničný prechod Berg – Wolfsthal – Hainburg – BadDeutschAltenburg – Prellenkirchen – „pivnička“ Brandl – Edelstal – Kittsee – Jarovce – Rusovce – Čunovo – poľovnícka chata – Obrátka – Petržalka
Dĺžka trasy: 70 km
Počet účastníkov: 85
GPS 20.10.2012 hlavnej časti cyklovýletu
GPS 24.9.2012 tréning po cyklocestách
Ako každý rok s príchodom jesene, aj tohto roku Cykloklub APOLLO už tradične zorganizoval rozlúčku s cyklosezónou 2012 v priestoroch chaty Poľovnícke združenie Čunovo. Podujatie zabezpečili predseda cykloklubu Lacko Zvada a zakladateľ cykloklubu Feri Virág. Záver sezóny sa vždy nesie v znamení relatívne nenáročnej cyklotúry, ale s o to s bohatším spoločenským a gastronomickým zážitkom. Cieľom podujatia je v lone jesennej prírody sa stretnúť v čo najväčšom počte a podeliť sa so svojimi zážitkami z ukončenej cyklosezóny.
Začiatok podujatia bol už tradične pod Starým mostom, odkiaľ sme vyrazili po pravej dunajskej hrádzi smerom do Rakúska. Ráno bola celkom chladno a cestou nás zastihla aj poriadna hmla. Prvé zastavenie sme mali vo vínnych pivničkách v Prellenkirchen, kde sme tentoraz ochutnali miestne špeciality a dobré vínko v Garten Johann Brandl, ktorý sa teší dlhodobo dobrej povesti s vysokou kvalitou služieb. Je aj predseda vinohradníctva v obci Prellenkirchen. V Rakúsku v obľúbených akciách „Heurigen“ (v preklade tento rok) jednotliví vinári predávajú svoje výrobky a pravidelne sa striedajú v otváracích dňoch (každý týždeň iný vinár). Nedostali sme už očakávaný burčiak, asi preto, že tu sa robí nepančovaný - len z hrozna, na rozdiel od nás, kde je často produktom kvasníc a cukru. Avšak ponúkané mladé vínko nám chutilo vynikajúco.
V našom konečnom cieli v Čunove nás po príhovore organizátorov čakal výborný jelení guláš, ktorý pripravili miestni poľovníci. Stretnutie starých známych sme využili na družné debaty, až nás relatívna zima v lesnom prostredí „vyhnala“ na dunajskú hrádzu do bufetu Obrátka, kde ešte dlho svietilo jesenné slniečko. Možno aj preto, že tohto roku chýbali tradičné „tanečky“, ktoré by nás rozohriali. Zážitky z Obrátky sú v našej nasledujúcej reportáži.
Na záver len smutne konštatujeme, že ďalší rok uplynul a pri sledovaní našej stránky sa mnohí čudujú, ako čas mení človeka, a napr. zisťujú, ako dobre vyzerali na podobnom podujatí pred 7 rokmi – vtedy ešte štíhli, a mnohí muži viac vlasatí a menej šediví...
Aj ceny v bufetoch na dunajskej hrádzi sa postupne menia, ako ukazuje prehľad cien v roku 2004: Petržalská hrádza je pre športovcov i "bufeťákov" (1 € = 30,126 Sk).
Technické údaje: prejdená vzdialenosť: 69,31 km, priemerná rýchlosť: 19,80 km/h, maximálna rýchlosť 40,30 km/h (CM)
Súvisiace linky:
Ukončenie sezóny - 8.10.2005
Ukončenie sezóny - 21.10.2006
Dĺžka trasy: 70 km
Počet účastníkov: 85
GPS 20.10.2012 hlavnej časti cyklovýletu
GPS 24.9.2012 tréning po cyklocestách
Ako každý rok s príchodom jesene, aj tohto roku Cykloklub APOLLO už tradične zorganizoval rozlúčku s cyklosezónou 2012 v priestoroch chaty Poľovnícke združenie Čunovo. Podujatie zabezpečili predseda cykloklubu Lacko Zvada a zakladateľ cykloklubu Feri Virág. Záver sezóny sa vždy nesie v znamení relatívne nenáročnej cyklotúry, ale s o to s bohatším spoločenským a gastronomickým zážitkom. Cieľom podujatia je v lone jesennej prírody sa stretnúť v čo najväčšom počte a podeliť sa so svojimi zážitkami z ukončenej cyklosezóny.
Začiatok podujatia bol už tradične pod Starým mostom, odkiaľ sme vyrazili po pravej dunajskej hrádzi smerom do Rakúska. Ráno bola celkom chladno a cestou nás zastihla aj poriadna hmla. Prvé zastavenie sme mali vo vínnych pivničkách v Prellenkirchen, kde sme tentoraz ochutnali miestne špeciality a dobré vínko v Garten Johann Brandl, ktorý sa teší dlhodobo dobrej povesti s vysokou kvalitou služieb. Je aj predseda vinohradníctva v obci Prellenkirchen. V Rakúsku v obľúbených akciách „Heurigen“ (v preklade tento rok) jednotliví vinári predávajú svoje výrobky a pravidelne sa striedajú v otváracích dňoch (každý týždeň iný vinár). Nedostali sme už očakávaný burčiak, asi preto, že tu sa robí nepančovaný - len z hrozna, na rozdiel od nás, kde je často produktom kvasníc a cukru. Avšak ponúkané mladé vínko nám chutilo vynikajúco.
V našom konečnom cieli v Čunove nás po príhovore organizátorov čakal výborný jelení guláš, ktorý pripravili miestni poľovníci. Stretnutie starých známych sme využili na družné debaty, až nás relatívna zima v lesnom prostredí „vyhnala“ na dunajskú hrádzu do bufetu Obrátka, kde ešte dlho svietilo jesenné slniečko. Možno aj preto, že tohto roku chýbali tradičné „tanečky“, ktoré by nás rozohriali. Zážitky z Obrátky sú v našej nasledujúcej reportáži.
Na záver len smutne konštatujeme, že ďalší rok uplynul a pri sledovaní našej stránky sa mnohí čudujú, ako čas mení človeka, a napr. zisťujú, ako dobre vyzerali na podobnom podujatí pred 7 rokmi – vtedy ešte štíhli, a mnohí muži viac vlasatí a menej šediví...
Aj ceny v bufetoch na dunajskej hrádzi sa postupne menia, ako ukazuje prehľad cien v roku 2004: Petržalská hrádza je pre športovcov i "bufeťákov" (1 € = 30,126 Sk).
Technické údaje: prejdená vzdialenosť: 69,31 km, priemerná rýchlosť: 19,80 km/h, maximálna rýchlosť 40,30 km/h (CM)
Súvisiace linky:
Ukončenie sezóny - 8.10.2005
Ukončenie sezóny - 21.10.2006
Stupava, Deň zelá, 6.10.2012
Petržalka – Diaľničný most – Mlynská dolina – Želená studienka – Biely kríž – Borinka – Stupava – Hainburg – Bratislava.
Dĺžka trasy: 85 km
GPS záznam 1. časti trasy: Most Lafranconi - Most slobody
Motto: "Gdo sce rýchle nohy mat, mosí si zelovej vody dat"
Stupava je mestečko v okrese Malacky ležiace na západnom úbočí Malých Karpát, a možno ju považovať za vstupnú bránu na Záhorie. Osídlená bola už v dobe bronzovej a písomne sa spomína už v 13. storočí, meno je odvodené od mlyna na lisovanie oleja – tzv. stupa. Stupava bola v minulosti významným trhovým mestom, kde sa o.i. vyberal poplatok 3% z ceny tovaru v tzv. „tridsiatkovej stanici“. Najvýznamnejšou pamiatkou je kaštieľ prebudovaný v 19. storočí v romantickom štýle Károlyovcami - aj s anglickým parkom, ktorému dominuje pagaštanová aleja. Kaštieľ však vyhorel v r. 1947, nebol rekonštruovaný do pôvodnej krásy, a dnes slúži ako dom dôchodcov.
Do Stupavy sme sa vrátili po 5 rokoch na najvýznamnejší jarmok Deň zelá ktorý sa koná prvý októbrový víkend od roku 1996 na oslavu tradície pestovania kapusty v regióne. Pesnička s textom „stupavská krčma je smutná“ vystihuje (žiaľ) aj úroveň jarmoku, ktorý od našej prvej návštevy sa na naše sklamanie nestal viac kapustovým. Nenašli sme ani naše obľúbené domáce kapustníky... Cestu späť sme zvolili niektorí cez nový cyklomost - Most slobody (oficiálne otvorený 22.9.2012) okolo zámku Schloss Hof, väčšina sa však vrátila tradičnou cestou smerom na Devín. Vzdialenosť Most slobody - Starý most cez Hainburg bola 32 km, ak sme použili aj značené cyklotrasy (GPS).
Podujatie bolo aj tento rok zaradené do plánu akcií Župná jeseň, ktoré organizuje Bratislavský samosprávny kraj (BSK) s cieľom podporiť našu regionálnu kultúru. Cieľ je to pekný, ušľachtilý a aktuálny, lebo mnohé tradície sa komercionalizujú – a napríklad sezónu husacích špecialít sme od minulého roku začali vychutnávať v reštaurácii Bratislavský meštianský pivovar - opúšťajúc tak s ťažkým srdcom pôvodný región (Slovenský Grob), ktorý bol obľúbeným cieľom našich cyklovýletov v minulosti.
Súvisiace linky:
Fotografie Cykloklub Apollo (Cyklojanka)
Cez Biely kríž a Lozorno na Dni zelá do Stupavy 6.10.2007
Čo je najlepšie na sviatkoch kapusty? Zelé, kapustníky či burčiak?
Dĺžka trasy: 85 km
GPS záznam 1. časti trasy: Most Lafranconi - Most slobody
Motto: "Gdo sce rýchle nohy mat, mosí si zelovej vody dat"
Stupava je mestečko v okrese Malacky ležiace na západnom úbočí Malých Karpát, a možno ju považovať za vstupnú bránu na Záhorie. Osídlená bola už v dobe bronzovej a písomne sa spomína už v 13. storočí, meno je odvodené od mlyna na lisovanie oleja – tzv. stupa. Stupava bola v minulosti významným trhovým mestom, kde sa o.i. vyberal poplatok 3% z ceny tovaru v tzv. „tridsiatkovej stanici“. Najvýznamnejšou pamiatkou je kaštieľ prebudovaný v 19. storočí v romantickom štýle Károlyovcami - aj s anglickým parkom, ktorému dominuje pagaštanová aleja. Kaštieľ však vyhorel v r. 1947, nebol rekonštruovaný do pôvodnej krásy, a dnes slúži ako dom dôchodcov.
Do Stupavy sme sa vrátili po 5 rokoch na najvýznamnejší jarmok Deň zelá ktorý sa koná prvý októbrový víkend od roku 1996 na oslavu tradície pestovania kapusty v regióne. Pesnička s textom „stupavská krčma je smutná“ vystihuje (žiaľ) aj úroveň jarmoku, ktorý od našej prvej návštevy sa na naše sklamanie nestal viac kapustovým. Nenašli sme ani naše obľúbené domáce kapustníky... Cestu späť sme zvolili niektorí cez nový cyklomost - Most slobody (oficiálne otvorený 22.9.2012) okolo zámku Schloss Hof, väčšina sa však vrátila tradičnou cestou smerom na Devín. Vzdialenosť Most slobody - Starý most cez Hainburg bola 32 km, ak sme použili aj značené cyklotrasy (GPS).
Podujatie bolo aj tento rok zaradené do plánu akcií Župná jeseň, ktoré organizuje Bratislavský samosprávny kraj (BSK) s cieľom podporiť našu regionálnu kultúru. Cieľ je to pekný, ušľachtilý a aktuálny, lebo mnohé tradície sa komercionalizujú – a napríklad sezónu husacích špecialít sme od minulého roku začali vychutnávať v reštaurácii Bratislavský meštianský pivovar - opúšťajúc tak s ťažkým srdcom pôvodný región (Slovenský Grob), ktorý bol obľúbeným cieľom našich cyklovýletov v minulosti.
Súvisiace linky:
Fotografie Cykloklub Apollo (Cyklojanka)
Cez Biely kríž a Lozorno na Dni zelá do Stupavy 6.10.2007
Čo je najlepšie na sviatkoch kapusty? Zelé, kapustníky či burčiak?
Skalica a Mikulčice, 21.- 23.9.2012
Skalica - Zlatnícka dolina
Dĺžka trasy: 112 km
Trasa 1: Zlatnícka dolina – Krížniky – Mokrý Háj – vinice – Skalica.
Trasa 2: Skalica – Baťov kanál – Hodonín – Lužice – Mikulčice – U zlomené šlapky – Hodonín –Holíč – Skalica.
Trasa 3: Zlatnícka dolina – Skalica – Skalický rybník – Kátov – Holíč – Prietržka – Skalica.
„Slobodné kráľovské mesto“ Skalica si nás získalo pri našej minuloročnej návšteve. Opäť sme prišli na pozvanie Ivana a Tamary v čase, keď sa konali Skalické dni nazývané aj „Festival tradícií, hudby a zábavy“. Skalica získala právo usporadúvať výročné jarmoky spolu s jej povýšením na slobodné kráľovské mesto 6. októbra 1372 kráľom Ľudovítom I. Odvtedy sa jarmoky konali každoročne až do polovice 20. storočia a po niekoľkoročnej odmlke sa Skaličania vrátili ku svojej tradícii v r. 1991 a jarmok premenovali na Skalické dni. Tohtoročný jarmok bol na väčšej ploche, ako minuloročný. Kultúrny program bol na 2 pódiách – na Námestí slobody a vo Františkánskej záhrade. Vstupné na dva dni pre dospelých stálo 7,50 €.
Mikulčice sú malé mestečko na pravom brehu rieky Morava s vykopávkami pre Slovanov ohromného významu, odhalené boli až v r. 1954 profesorom JosefomPoulíkom na popud archeológa Ladislava Červinku. Slovanské hradisko v meandre rieky Morava podáva dôkazy o rozsiahlom osídlení zo 7.- 9. storočia n.l., kde sa našli stopy kniežacieho paláca, 12 kostolov a rozsiahle pohrebisko. Predpokladá sa, že aj tu pôsobili vierozvestovia sv. Cyril a sv. Metod. V susedstve areálu je malé múzeum, vstupné do areálu je 20 CZK = 0,80 €.
V posledných rokoch Skalica žije najmä hokejom a najväčšou hviezdou je skalický rodák Žigmund Pálffy miestnymi nazývaný „Žigi“. Nemohli sme preto vynechať nedeľňajší ligový zápas, mali sme však smolu, „Žigi“ bol práve zranený, ale aj tak na radosť domácich Skalica nakoniec vyhrala nad Trenčínom 6:4.
Naše cyklotúry:
V piatok popoludní sme sa vydali na krátku úvodnú cyklotúru - Zlatníckou dolinou na Krížniky, potom cez Mokrý Háj a vinice späť do mesta.
V sobotu sme sa vydali na Moravu v čase tvrdej prohibície (kvôli obetiam metanolovej mafie), hranice sme prešli v Hodoníne, navštívili sme slovanské Hradisko v Mikulčiciach a tento raz sme zašli až do bufetu „U zlomené šlapky“ (šlapkou sa tento raz myslí pedál od bicykla) a do Skalice sme sa vracali cez Holíč už v hustom daždi.
V nedeľu v studenom mrholivom počasí sme prešli len okolie mesta – Skalický rybník, Kátov, skalické vinicea golfové ihrisko.
Prejdené trasy podľa GPS Endomondo:
21.9.2012
22.9.2012
23.9.2012
Súvisiace linky:
13. Národný zraz cykloturistov v Skalici 6. 6. 2008
Skalické dní, Zlatnícka dolina a cyklopotulky po Morave 16.9. – 18.9.2011
Prohibícia v ČR v čase našej návštevy - vtipné video
Dĺžka trasy: 112 km
Trasa 1: Zlatnícka dolina – Krížniky – Mokrý Háj – vinice – Skalica.
Trasa 2: Skalica – Baťov kanál – Hodonín – Lužice – Mikulčice – U zlomené šlapky – Hodonín –Holíč – Skalica.
Trasa 3: Zlatnícka dolina – Skalica – Skalický rybník – Kátov – Holíč – Prietržka – Skalica.
„Slobodné kráľovské mesto“ Skalica si nás získalo pri našej minuloročnej návšteve. Opäť sme prišli na pozvanie Ivana a Tamary v čase, keď sa konali Skalické dni nazývané aj „Festival tradícií, hudby a zábavy“. Skalica získala právo usporadúvať výročné jarmoky spolu s jej povýšením na slobodné kráľovské mesto 6. októbra 1372 kráľom Ľudovítom I. Odvtedy sa jarmoky konali každoročne až do polovice 20. storočia a po niekoľkoročnej odmlke sa Skaličania vrátili ku svojej tradícii v r. 1991 a jarmok premenovali na Skalické dni. Tohtoročný jarmok bol na väčšej ploche, ako minuloročný. Kultúrny program bol na 2 pódiách – na Námestí slobody a vo Františkánskej záhrade. Vstupné na dva dni pre dospelých stálo 7,50 €.
Mikulčice sú malé mestečko na pravom brehu rieky Morava s vykopávkami pre Slovanov ohromného významu, odhalené boli až v r. 1954 profesorom JosefomPoulíkom na popud archeológa Ladislava Červinku. Slovanské hradisko v meandre rieky Morava podáva dôkazy o rozsiahlom osídlení zo 7.- 9. storočia n.l., kde sa našli stopy kniežacieho paláca, 12 kostolov a rozsiahle pohrebisko. Predpokladá sa, že aj tu pôsobili vierozvestovia sv. Cyril a sv. Metod. V susedstve areálu je malé múzeum, vstupné do areálu je 20 CZK = 0,80 €.
V posledných rokoch Skalica žije najmä hokejom a najväčšou hviezdou je skalický rodák Žigmund Pálffy miestnymi nazývaný „Žigi“. Nemohli sme preto vynechať nedeľňajší ligový zápas, mali sme však smolu, „Žigi“ bol práve zranený, ale aj tak na radosť domácich Skalica nakoniec vyhrala nad Trenčínom 6:4.
Naše cyklotúry:
V piatok popoludní sme sa vydali na krátku úvodnú cyklotúru - Zlatníckou dolinou na Krížniky, potom cez Mokrý Háj a vinice späť do mesta.
V sobotu sme sa vydali na Moravu v čase tvrdej prohibície (kvôli obetiam metanolovej mafie), hranice sme prešli v Hodoníne, navštívili sme slovanské Hradisko v Mikulčiciach a tento raz sme zašli až do bufetu „U zlomené šlapky“ (šlapkou sa tento raz myslí pedál od bicykla) a do Skalice sme sa vracali cez Holíč už v hustom daždi.
V nedeľu v studenom mrholivom počasí sme prešli len okolie mesta – Skalický rybník, Kátov, skalické vinicea golfové ihrisko.
Prejdené trasy podľa GPS Endomondo:
21.9.2012
22.9.2012
23.9.2012
Súvisiace linky:
13. Národný zraz cykloturistov v Skalici 6. 6. 2008
Skalické dní, Zlatnícka dolina a cyklopotulky po Morave 16.9. – 18.9.2011
Prohibícia v ČR v čase našej návštevy - vtipné video
Okolo celého Neziderského jazera 15. - 16.9.2012
Parndor Ort - Fertőrákos - Parndorf Ort
Dĺžka trasy: 160 km
Počet účastníkov: 18
Mapa Neusiedlersee
Trasa 1: Parndorf Ort – Neusiedl am See – Weiden – Podersdorf – Illmitz – Apetlon – Pamhagen – Nyárliget – Fetőd – Fertőszéplak – Hegykő – Fetőboz – Balf – Sopron – Fertőrákos (90 km).
Trasa 2: Fertőrákos – Mörbisch am See – Rust – Oggau – Purbach – Winden am See – Jois – Neusiedl am See – Parndorf Ort (70 km).
Neziderské jazero (36 x 12 km) ležiace na rakúsko-maďarských hraniciach je podobne ako Balatonom tzv. stepné jazero, ktoré nemá prirodzený odtok. Voda je v ňom trochu slaná a hĺbku nemá väčšiu ako 2 metre – v 19. storočí vraj aj dvakrát úplne vyschlo (1811-13, 1867-71). Dookola pri pobreží sa nachádza bahno a široké pásmo trstiny, čo dáva podmienky pre jedinečný biotop chránený dvomi národnými parkami (Seewinkel a Fertő-Hanság), ktoré sú zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Na viacerých miestach sa vybudovali prístupy pre kúpanie a väčšinou veterné počasie je ideálne pre milovníkov jachtingu, surfingu a kitesurfingu. V neposlednom rade sa okolie Neziderského jazera stalo aj rajom pre „pohodových“ cykloturistov, ktorí nepozerajú na tachometer a „nenaháňajú“ kilometre, navyše cyklocesty sú perfektne značené (trasa B10 okolo jazera).
Pre našincov sú dve možnosti – dostať sa k jazeru z Bratislavy kvalitne značenými rakúskymi cyklocestami (absolvovali sme viackrát), alebo vlakom prísť z Petržalky do Parndorf Ort (cena spiatočného víkendového lístka platného 2 dni bola 5 € aj s bicyklom). Cyklovýlet pripravil Cykloklub Apollo pod názvom Okolo Neusiedler See-Sopron (Fertőrákos). Pri Neziderskom jazere sme boli nespočetne krát, ale tento raz cieľom bolo prejsť okolo celého jazera v období začínajúcej jesene. Začiatok i koniec cesty bol na železničnej stanici Parndorf Ort. Cestu na juh sme zvolili po východnej rovinatej strane jazera, obedňajšiu prestávku sme mali až v Maďarsku v obci Fertőszéplak Skanzen Vendéglő, kde slepačia polievka bola naozaj zo sliepky, ryby boli pripravené tradičným spôsobom a poctivé víno bolo vyrobené z hrozna. Po krátkej zastávke v historickom meste Sopron (Šoproň) sme prišli do obce Fertőrákos, kde sme boli ubytovaní v rodinnom penzióne Pension Szűts (Szűts Panzió Fertőrákos) v peknom tichom prostredí s výhľadom na Neziderské jazero. Cena dvojposteľovej izby bola 8.000 HUF (cca 28 €) za jednu noc. Večer sme strávili spolu s ostatnými Cykloapollákmi posedením v tradičnom prostredí - ako inak – pri rybe a víne.
Na druhý deň naša spiatočná cesta viedla po západnej strane jazera. Hneď v prvom rakúskom mestečku Mörbisch am See sa konali trhy, potom sme tešili sa na kávu v romantickom mestečku Rust. Pokračovali sme do Purbachu, kde sa práve konali dožinky, tam sme si dali aj obed v našej obľúbenej reštaurácii Türkenkeller Weisz.
Cestou späť v obci Winden sme ochutnali aj burčiak (Sturm) v cene 2,20 € za ¼ litra – podávaný nápoj však pripomínal skôr hroznový mušt, a tak sme ho vyhodnotili ako „cykloburčiak“ na spôsob piva Radler... Sklamaní sme pokračovali ďalej do Parndorf Ort na vlak, niektorí cyklisti to „potiahli“ až do Bratislavy, kde sme sa stretli opäť na petržalskej železničnej stanici. Záverom len konštatovanie – vydarený výlet s vydareným počasím a poďakovanie hlavným organizátorom.
Súvisiace akcie a linky:
Fotografie Cykloapollo
100 jesenných kilometrov – okolo Neziderského jazera v Rakúsku, 11.10.2008
100 jarných kilometrov – okolo NeusiedlerSee v Rakúsku, 26.4.2008
Burgenland a Neziderské jazero - Podersdorf 22.4.2006
6. mariánsky cyklovýlet, Čunovo 25.3.2012
Dĺžka trasy: 160 km
Počet účastníkov: 18
Mapa Neusiedlersee
Trasa 1: Parndorf Ort – Neusiedl am See – Weiden – Podersdorf – Illmitz – Apetlon – Pamhagen – Nyárliget – Fetőd – Fertőszéplak – Hegykő – Fetőboz – Balf – Sopron – Fertőrákos (90 km).
Trasa 2: Fertőrákos – Mörbisch am See – Rust – Oggau – Purbach – Winden am See – Jois – Neusiedl am See – Parndorf Ort (70 km).
Neziderské jazero (36 x 12 km) ležiace na rakúsko-maďarských hraniciach je podobne ako Balatonom tzv. stepné jazero, ktoré nemá prirodzený odtok. Voda je v ňom trochu slaná a hĺbku nemá väčšiu ako 2 metre – v 19. storočí vraj aj dvakrát úplne vyschlo (1811-13, 1867-71). Dookola pri pobreží sa nachádza bahno a široké pásmo trstiny, čo dáva podmienky pre jedinečný biotop chránený dvomi národnými parkami (Seewinkel a Fertő-Hanság), ktoré sú zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Na viacerých miestach sa vybudovali prístupy pre kúpanie a väčšinou veterné počasie je ideálne pre milovníkov jachtingu, surfingu a kitesurfingu. V neposlednom rade sa okolie Neziderského jazera stalo aj rajom pre „pohodových“ cykloturistov, ktorí nepozerajú na tachometer a „nenaháňajú“ kilometre, navyše cyklocesty sú perfektne značené (trasa B10 okolo jazera).
Pre našincov sú dve možnosti – dostať sa k jazeru z Bratislavy kvalitne značenými rakúskymi cyklocestami (absolvovali sme viackrát), alebo vlakom prísť z Petržalky do Parndorf Ort (cena spiatočného víkendového lístka platného 2 dni bola 5 € aj s bicyklom). Cyklovýlet pripravil Cykloklub Apollo pod názvom Okolo Neusiedler See-Sopron (Fertőrákos). Pri Neziderskom jazere sme boli nespočetne krát, ale tento raz cieľom bolo prejsť okolo celého jazera v období začínajúcej jesene. Začiatok i koniec cesty bol na železničnej stanici Parndorf Ort. Cestu na juh sme zvolili po východnej rovinatej strane jazera, obedňajšiu prestávku sme mali až v Maďarsku v obci Fertőszéplak Skanzen Vendéglő, kde slepačia polievka bola naozaj zo sliepky, ryby boli pripravené tradičným spôsobom a poctivé víno bolo vyrobené z hrozna. Po krátkej zastávke v historickom meste Sopron (Šoproň) sme prišli do obce Fertőrákos, kde sme boli ubytovaní v rodinnom penzióne Pension Szűts (Szűts Panzió Fertőrákos) v peknom tichom prostredí s výhľadom na Neziderské jazero. Cena dvojposteľovej izby bola 8.000 HUF (cca 28 €) za jednu noc. Večer sme strávili spolu s ostatnými Cykloapollákmi posedením v tradičnom prostredí - ako inak – pri rybe a víne.
Na druhý deň naša spiatočná cesta viedla po západnej strane jazera. Hneď v prvom rakúskom mestečku Mörbisch am See sa konali trhy, potom sme tešili sa na kávu v romantickom mestečku Rust. Pokračovali sme do Purbachu, kde sa práve konali dožinky, tam sme si dali aj obed v našej obľúbenej reštaurácii Türkenkeller Weisz.
Cestou späť v obci Winden sme ochutnali aj burčiak (Sturm) v cene 2,20 € za ¼ litra – podávaný nápoj však pripomínal skôr hroznový mušt, a tak sme ho vyhodnotili ako „cykloburčiak“ na spôsob piva Radler... Sklamaní sme pokračovali ďalej do Parndorf Ort na vlak, niektorí cyklisti to „potiahli“ až do Bratislavy, kde sme sa stretli opäť na petržalskej železničnej stanici. Záverom len konštatovanie – vydarený výlet s vydareným počasím a poďakovanie hlavným organizátorom.
Súvisiace akcie a linky:
Fotografie Cykloapollo
100 jesenných kilometrov – okolo Neziderského jazera v Rakúsku, 11.10.2008
100 jarných kilometrov – okolo NeusiedlerSee v Rakúsku, 26.4.2008
Burgenland a Neziderské jazero - Podersdorf 22.4.2006
6. mariánsky cyklovýlet, Čunovo 25.3.2012
Chorvátske ostrovy 2. časť – Ostrovy Ugljan, Rava, Dugi Otok, 1.9 - 3.9.2012
Ugljan, Rava, Dugi Otok
Dĺžka trasy: 123 km
Ostrov Ugljan
Trasa: Mali Iž – VeliIž, Ugljan – Preko – Kali – Ždrelac
Dĺžka trasy: 39 km, počet účastníkov: 9
Ugljan je najbližší ostrov na východ od Zadaru, je 22 km dlhý, maximálne 3,8 km široký. Je to najľudnatejší chorvátsky ostrov (7500 obyvateľov) a všetky mestečká sú situované na východnom úrodnom pobreží – západné skalnaté pobrežie je nehostinné s relatívne vysokými vrchmi (vyše 200 mnm). Panoráme ostrova z diaľky dominuje na najvyššom kopci pevnosť Svätý Michal (Sveti Mihovil), postavená v 13. storočí Benátčanmi na mieste pôvodného benediktínskeho kláštora. Ostrov Ugljan spája s južnejším ostrovom Pašman nový elegantný oceľový most Ždrelac postavený v r. 2009. Na ostrov sme priplávali loďou priateľa Alda z obce Veli Iž k nemocnici na severo-západnom pobreží, prešli sme celým ostrovom až k mostu na Pašman, obednú prestávku sme si dali v mestečku Kali, a potom nás Aldo vyzdvihol v malom priemyselnom regióne na západ od Kali.
Ostrov Rava
Trasa: Vela Rava – Selo – Mala Rava.
Dĺžka trasy 22 km, počet účastníkov: 7
Rava je malý ostrov (rozloha 3,6 km) situovaný medzi ostrovmi Iž a Dugi Otok. Dve obce Vela Rava a Mala Rava sú na západnom pobreží v pekných zátokách, žije v nich menej ako 100 obyvateľov. Na ostrov sme priplávali loďou Lara (pravidelnou linkou), do mestečka Vela Rava. Na ostrove sme vzhľadom na jeho rozlohu veľa kilometrov nenabicyklovali, užili sme si však pekné počasie, okúpali sa v mori a na záver sme si vychutnali typickú dobrú domácu chorvátsku kuchyňu v malej rodinnej reštaurácii v obci Mala Rava.
Dugi Otok
Trasa: Savar – Žman – Zaglav – Sali – Telašćica – jazero Mir – Luka
Dĺžka trasy 62 km, počet účastníkov: 9
Dugi Otok má názov podľa svojho tvaru „Dlhý ostrov“, meria 43 km a šírku má do 5 km. Je hornatý, ako všetky zadarské ostrovy, najvyšší vrch Vela Straža meria až 338 mnm. Aj na tomto ostrove všetky obce sú na východnom pobreží, najväčším mestečkom je Sali, ktoré je správnym centrom ostrova, ale aj vyhľadávaným letoviskom s prístavom plným jácht. Na juhu ostrova sa nachádza prírodný park Telašćica – je to úzky záliv, kde sa nachádzajú jednak 100 m vysoké skalné steny útesu Grpašćak - a turistickou atrakciou je soľné jazero Mir - ktorého hladina kolíše v závislosti od výšky hladiny mora. Na ostrov sme sa dostali po vyše hodinovej plavbe loďou nášho nového priateľa Alda. Aj na našej cykloceste sme absolvovali prevýšenie – vyše 160 m – štart bol v obci Savar - a cieľ v obci Luka.
Dĺžka trasy: 123 km
Ostrov Ugljan
Trasa: Mali Iž – VeliIž, Ugljan – Preko – Kali – Ždrelac
Dĺžka trasy: 39 km, počet účastníkov: 9
Ugljan je najbližší ostrov na východ od Zadaru, je 22 km dlhý, maximálne 3,8 km široký. Je to najľudnatejší chorvátsky ostrov (7500 obyvateľov) a všetky mestečká sú situované na východnom úrodnom pobreží – západné skalnaté pobrežie je nehostinné s relatívne vysokými vrchmi (vyše 200 mnm). Panoráme ostrova z diaľky dominuje na najvyššom kopci pevnosť Svätý Michal (Sveti Mihovil), postavená v 13. storočí Benátčanmi na mieste pôvodného benediktínskeho kláštora. Ostrov Ugljan spája s južnejším ostrovom Pašman nový elegantný oceľový most Ždrelac postavený v r. 2009. Na ostrov sme priplávali loďou priateľa Alda z obce Veli Iž k nemocnici na severo-západnom pobreží, prešli sme celým ostrovom až k mostu na Pašman, obednú prestávku sme si dali v mestečku Kali, a potom nás Aldo vyzdvihol v malom priemyselnom regióne na západ od Kali.
Ostrov Rava
Trasa: Vela Rava – Selo – Mala Rava.
Dĺžka trasy 22 km, počet účastníkov: 7
Rava je malý ostrov (rozloha 3,6 km) situovaný medzi ostrovmi Iž a Dugi Otok. Dve obce Vela Rava a Mala Rava sú na západnom pobreží v pekných zátokách, žije v nich menej ako 100 obyvateľov. Na ostrov sme priplávali loďou Lara (pravidelnou linkou), do mestečka Vela Rava. Na ostrove sme vzhľadom na jeho rozlohu veľa kilometrov nenabicyklovali, užili sme si však pekné počasie, okúpali sa v mori a na záver sme si vychutnali typickú dobrú domácu chorvátsku kuchyňu v malej rodinnej reštaurácii v obci Mala Rava.
Dugi Otok
Trasa: Savar – Žman – Zaglav – Sali – Telašćica – jazero Mir – Luka
Dĺžka trasy 62 km, počet účastníkov: 9
Dugi Otok má názov podľa svojho tvaru „Dlhý ostrov“, meria 43 km a šírku má do 5 km. Je hornatý, ako všetky zadarské ostrovy, najvyšší vrch Vela Straža meria až 338 mnm. Aj na tomto ostrove všetky obce sú na východnom pobreží, najväčším mestečkom je Sali, ktoré je správnym centrom ostrova, ale aj vyhľadávaným letoviskom s prístavom plným jácht. Na juhu ostrova sa nachádza prírodný park Telašćica – je to úzky záliv, kde sa nachádzajú jednak 100 m vysoké skalné steny útesu Grpašćak - a turistickou atrakciou je soľné jazero Mir - ktorého hladina kolíše v závislosti od výšky hladiny mora. Na ostrov sme sa dostali po vyše hodinovej plavbe loďou nášho nového priateľa Alda. Aj na našej cykloceste sme absolvovali prevýšenie – vyše 160 m – štart bol v obci Savar - a cieľ v obci Luka.
Chorvátske ostrovy 1. časť - Ostrov Iž (Otok Iž), 30.8.2012
Mali Iž - Veli Iž - sever ostrova Iž
Dĺžka trasy: 26 km
Úvodná etapa (prológ): Mali Iž - Veli Iž - severovýchod ostrova a späť, 26 km, počet účastníkov: 8
Mali Iž - mapa, Apartmani Knežak
Chorvátsko je pre Slovákov jednou z najatraktívnejších letných destinácií Európy. Je to vďaka čistému moru, krásnej prírode, a v neposlednom rade aj kultúrnej a jazykovej blízkosti. Chorvátsko má len 4,5 milióna obyvateľov a v Jadranskom mori je údajne 1.185 ostrovov vrátane skalných neobývaných brál, mena je kuna (nakúpili sme v kurze 1 EUR = 7,18 HRK). Vzdialenosť z Bratislavy do Zadaru je po ceste necelých 700 km (470 km vzdušnou čiarou), takže ráno nasadnete do auta a popoludní sa už môžete kúpať v „krištáľovej“ jadranskej vode. V Chorvátsku našinca prekvapí, ako za 20 rokov od smutnej bratovražednej občianskej vojny rýchlo postavili krásne diaľnice, nemajú problémy s tunelmi na rozdiel od Slovenska, kde asi najväčším problémom budovania tunelov je ich „tunelovanie“ – len na 150 km úseku Karlovac – Zadar sme ich napočítali 14, z toho dva takmer 6-kilometrové... (diaľničné poplatky Rijeka – Zagreb 121 HRK, Zagreb – Macelj 48 HRK, vzdialenost Bratislava – Zadar cez Rakusko 655 km).
Trajekt na ostrov Iž (Jadrolinija) premáva 2x denne a plavba trvá 1,5 hodiny, prepravne bolo 174 HRK za auto, a 24 HRK za osobu.
Ostrov Iž patrí k menším ostrovom – 12,5 x 2 ,5 km s najvyšším kopcom Korinjak (168 mnm), má 2 mestečká - Mali Iž a Veli Iž. Pred 2. svetovou vojnou tu žilo vyše 3.500 obyvateľov a živili sa prevažne rybárstvom, pestovaním olív a viniča. Počas 2. svetovej vojny zahynulo vyše 500 Ižanov, dnes tu býva len okolo 100 stálych osadníkov a mladí naďalej odchádzajú... Z ostrova Iž mizne nielen rybárstvo, ale aj políčka zostávajú spustnuté... Atrakciou ostrova sú staré autá (doslova šroty) bez poznávacích značiek, nie sú registrované - zaujímavosťou je, že na ostrove nie je ani jeden policajt.
My sme bývali v osade Knež patriaci do obce Mali Iž v krásnom apartmáne Knežak u Davora a Petry - s veľkou terasou, a s výhľadom na more. Odtiaľ sme podnikali naše cyklovýlety na okolité ostrovy – Ugljan, Pašman, Rava a Dugi Otok.
Základné údaje: 4,5 mil. obyvateľov, 21 žúp, mena: kuna HRK, 1185 ostrovov, Ostrov Iž 12,5 x 2,5 km, rybárstvo, olivovníky, keramika
Zaujímavosti: Mali Iž, Knež, Komoševa, Mucel, Makovac, Porovac, Kostol sv. Márie z 11. storočia (Crkva sv. Marije), dobudovaná v 17. stor., z pôvodného kostola (vpredu) je sakristia. Zničená požiarom, postavený Nový kostol (Nova crkva) v r. 1903.
Dĺžka trasy: 26 km
Úvodná etapa (prológ): Mali Iž - Veli Iž - severovýchod ostrova a späť, 26 km, počet účastníkov: 8
Mali Iž - mapa, Apartmani Knežak
Chorvátsko je pre Slovákov jednou z najatraktívnejších letných destinácií Európy. Je to vďaka čistému moru, krásnej prírode, a v neposlednom rade aj kultúrnej a jazykovej blízkosti. Chorvátsko má len 4,5 milióna obyvateľov a v Jadranskom mori je údajne 1.185 ostrovov vrátane skalných neobývaných brál, mena je kuna (nakúpili sme v kurze 1 EUR = 7,18 HRK). Vzdialenosť z Bratislavy do Zadaru je po ceste necelých 700 km (470 km vzdušnou čiarou), takže ráno nasadnete do auta a popoludní sa už môžete kúpať v „krištáľovej“ jadranskej vode. V Chorvátsku našinca prekvapí, ako za 20 rokov od smutnej bratovražednej občianskej vojny rýchlo postavili krásne diaľnice, nemajú problémy s tunelmi na rozdiel od Slovenska, kde asi najväčším problémom budovania tunelov je ich „tunelovanie“ – len na 150 km úseku Karlovac – Zadar sme ich napočítali 14, z toho dva takmer 6-kilometrové... (diaľničné poplatky Rijeka – Zagreb 121 HRK, Zagreb – Macelj 48 HRK, vzdialenost Bratislava – Zadar cez Rakusko 655 km).
Trajekt na ostrov Iž (Jadrolinija) premáva 2x denne a plavba trvá 1,5 hodiny, prepravne bolo 174 HRK za auto, a 24 HRK za osobu.
Ostrov Iž patrí k menším ostrovom – 12,5 x 2 ,5 km s najvyšším kopcom Korinjak (168 mnm), má 2 mestečká - Mali Iž a Veli Iž. Pred 2. svetovou vojnou tu žilo vyše 3.500 obyvateľov a živili sa prevažne rybárstvom, pestovaním olív a viniča. Počas 2. svetovej vojny zahynulo vyše 500 Ižanov, dnes tu býva len okolo 100 stálych osadníkov a mladí naďalej odchádzajú... Z ostrova Iž mizne nielen rybárstvo, ale aj políčka zostávajú spustnuté... Atrakciou ostrova sú staré autá (doslova šroty) bez poznávacích značiek, nie sú registrované - zaujímavosťou je, že na ostrove nie je ani jeden policajt.
My sme bývali v osade Knež patriaci do obce Mali Iž v krásnom apartmáne Knežak u Davora a Petry - s veľkou terasou, a s výhľadom na more. Odtiaľ sme podnikali naše cyklovýlety na okolité ostrovy – Ugljan, Pašman, Rava a Dugi Otok.
Základné údaje: 4,5 mil. obyvateľov, 21 žúp, mena: kuna HRK, 1185 ostrovov, Ostrov Iž 12,5 x 2,5 km, rybárstvo, olivovníky, keramika
Zaujímavosti: Mali Iž, Knež, Komoševa, Mucel, Makovac, Porovac, Kostol sv. Márie z 11. storočia (Crkva sv. Marije), dobudovaná v 17. stor., z pôvodného kostola (vpredu) je sakristia. Zničená požiarom, postavený Nový kostol (Nova crkva) v r. 1903.
Posledná prestávka pred cieľom | Šofér Cyklomajo | V pozadí pohorie Velebit (Dinárske vrchy) |
Chorvátsko vybudovalo pekné diaľnice. | Konečne more (pred Zadarom) | Zadar - odbočka dprava |
Cyklomost Devínska Nová Ves – Schlosshof, 11.8. a 18.8.2012
Staré Mesto – Biely kríž – Medené Hámre – Borinka – Stupava – Devínska Nová Ves – Devín – Bratislava
Dĺžka trasy: 180 km
11.8.2012: Staré Mesto – Biely kríž – Medené Hámre – Borinka – Stupava – Devínska Nová Ves – Devín – Bratislava (80 km)
18.8.2012: Staré Mesto – Biely kríž – Borinka – Stupava – Devínska Nová Ves – Schlosshof – Schloss Niederweiden – Engelhartstetten – Stopfenreuth – DonauBrücke – Hainburg an der Donau – Wolfsthal – Bratislava (100 km)
Cyklomost cez rieku Moravu (Most slobody) bol dlho očakávanou stavbou, ktorá by spájala slovenskú a rakúsku stranu. Pôvodné plány boli vybudovať most pri Záhorskej Bystrici, nakoniec sa rozhodlo, že bude spájať mestskú časť Devínska Nová Ves a Schlosshof. V týchto končinách bol postavený drevený most už za Márie Terézie (1771), ten však bol v početných vojnách opakovane poškodený a definitívu tomu dala 2. svetová vojna a po nej tzv. "železná opona".
Nový most sa začal stavať v septembri 2011 a veľkú zásluhu na jeho budovaní mal Bratislavský samosprávny kraj (BSK) a najmä jeho župan, tiež cyklista Pavol Frešo. Sprístupnený bol 11.8.2012 počas akcie Piknik&Bike, ktorú organizuje BSK za účelom propagácie cyklotrás v regióne.
Cyklomost je architektonicky pekné dielo z oceľovej konštrukcie dlhej 525 m, pričom najdlhšie preklenutie ponad hlavný tok meria 120 m dlhý, široký je 4 m s vyznačenou oddelenou trasou pre chodcov a cyklistov. Z Devínskej Novej Vsi naň sa dostanete ulicou Na mýte (odbočka z Istrijskej) a hneď v prvý deň sa stal atrakciou aj pre víkendové romantické prechádzky miestnych obyvateľov.
My sme sa naň vydali hneď dvakrát – zúčastnili sme sa akcie BSK spolu s mnohými kolegami z Cykloklubu Apollo a vracali sme sa domov cez Devín. O týždeň sme si cyklomost v celej kráse vychutnali za slnečného počasia a vrátili sme sa domov cez Rakúsko. Nezabudli sme sa zastaviť v našej obľúbenej reštaurácii v Stopfenreuth pri dunajskej hrádzi (križovatka s Uferstrasse), kde Vás obslúžia aj po slovensky a maďarsky. Tropický deň sme zakončili v reštaurácii Meštiansky pivovar Záhrada na Dunajskej ulici.
"Piknik&Bike je jedinečný projekt, ktorý organizuje Bratislavská župa pre obyvateľov hlavného mesta a regiónu. Prvé podujatie v rámci projektu sa uskutočnilo v sobotu neďaleko nového cyklomosta v Devínskej Novej Vsi a i napriek upršanému počasiu prišli stovky ľudí.
Cieľom projektu je prepojenie cyklistiky s aktívnym relaxom v prírode prostredníctvom piknikového podujatia" - BSK.
Súvisiace linky:
Blog Peter Paulík: Cyklomost Devínska nová Ves - Schlosshof
Cyklomost otvára cestu ku gotike aj k Rimanom
Ladislav FINDL: Budovanie cyklotrás v BSK
Dĺžka trasy: 180 km
11.8.2012: Staré Mesto – Biely kríž – Medené Hámre – Borinka – Stupava – Devínska Nová Ves – Devín – Bratislava (80 km)
18.8.2012: Staré Mesto – Biely kríž – Borinka – Stupava – Devínska Nová Ves – Schlosshof – Schloss Niederweiden – Engelhartstetten – Stopfenreuth – DonauBrücke – Hainburg an der Donau – Wolfsthal – Bratislava (100 km)
Cyklomost cez rieku Moravu (Most slobody) bol dlho očakávanou stavbou, ktorá by spájala slovenskú a rakúsku stranu. Pôvodné plány boli vybudovať most pri Záhorskej Bystrici, nakoniec sa rozhodlo, že bude spájať mestskú časť Devínska Nová Ves a Schlosshof. V týchto končinách bol postavený drevený most už za Márie Terézie (1771), ten však bol v početných vojnách opakovane poškodený a definitívu tomu dala 2. svetová vojna a po nej tzv. "železná opona".
Nový most sa začal stavať v septembri 2011 a veľkú zásluhu na jeho budovaní mal Bratislavský samosprávny kraj (BSK) a najmä jeho župan, tiež cyklista Pavol Frešo. Sprístupnený bol 11.8.2012 počas akcie Piknik&Bike, ktorú organizuje BSK za účelom propagácie cyklotrás v regióne.
Cyklomost je architektonicky pekné dielo z oceľovej konštrukcie dlhej 525 m, pričom najdlhšie preklenutie ponad hlavný tok meria 120 m dlhý, široký je 4 m s vyznačenou oddelenou trasou pre chodcov a cyklistov. Z Devínskej Novej Vsi naň sa dostanete ulicou Na mýte (odbočka z Istrijskej) a hneď v prvý deň sa stal atrakciou aj pre víkendové romantické prechádzky miestnych obyvateľov.
My sme sa naň vydali hneď dvakrát – zúčastnili sme sa akcie BSK spolu s mnohými kolegami z Cykloklubu Apollo a vracali sme sa domov cez Devín. O týždeň sme si cyklomost v celej kráse vychutnali za slnečného počasia a vrátili sme sa domov cez Rakúsko. Nezabudli sme sa zastaviť v našej obľúbenej reštaurácii v Stopfenreuth pri dunajskej hrádzi (križovatka s Uferstrasse), kde Vás obslúžia aj po slovensky a maďarsky. Tropický deň sme zakončili v reštaurácii Meštiansky pivovar Záhrada na Dunajskej ulici.
"Piknik&Bike je jedinečný projekt, ktorý organizuje Bratislavská župa pre obyvateľov hlavného mesta a regiónu. Prvé podujatie v rámci projektu sa uskutočnilo v sobotu neďaleko nového cyklomosta v Devínskej Novej Vsi a i napriek upršanému počasiu prišli stovky ľudí.
Cieľom projektu je prepojenie cyklistiky s aktívnym relaxom v prírode prostredníctvom piknikového podujatia" - BSK.
Súvisiace linky:
Blog Peter Paulík: Cyklomost Devínska nová Ves - Schlosshof
Cyklomost otvára cestu ku gotike aj k Rimanom
Ladislav FINDL: Budovanie cyklotrás v BSK
Peter Sagan, privítanie v Bratislave 4.8.2012
Bratislava
Bratislava, Hlavné námestie 4.8.2012 o 14:00 hod.
Súvisiace video:
Peter Sagan in Bratislava, August, 4th 2012
Akcia "Vitaj Peťo!“, Hlavné námestie, Bratislava, 4.8.2012, 14:00 – 16:00 hod.
Ani viac ako 30-stupňová horúčava neodradila priaznivcov Petra Sagana od príležitosti privítať ho v Bratislave. Nedostatok tieňa, nemožnosť doplnenia tekutín (ani vody) neprispel k pohode účastníkov čakajúcich na svoj idol vyše hodiny, a niektorí čakali i oveľa dlhšie. Atmosféra pripomínala skôr dedinský jarmok ako atmosféru TdF (Tour de France) –napríklad bolo na škodu, že podujatie komentovali „cyklisti“, ktorí podľa vlastných slov „prejdú na bicykli najviac 10 km po dunajskej hrádzi, dajú si pivo a idú naspäť“. Chýbal najmä stupeň víťazov, logá TdF, dekorujúce bozkávajúce dievčatá neboli v zelených šatočkách a chýbali ďalšie atmosféru pretekov dotvárajúce artefakty. V programe pred príchodom Petra Sagana zaujali najmä cykloakrobati zo Žiliny.
Hlavný hrdina prišiel na Hlavné námestie zo Zelenej ulice od Zeleného domu (predtým reštaurácia a tančiareň), v tom momente prítomní vypustili do vzduchu zelené balóny a pokrikovali predtým moderátormi nacvičené „Peter“ – ľavá strana od pódia a „Sagan“ – pravá strana od pódia. Petra Sagana privítal a dekoroval aj primátor mesta Bratislavy Milan Ftáčnik. Oplatilo sa prísť a vidieť na vlastné oči skromne vystupujúceho športovca, ktorý zviditeľnil naše Slovensko nielen vo Francúzsku, ale aj v ďalších krajinách – napr. v USA, Švajčiarsku, Belgicku. Peter Sagan na TdF, kde všetkých šokoval najmä tým, že hneď vyhral prvú etapu do Seraing, a stal sa najmladším víťazom etapy tohto najslávnejšieho cyklistického preteku od výhry legendárneho 7-násobného víťaza TdF – Lance Armstronga v r. 1993. Celkovo vyhral tri etapy, trikrát obsadil druhé miesto a jedenkrát tretie. Pri svojej prvej účasti ako 22-ročný vyhral bodovaciu súťaž - a počas celého podujatia si udržal dres najaktívnejšieho pretekára – zelené tričko. Tento cenný úspech dosiahol bez výraznejšej tímovej podpory a bez svojho vlastného „vláčika“, ktorý mali všetci ostatní favoriti. Na pódiu sa predstavili aj Petrov otec Ľubomír, ktorý viedol jeho prvé cyklokroky, ako aj členovia realizačného tímu. Peter sa lúčil s Bratislavčanmi v sprievode svojho synovca a krstného syna Lukáša (Luky).
Blahoželáme, a na záver sa na námestí ozvalo spontánne „ďakujeme“ ku ktorému sa pripájame.
Peter Sagan official website
Súvisiace linky:
Saganmánia v Bratislave, vítalo ho zelené námestie
Slimačí špurt na najmenšom námestí
Tour de France ´12 alebo Ako Francúzi konečne Slovensko objavili!
Sagan: Tri týždne žijeme ako mnísi
Peter Sagan na CNN po prvom etapovom víťazstve
Tour de France 2012 - najkrajšie momenty - Peter Sagan
Tour de France 2009 - 11. etapa, 15.7.2009 - Bernard Cykloklub
Bratislava, Hlavné námestie 4.8.2012 o 14:00 hod.
Súvisiace video:
Peter Sagan in Bratislava, August, 4th 2012
Akcia "Vitaj Peťo!“, Hlavné námestie, Bratislava, 4.8.2012, 14:00 – 16:00 hod.
Ani viac ako 30-stupňová horúčava neodradila priaznivcov Petra Sagana od príležitosti privítať ho v Bratislave. Nedostatok tieňa, nemožnosť doplnenia tekutín (ani vody) neprispel k pohode účastníkov čakajúcich na svoj idol vyše hodiny, a niektorí čakali i oveľa dlhšie. Atmosféra pripomínala skôr dedinský jarmok ako atmosféru TdF (Tour de France) –napríklad bolo na škodu, že podujatie komentovali „cyklisti“, ktorí podľa vlastných slov „prejdú na bicykli najviac 10 km po dunajskej hrádzi, dajú si pivo a idú naspäť“. Chýbal najmä stupeň víťazov, logá TdF, dekorujúce bozkávajúce dievčatá neboli v zelených šatočkách a chýbali ďalšie atmosféru pretekov dotvárajúce artefakty. V programe pred príchodom Petra Sagana zaujali najmä cykloakrobati zo Žiliny.
Hlavný hrdina prišiel na Hlavné námestie zo Zelenej ulice od Zeleného domu (predtým reštaurácia a tančiareň), v tom momente prítomní vypustili do vzduchu zelené balóny a pokrikovali predtým moderátormi nacvičené „Peter“ – ľavá strana od pódia a „Sagan“ – pravá strana od pódia. Petra Sagana privítal a dekoroval aj primátor mesta Bratislavy Milan Ftáčnik. Oplatilo sa prísť a vidieť na vlastné oči skromne vystupujúceho športovca, ktorý zviditeľnil naše Slovensko nielen vo Francúzsku, ale aj v ďalších krajinách – napr. v USA, Švajčiarsku, Belgicku. Peter Sagan na TdF, kde všetkých šokoval najmä tým, že hneď vyhral prvú etapu do Seraing, a stal sa najmladším víťazom etapy tohto najslávnejšieho cyklistického preteku od výhry legendárneho 7-násobného víťaza TdF – Lance Armstronga v r. 1993. Celkovo vyhral tri etapy, trikrát obsadil druhé miesto a jedenkrát tretie. Pri svojej prvej účasti ako 22-ročný vyhral bodovaciu súťaž - a počas celého podujatia si udržal dres najaktívnejšieho pretekára – zelené tričko. Tento cenný úspech dosiahol bez výraznejšej tímovej podpory a bez svojho vlastného „vláčika“, ktorý mali všetci ostatní favoriti. Na pódiu sa predstavili aj Petrov otec Ľubomír, ktorý viedol jeho prvé cyklokroky, ako aj členovia realizačného tímu. Peter sa lúčil s Bratislavčanmi v sprievode svojho synovca a krstného syna Lukáša (Luky).
Blahoželáme, a na záver sa na námestí ozvalo spontánne „ďakujeme“ ku ktorému sa pripájame.
Peter Sagan official website
Súvisiace linky:
Saganmánia v Bratislave, vítalo ho zelené námestie
Slimačí špurt na najmenšom námestí
Tour de France ´12 alebo Ako Francúzi konečne Slovensko objavili!
Sagan: Tri týždne žijeme ako mnísi
Peter Sagan na CNN po prvom etapovom víťazstve
Tour de France 2012 - najkrajšie momenty - Peter Sagan
Tour de France 2009 - 11. etapa, 15.7.2009 - Bernard Cykloklub
Šumava - Prachatice 4. časť: Lipno a Český Krumlov, 22.7. – 28.7.2012
Volary - Slunečnice - Želnava - Lipno - Český Krumlov - Křenov - Chroboty - Prachatice
Dĺžka trasy: 85 km
Prachatice - Volary (cyklobus)
Lipno. Umelú údolnú nádrž Lipno nazývanú aj „juhočeské more“, vybudované bolo v rokoch 1952-9. Prvé projekty na postavenie priehrady siahajú až do 19. storočia. Hlavný priehradný múr pozostáva zo sypanej zeminy, je dlhý 282m, vodná nádrž sa rozprestiera na ploche 48km2 (plocha závisí od výšky hladiny), je relatívne plytká – priemerná hĺbka je 6,5m, maximálna 21m. Na porovnanie: Oravská priehrada zaberá plochu 35km2 s priemernou hĺbkou 15m, maximálnou 38m a Liptovská Mara 27km2 so sypanou hrádzou 1350 m a maximálnou hĺbkou 45m.
Český Krumlov je jedno z najkrajších miest Česka a je na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO. Nad mestom na skalnatom brale na ľavom brehu Vltavy sa čnie renesančný zámok postavený Rožmberkovcami v 16. storočí na mieste pôvodného gotického hradu z 13. storočia. Je to druhý najrozsiahlejší zámocký komplex v Česku (po Hradčanoch), ktorý pozostáva z piatich nádvorí a rozsiahlej zámockej záhrady. V okolí hradu sa rozprestiera najstaršia mestská časť Latrán so zachovanými gotickými stavbami. Neskôr sa mesto rozšírilo aj na pravý breh Vltavy, kde dnes leží tzv. Vnitřní město s hlavným Náměstí Svornosti a dominantou gotickou stavbou Kostel sv. Víta z 15. storočia na neďalekej Kostelní ulici.
Náš výlet sme začali v obci Volary, kam sme sa odviezli cyklobusom, odtiaľ sme putovali cestou 39 na juhovýchod ku priehrade Lipno, tam sme zmenili smer na severovýchod do Českého Krumlova. Český Krumlov nás nesklamal, učaroval nám svojou krásou, pochodili sme ho krížom-krážom a aj sme si tam vychutnali dobrú českú kuchyňu. Z Českého Krumlova nás popoludní čakala cesta „domov“ do Prachatíc smerom severozápad (cesta 166 a 143).
Súvisiace linky:
Co jídávali naši předkové
Dĺžka trasy: 85 km
Prachatice - Volary (cyklobus)
Lipno. Umelú údolnú nádrž Lipno nazývanú aj „juhočeské more“, vybudované bolo v rokoch 1952-9. Prvé projekty na postavenie priehrady siahajú až do 19. storočia. Hlavný priehradný múr pozostáva zo sypanej zeminy, je dlhý 282m, vodná nádrž sa rozprestiera na ploche 48km2 (plocha závisí od výšky hladiny), je relatívne plytká – priemerná hĺbka je 6,5m, maximálna 21m. Na porovnanie: Oravská priehrada zaberá plochu 35km2 s priemernou hĺbkou 15m, maximálnou 38m a Liptovská Mara 27km2 so sypanou hrádzou 1350 m a maximálnou hĺbkou 45m.
Český Krumlov je jedno z najkrajších miest Česka a je na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO. Nad mestom na skalnatom brale na ľavom brehu Vltavy sa čnie renesančný zámok postavený Rožmberkovcami v 16. storočí na mieste pôvodného gotického hradu z 13. storočia. Je to druhý najrozsiahlejší zámocký komplex v Česku (po Hradčanoch), ktorý pozostáva z piatich nádvorí a rozsiahlej zámockej záhrady. V okolí hradu sa rozprestiera najstaršia mestská časť Latrán so zachovanými gotickými stavbami. Neskôr sa mesto rozšírilo aj na pravý breh Vltavy, kde dnes leží tzv. Vnitřní město s hlavným Náměstí Svornosti a dominantou gotickou stavbou Kostel sv. Víta z 15. storočia na neďalekej Kostelní ulici.
Náš výlet sme začali v obci Volary, kam sme sa odviezli cyklobusom, odtiaľ sme putovali cestou 39 na juhovýchod ku priehrade Lipno, tam sme zmenili smer na severovýchod do Českého Krumlova. Český Krumlov nás nesklamal, učaroval nám svojou krásou, pochodili sme ho krížom-krážom a aj sme si tam vychutnali dobrú českú kuchyňu. Z Českého Krumlova nás popoludní čakala cesta „domov“ do Prachatíc smerom severozápad (cesta 166 a 143).
Súvisiace linky:
Co jídávali naši předkové
Volary - tam nás odviezol cyklobus | Cesta Volary - Želnava | "Vláčik" |
Želnava, Kostel sv. Jakuba z roku 1712 | Lipno - pohľad zo severnej strany |
Šumava - Prachatice 3. časť: Kvilda a Boubín, 22.7. – 28.7.2012
Prachatice - Kvilda - Pramen Vltavy - Boubín
Dĺžka trasy: 55 km
Prachatice - Kvilda 1065 m n.m. (cyklobus)
Šumava bola v druhej polovici 20. storočia hranicou a miestom tzv. „železnej opony“ a turistika tu bola značne limitovaná. Možno aj preto sa tu dlhú dobu zachovala „panenská“ príroda, ktorú však dnes človek v rámci „novej doby“ systematicky ničí – to je náš dojem, ktorý potvrdzuje aj naša obrazová dokumentácia (viď nižšie).
1. Kvilda. Krásy Šumavy sme objavovali viacerými cyklotúrami. Využili sme služby cyklobusu a odviezli sme sa do obce Kvilda, čo je najvyššie položená obec v Česku (1065 mnm). História obce Kvilda je pohnutá – prvé písomné zmienky ako o pôvodne drevárskej obci sú už z roku 1345. Cez Kvildu prechádzala paralelná obchodná cesta so soľou – tzv. „horní zlatá stezka“ (viď reportáž Šumava – Prachatice, 1. časť). Neskôr tu skúšali ryžovať zlatokopi, boli tu známe sklárne. Kvilda bola etnicky pôvodne „čisto“ nemecká obec, po 2. svetovej vojne boli Nemci vysídlení na základe Benešových dekrétov a po vzniku tzv. „železnej opony“ tam bola zriadená vojenská základňa v rámci pohraničnej stráže. Dnes je Kvilda opäť sprístupnená a stala sa vyhľadávanou destináciou ako turistický východzí bod na Šumavu.
My sme sa do Kvildy odviezli cyklobusom, a odtiaľ sme prešli pekný okruh Šumavou – cez Horní Kvildu, Modravu, pozdĺž Modravského potoka až na vrch Černá hora, odtiaľ sme zišli k prameňom Teplej Vltavy a späť do Kvildy. Pôvodne plánovaný okruh cez Vimperk sme vzdali pre zranenie jedného z nás a využili sme späť do Prachatíc opäť služby cyklobusu.
2. Boubínský prales je národná prírodná rezervácia od roku 1858 na podnet lesníka Josefa Johna. Dnes sa rozprestiera na ploche 666 hektárov pod horou Boubín (1302 mnm). Boubínský prales je originálny tým, že doň nezasahuje človek, rastú tu najmä smreky, duby, jedle a javory. Turisticky je významná tzv. „náučná stezka“, ktorá vedie cez prales tak, že nenarušuje pôvodný biotop. Začína (končí) v mieste nášho cyklocieľa Boubínské jezírko, čo je umelá nádrž vybudovaná na Kaplickom potoku v roku 1833/36 (podľa rôznych zdrojov), ktorá svojho času slúžila ako zásobáreň vody pre splavovanie dreva pre sklárne v obci Lenora.
Naša Trasa viedla z Prachatíc tiahlym 8km dlhým stúpaním do obce Libínské sedlo, odtiaľ zvlneným terénom do obce Volary, ďalej do obce Lenora. V obci Lenora sme odbočili doprava cez obec Zátoň do Boubínského pralesa a skončili sme v mieste Boubínské jezírko. Tou istou cestou sme sa aj vrátili do Prachatíc. Cestou späť sme sa zastavili na obed v obci Volary v rodinnej reštaurácii U potůčku, ktorú nám odporučili domáci, a veru, sme neľutovali.
Dĺžka trasy: 55 km
Prachatice - Kvilda 1065 m n.m. (cyklobus)
Šumava bola v druhej polovici 20. storočia hranicou a miestom tzv. „železnej opony“ a turistika tu bola značne limitovaná. Možno aj preto sa tu dlhú dobu zachovala „panenská“ príroda, ktorú však dnes človek v rámci „novej doby“ systematicky ničí – to je náš dojem, ktorý potvrdzuje aj naša obrazová dokumentácia (viď nižšie).
1. Kvilda. Krásy Šumavy sme objavovali viacerými cyklotúrami. Využili sme služby cyklobusu a odviezli sme sa do obce Kvilda, čo je najvyššie položená obec v Česku (1065 mnm). História obce Kvilda je pohnutá – prvé písomné zmienky ako o pôvodne drevárskej obci sú už z roku 1345. Cez Kvildu prechádzala paralelná obchodná cesta so soľou – tzv. „horní zlatá stezka“ (viď reportáž Šumava – Prachatice, 1. časť). Neskôr tu skúšali ryžovať zlatokopi, boli tu známe sklárne. Kvilda bola etnicky pôvodne „čisto“ nemecká obec, po 2. svetovej vojne boli Nemci vysídlení na základe Benešových dekrétov a po vzniku tzv. „železnej opony“ tam bola zriadená vojenská základňa v rámci pohraničnej stráže. Dnes je Kvilda opäť sprístupnená a stala sa vyhľadávanou destináciou ako turistický východzí bod na Šumavu.
My sme sa do Kvildy odviezli cyklobusom, a odtiaľ sme prešli pekný okruh Šumavou – cez Horní Kvildu, Modravu, pozdĺž Modravského potoka až na vrch Černá hora, odtiaľ sme zišli k prameňom Teplej Vltavy a späť do Kvildy. Pôvodne plánovaný okruh cez Vimperk sme vzdali pre zranenie jedného z nás a využili sme späť do Prachatíc opäť služby cyklobusu.
2. Boubínský prales je národná prírodná rezervácia od roku 1858 na podnet lesníka Josefa Johna. Dnes sa rozprestiera na ploche 666 hektárov pod horou Boubín (1302 mnm). Boubínský prales je originálny tým, že doň nezasahuje človek, rastú tu najmä smreky, duby, jedle a javory. Turisticky je významná tzv. „náučná stezka“, ktorá vedie cez prales tak, že nenarušuje pôvodný biotop. Začína (končí) v mieste nášho cyklocieľa Boubínské jezírko, čo je umelá nádrž vybudovaná na Kaplickom potoku v roku 1833/36 (podľa rôznych zdrojov), ktorá svojho času slúžila ako zásobáreň vody pre splavovanie dreva pre sklárne v obci Lenora.
Naša Trasa viedla z Prachatíc tiahlym 8km dlhým stúpaním do obce Libínské sedlo, odtiaľ zvlneným terénom do obce Volary, ďalej do obce Lenora. V obci Lenora sme odbočili doprava cez obec Zátoň do Boubínského pralesa a skončili sme v mieste Boubínské jezírko. Tou istou cestou sme sa aj vrátili do Prachatíc. Cestou späť sme sa zastavili na obed v obci Volary v rodinnej reštaurácii U potůčku, ktorú nám odporučili domáci, a veru, sme neľutovali.
Šumava - Prachatice 2. časť: Svazek obcí Věnec, hrad Helfenburk a Husinec, 22.7. - 28.7.2012
Prachatice - Helfenburk - Husinec - Prachatice
Dĺžka trasy: 65 km
Trasa: Prachatice - Vitějovice - "U Kleinu" - Svojnice - Strunkovice nad Blanicí - Dubská Lhota - Dub - Javornice - Helfenburk - Koječín - Jiřetice - Čepřovice - Volyně - Malenice - Zálezly - Dolní Nekvasovice - Vlachovo Březí - Husinec - Staré Prachatice - Prachatice
Prvý deň sme sa rozdelili na niekoľko skupín, časť využila služby cyklobusu (viď predošlá reportáž) a tzv. Milanova skupina sa vybrala spoznať okolie Prachatíc. Vybrali sme sa cestou na severo-východ smerom Vitějovice a urobili sme „severný okruh“, ako sme našu trasunazvali. Terén bol poriadne zvlnený, miestami boli stúpania až 12%.
Prvým významnejším cieľom boli zrúcaniny hradu Helfenburk na vrchu Malešín (683 mnm), postavený Rožmberkovcami v r. 1355 - po rôznych zmenách vlastníkov bol od 16. storočia prakticky neobývaný. Práve v čase nášho príchodu sa na hrade skončilo kultúrne predstavenie, na záver nás aktéri pohostili, čo nám v rámci rehydratácie v tropickom počasí dobre padlo.
Veľmi príjemným milým bolo stretnutie pánom Josefom Koubom v obci Zálezly, ktorý je starostom šiestich obcí nazvaných Svazek obcí Věnec – založený bol v r. 2003 sú v ňom obce Čkyně, Zálezly, Bošice, Lčovice, Bohumilice, Svatá Máří. Dobrovoľný zväzok obcí bol vytvorený na presadzovanie regionálnej politiky, napr. boj za ekologickú stabilitu, spoločný program protipovodňovej ochrany atď. Pán starosta nás vrúcne privítal, a aj pohostil vo svojom zariadení.
Treťou významnou zastávkou bola obec Husinec, kde sa narodil majster Jan Hus (okolo r. 1369), významný kazateľ a reformátor, dva roky bol aj rektorom Karlovej univerzity (1409-10), za svoje názory bol exkomunikovaný z cirkvi ako kacír v r.1411 a nakoniec za živa upálený v Kostnici 6. júla 1415.
Výlet sme ukončili na hlavnom námestí v Prachaticiach (Velké náměstí), kde sa neplánovane stretli všetky cykloskupiny, a námestie sa potom stalo pravidelným miestom zhodnotenia dňa a príprav na ďalší cyklodeň.
Súvisiace linky:
Svazek obcí Věnec
Obec Zálezly
Hrad Helfenburk
Město Husinec
Z DĚJIN HUSOVA RODNÉHO DOMKU
Dĺžka trasy: 65 km
Trasa: Prachatice - Vitějovice - "U Kleinu" - Svojnice - Strunkovice nad Blanicí - Dubská Lhota - Dub - Javornice - Helfenburk - Koječín - Jiřetice - Čepřovice - Volyně - Malenice - Zálezly - Dolní Nekvasovice - Vlachovo Březí - Husinec - Staré Prachatice - Prachatice
Prvý deň sme sa rozdelili na niekoľko skupín, časť využila služby cyklobusu (viď predošlá reportáž) a tzv. Milanova skupina sa vybrala spoznať okolie Prachatíc. Vybrali sme sa cestou na severo-východ smerom Vitějovice a urobili sme „severný okruh“, ako sme našu trasunazvali. Terén bol poriadne zvlnený, miestami boli stúpania až 12%.
Prvým významnejším cieľom boli zrúcaniny hradu Helfenburk na vrchu Malešín (683 mnm), postavený Rožmberkovcami v r. 1355 - po rôznych zmenách vlastníkov bol od 16. storočia prakticky neobývaný. Práve v čase nášho príchodu sa na hrade skončilo kultúrne predstavenie, na záver nás aktéri pohostili, čo nám v rámci rehydratácie v tropickom počasí dobre padlo.
Veľmi príjemným milým bolo stretnutie pánom Josefom Koubom v obci Zálezly, ktorý je starostom šiestich obcí nazvaných Svazek obcí Věnec – založený bol v r. 2003 sú v ňom obce Čkyně, Zálezly, Bošice, Lčovice, Bohumilice, Svatá Máří. Dobrovoľný zväzok obcí bol vytvorený na presadzovanie regionálnej politiky, napr. boj za ekologickú stabilitu, spoločný program protipovodňovej ochrany atď. Pán starosta nás vrúcne privítal, a aj pohostil vo svojom zariadení.
Treťou významnou zastávkou bola obec Husinec, kde sa narodil majster Jan Hus (okolo r. 1369), významný kazateľ a reformátor, dva roky bol aj rektorom Karlovej univerzity (1409-10), za svoje názory bol exkomunikovaný z cirkvi ako kacír v r.1411 a nakoniec za živa upálený v Kostnici 6. júla 1415.
Výlet sme ukončili na hlavnom námestí v Prachaticiach (Velké náměstí), kde sa neplánovane stretli všetky cykloskupiny, a námestie sa potom stalo pravidelným miestom zhodnotenia dňa a príprav na ďalší cyklodeň.
Súvisiace linky:
Svazek obcí Věnec
Obec Zálezly
Hrad Helfenburk
Město Husinec
Z DĚJIN HUSOVA RODNÉHO DOMKU
Šumava - Prachatice 1. časť: doprava a ubytovanie, 22.7. – 28.7.2012
Prachatice
Motto:
Praotec Čech pravil: „To je ta země zaslíbená, zvěře a ptáků plná, medem oplývající. Na všem budeme míti hojnost, a bude nám dobrou obranou proti nepřátelům.“ Na všem až na sůl ! Sůl byla a je nad zlato. Zlatá stezka = slavná středověká obchodní cesta, která založila slávu Prachatic
Zlatá stezka, Praotec Čech
Cykloklub Apollo pod vedením predsedu (Lacko Zvada) a hlavného organizátora (Milan Hambálek) zopakovali vydarenú cykloakciu z augusta v roku 2008 Šumava Prachatice.
Šumava (názov so staroslovanského výrazu šuma = hustý les) je pohorie na južnej hranici Česka s Rakúskom a Nemeckom (nemecky Bayerischer Wald). Šumava je nádherná hornatá krajina, pre nás v mnohom odlišná od slovenských pohorí. V nedávnej minulosti bola súčasne hranicou tzv. železnej opony, ktorá našťastie, už padla... Mesto Prachatice (565 mnm), ktoré bolo našim cieľom, možno nazvať aj vstupnou bránou Šumavy. História mesta Prachatice siaha do 12. storočia a cezeň prechádzala tzv. Zlatá stezka, ktorá bola známa najmä obchodom so soľou. Aj dnes sa v Prachaticiach konajú soľné slávnosti. Staré mesto je zachované, v jeho strede sa nachádza Velké náměstí v renesančnom štýle, ktorému dominuje Nová radnice. Odporúčame prechádzku historickým centrom smerom na západ, kde je Kostelní náměstí s kostolom sv. Jakuba a kúsok ďalej stojí pôvodná tzv. Dolní brána.
Tohtoročnej akcie sa zúčastnilo 42 + 4 cyklistov a do cieľa nás šťastne bez nehody priviezli skúsení šoféri Feri a Milan. Žiaľ nemohli pre nás prísť, a tak cesta domov v retro štýle bola (okrem sauny v autobuse zadarmo) miestami aj adrenalínovým dobrodružstvom. Počasie nám mimoriadne prialo, na Šumavu bolo výnimočne pekné a slnečné, okrem jedného dňa (streda), kedy celý deň pršalo - a tak sme vynechali plánovaný cyklovýlet na zámok Hluboká. Ubytovaní sme boli na stredoškolskom internáte s typickou výbavou, kde sme mali zabezpečenú polopenziu. Raňajky boli s dobrými rožkami (aké si mnohí pamätáme z čias detstva), boli však málo výdatné - ale večere boli chutné. Po daždi v stredu však vyrástlo neúrekom húb a niektorí z nás vtipne konštatovali, „že rástli všade tam, kde nebol asfalt“. Mnohí cyklisti sa náhle zmenili na hubárov a kuchárov a svoje umenie aj patrične predviedli.
Na Šumave sme sa stretli s výbornými službami a slušnosťou, ktorej zásady boli napísané napr. aj na našom internáte: „pozdraviť, poprosiť, poďakovať sa...“ Vcelku musíme konštatovať, že počas celého pobytu sme sa stretli s vynikajúcou „domácou“ stravou, ktorá bola poctivá a za výhodné ceny (napr. menu do 75 CZK = 3 EUR). A veru nám aj chutilo, „z mnohých anorektikov sa stali bulímici“, aj naše dievčatá prirovnávali gastrozážitky k zážitkom úplne iného druhu... Pre nás cyklistov boli k dispozícii „cyklobusy“ s kapacitou 25 bicyklov (cena 30 CZK za bicykel, späť grátis), ktoré rozvážali cyklistov napr. na Kvildu (1065 mnm, najvyššia osada na Šumave) z Českých Budějovíc, Plzne, dokonca až z Prahy. Vodič bol pohodový profesionál a mal pomocníka pre naloženie a vyloženie bicyklov. Ak nestačila kapacita, Milan dohodol s dispečerom, aby prišli dva „cyklobusy“... Po našich pobytoch na Slovensku (napr. Donovaly) bol to pre nás doslova „kultúrny šok"... Na záver, aj vodiči áut či kamiónov boli pozorní, evidentne sú na cyklistov zvyknutí, a obiehali nás z bezpečnej vzdialenosti.
Vydarenú cykloakciu sme ukončili pri táboráku a trampských pesničkách – s gitarou a spevom exceloval Jano Macko. Najväčšia vďaka patrí hlavnému organizátorovi Milanovi Hambálkovi, ktorý pripravil trasy, viedol vzorne svoju skupinku cyklistov v pelotóne (vláčik), a vracal sa trpezlivo pre stratené, menej výkonné cyklistické ovečky v spotenom (bodkovanom) tričku. Nezabúdal ani na pitný režim, hoci často bolo počuť jeho obľúbenú vetu: „Nestojíme, máme spoždění!“. A samozrejme, vďaka patrí aj predsedovi Cykloklub Apollo Lackovi Zvadovi, ktorý pred 4 rokmi objavil ubytovanie v „retro štýle“, ale v mnohých parametroch (poloha, výhľad, tiché prostredie, internet) porovnateľné s hotelmi s niekoľkými hviezdičkami. Podobne ako po návrate z Českého Švajčiarska sme sa ráno po príchode dozvedeli, že mnohé cesty, po ktorých sme bicyklovali sú zaliate vodou - po nás potopa...
Epilóg:
„Pod soumarskou osadou Libínské Sedlo se starým kostelem sv. Anny se před karavanou rozevřel pohled na Prachatice. Cílové město Zlaté stezky leželo pod nimi v kruhu hor v celé kráse svých věží, hradeb a honosných renesančních staveb jako kouzelný přelud a slibovalo příjemný konec obtížného putování. Naproti soumarům vyjel sám prachatický purkmistr a s hrdostí ukazuje své město, které se právě díky Zlaté stezce a solnému obchodu stalo jedním z nejvýznamnějších měst Českého království.“ - Zlatá stezka
Súvisiace linky:
Goldenersteig
Prachatice - brána Šumavy
Kvilda a okolí
Hrad Helfenburk
Svazek obcí Věnec
Po nás potopa
Bouřka v Českých Budějovicích 4. 8.2012
Motto:
Praotec Čech pravil: „To je ta země zaslíbená, zvěře a ptáků plná, medem oplývající. Na všem budeme míti hojnost, a bude nám dobrou obranou proti nepřátelům.“ Na všem až na sůl ! Sůl byla a je nad zlato. Zlatá stezka = slavná středověká obchodní cesta, která založila slávu Prachatic
Zlatá stezka, Praotec Čech
Cykloklub Apollo pod vedením predsedu (Lacko Zvada) a hlavného organizátora (Milan Hambálek) zopakovali vydarenú cykloakciu z augusta v roku 2008 Šumava Prachatice.
Šumava (názov so staroslovanského výrazu šuma = hustý les) je pohorie na južnej hranici Česka s Rakúskom a Nemeckom (nemecky Bayerischer Wald). Šumava je nádherná hornatá krajina, pre nás v mnohom odlišná od slovenských pohorí. V nedávnej minulosti bola súčasne hranicou tzv. železnej opony, ktorá našťastie, už padla... Mesto Prachatice (565 mnm), ktoré bolo našim cieľom, možno nazvať aj vstupnou bránou Šumavy. História mesta Prachatice siaha do 12. storočia a cezeň prechádzala tzv. Zlatá stezka, ktorá bola známa najmä obchodom so soľou. Aj dnes sa v Prachaticiach konajú soľné slávnosti. Staré mesto je zachované, v jeho strede sa nachádza Velké náměstí v renesančnom štýle, ktorému dominuje Nová radnice. Odporúčame prechádzku historickým centrom smerom na západ, kde je Kostelní náměstí s kostolom sv. Jakuba a kúsok ďalej stojí pôvodná tzv. Dolní brána.
Tohtoročnej akcie sa zúčastnilo 42 + 4 cyklistov a do cieľa nás šťastne bez nehody priviezli skúsení šoféri Feri a Milan. Žiaľ nemohli pre nás prísť, a tak cesta domov v retro štýle bola (okrem sauny v autobuse zadarmo) miestami aj adrenalínovým dobrodružstvom. Počasie nám mimoriadne prialo, na Šumavu bolo výnimočne pekné a slnečné, okrem jedného dňa (streda), kedy celý deň pršalo - a tak sme vynechali plánovaný cyklovýlet na zámok Hluboká. Ubytovaní sme boli na stredoškolskom internáte s typickou výbavou, kde sme mali zabezpečenú polopenziu. Raňajky boli s dobrými rožkami (aké si mnohí pamätáme z čias detstva), boli však málo výdatné - ale večere boli chutné. Po daždi v stredu však vyrástlo neúrekom húb a niektorí z nás vtipne konštatovali, „že rástli všade tam, kde nebol asfalt“. Mnohí cyklisti sa náhle zmenili na hubárov a kuchárov a svoje umenie aj patrične predviedli.
Na Šumave sme sa stretli s výbornými službami a slušnosťou, ktorej zásady boli napísané napr. aj na našom internáte: „pozdraviť, poprosiť, poďakovať sa...“ Vcelku musíme konštatovať, že počas celého pobytu sme sa stretli s vynikajúcou „domácou“ stravou, ktorá bola poctivá a za výhodné ceny (napr. menu do 75 CZK = 3 EUR). A veru nám aj chutilo, „z mnohých anorektikov sa stali bulímici“, aj naše dievčatá prirovnávali gastrozážitky k zážitkom úplne iného druhu... Pre nás cyklistov boli k dispozícii „cyklobusy“ s kapacitou 25 bicyklov (cena 30 CZK za bicykel, späť grátis), ktoré rozvážali cyklistov napr. na Kvildu (1065 mnm, najvyššia osada na Šumave) z Českých Budějovíc, Plzne, dokonca až z Prahy. Vodič bol pohodový profesionál a mal pomocníka pre naloženie a vyloženie bicyklov. Ak nestačila kapacita, Milan dohodol s dispečerom, aby prišli dva „cyklobusy“... Po našich pobytoch na Slovensku (napr. Donovaly) bol to pre nás doslova „kultúrny šok"... Na záver, aj vodiči áut či kamiónov boli pozorní, evidentne sú na cyklistov zvyknutí, a obiehali nás z bezpečnej vzdialenosti.
Vydarenú cykloakciu sme ukončili pri táboráku a trampských pesničkách – s gitarou a spevom exceloval Jano Macko. Najväčšia vďaka patrí hlavnému organizátorovi Milanovi Hambálkovi, ktorý pripravil trasy, viedol vzorne svoju skupinku cyklistov v pelotóne (vláčik), a vracal sa trpezlivo pre stratené, menej výkonné cyklistické ovečky v spotenom (bodkovanom) tričku. Nezabúdal ani na pitný režim, hoci často bolo počuť jeho obľúbenú vetu: „Nestojíme, máme spoždění!“. A samozrejme, vďaka patrí aj predsedovi Cykloklub Apollo Lackovi Zvadovi, ktorý pred 4 rokmi objavil ubytovanie v „retro štýle“, ale v mnohých parametroch (poloha, výhľad, tiché prostredie, internet) porovnateľné s hotelmi s niekoľkými hviezdičkami. Podobne ako po návrate z Českého Švajčiarska sme sa ráno po príchode dozvedeli, že mnohé cesty, po ktorých sme bicyklovali sú zaliate vodou - po nás potopa...
Epilóg:
„Pod soumarskou osadou Libínské Sedlo se starým kostelem sv. Anny se před karavanou rozevřel pohled na Prachatice. Cílové město Zlaté stezky leželo pod nimi v kruhu hor v celé kráse svých věží, hradeb a honosných renesančních staveb jako kouzelný přelud a slibovalo příjemný konec obtížného putování. Naproti soumarům vyjel sám prachatický purkmistr a s hrdostí ukazuje své město, které se právě díky Zlaté stezce a solnému obchodu stalo jedním z nejvýznamnějších měst Českého království.“ - Zlatá stezka
Súvisiace linky:
Goldenersteig
Prachatice - brána Šumavy
Kvilda a okolí
Hrad Helfenburk
Svazek obcí Věnec
Po nás potopa
Bouřka v Českých Budějovicích 4. 8.2012
Bicykle boli naložené deň vopred | Pri odchode mrholilo | Juraj a Lacko |
Naši vodiči: Milan a Fero | Cesta začala, vpredu Peter a Martin | Katka a Milan |
Plavecké Podhradie – strelecké dni 14.7.2012
Plavecké Podhradie
V peknú júlovú sobotu sme sa vybrali na Záhorie do Plaveckého Podhradia, nad ktorým sa týči Plavecký hrad. Nedalo nám, aby sme ho nenavštívili – po modrej turistickej značke. Plavecký hrad bol postavený v 13. storočí ako kráľovská pohraničná pevnosť, v 16. storočí bol prestavený v renesančnom štýle. Začiatkom 18. storočia sa v ňom uchýlili povstalci a cisárske vojsko ho dobylo, a dnes z neho zostali len ruiny. Oplatilo sa vystúpiť peknou lesnou cestičkou do výšky 400 mnm, lebo napriek ruinám (relatívne zachované sú len hradby) je to malebné miesto s peknými výhľadmi do okolia.
Do Plaveckého Podhradia sme prišli na pozvanie pána Milana Hurbana a jeho firmy DIOS, sro., na „strelecký deň“ organizovaný pre jeho priateľov a obchodných partnerov. Strelnica sa nachádza asi kilometer za obcou a je v správe Poľovníckeho združenia Plavecké Podhradie. Na mieste nás privítala za ideálneho počasia výborná kuchyňa – všetko poľovnícke špeciality z „domácej produkcie“ pána Milana – tlačenka, diviačí guláš, pečené mäso atď. Hlavným bodom programu však boli preteky v streľbe z brokovnice na asfaltových holubov, ktorej sme sa zúčastnili aj my – amatéri. Streľba na holuby je stará záľuba, kedysi sa strieľali skutočne živé vypustené holuby (odtiaľ aj názov športovej disciplíny), dnes našťastie len "umelé". Na strieľanie je potrebná presnosť, rýchlosť, sústredenosť, ale aj dobrý inštruktor, a ak chcete byť naozaj dobrí, najmä dlhodobý tréning. Neušlo sa nám síce miesto na stupni víťazov (ako napr. presne o 3 týždne neskôr Zuzana Štefečeková na OH 2012 v Londýne), ale celodenný výlet na Záhorie stál za to. Ďakujeme organizátorom za pekný športový deň.
V peknú júlovú sobotu sme sa vybrali na Záhorie do Plaveckého Podhradia, nad ktorým sa týči Plavecký hrad. Nedalo nám, aby sme ho nenavštívili – po modrej turistickej značke. Plavecký hrad bol postavený v 13. storočí ako kráľovská pohraničná pevnosť, v 16. storočí bol prestavený v renesančnom štýle. Začiatkom 18. storočia sa v ňom uchýlili povstalci a cisárske vojsko ho dobylo, a dnes z neho zostali len ruiny. Oplatilo sa vystúpiť peknou lesnou cestičkou do výšky 400 mnm, lebo napriek ruinám (relatívne zachované sú len hradby) je to malebné miesto s peknými výhľadmi do okolia.
Do Plaveckého Podhradia sme prišli na pozvanie pána Milana Hurbana a jeho firmy DIOS, sro., na „strelecký deň“ organizovaný pre jeho priateľov a obchodných partnerov. Strelnica sa nachádza asi kilometer za obcou a je v správe Poľovníckeho združenia Plavecké Podhradie. Na mieste nás privítala za ideálneho počasia výborná kuchyňa – všetko poľovnícke špeciality z „domácej produkcie“ pána Milana – tlačenka, diviačí guláš, pečené mäso atď. Hlavným bodom programu však boli preteky v streľbe z brokovnice na asfaltových holubov, ktorej sme sa zúčastnili aj my – amatéri. Streľba na holuby je stará záľuba, kedysi sa strieľali skutočne živé vypustené holuby (odtiaľ aj názov športovej disciplíny), dnes našťastie len "umelé". Na strieľanie je potrebná presnosť, rýchlosť, sústredenosť, ale aj dobrý inštruktor, a ak chcete byť naozaj dobrí, najmä dlhodobý tréning. Neušlo sa nám síce miesto na stupni víťazov (ako napr. presne o 3 týždne neskôr Zuzana Štefečeková na OH 2012 v Londýne), ale celodenný výlet na Záhorie stál za to. Ďakujeme organizátorom za pekný športový deň.
Donovaly 15.6. - 17.6.2012
Donovaly - Šachtičky - Banská Bystrica
Dĺžka trasy: 60 km
Cykloturistika v oblasti Donovalov
"Od letnej sezóny 2011 sa Donovaly stávajú vďaka obnoveniu existujúcich a vytvoreniu nových cyklotrás centrom cykloturistiky v regióne Starohorských vrchov." píše sa na oficiálnej stránke Park Snow
Známa lyžiarská bežkárska oblasť je v lete využívaná aj cykloturistami. Sú tu snahy budovať cyklotrasy, ale kvalita služieb je zatiaľ nízka. Bol napríklad problém požičať si tu kvalitný horský bicykel. V jedinej oficiálnej požičovni bicyklov na parkovisku majú bicykle údajne najmä pre vlastných hostí a nádej že voľný bicykel sa nájde je len ak prídete presne o 8:00 (a budete tam "stepovať" ako nám bolo odporúčané). Rezervácia deň vopred nebola možná. Nakoniec sa nad nami zľutovali v Residence hotel a horské bicykle nám požičali aj ako nerezidentom. Nevideli sme žiadny cyklobus vezúcich cyklistov na Donovaly napríklad z mesta Banská Bystrica alebo z Bratislavy. Problém je aj najesť sa za primerané ceny - bez pocitu obťažovania obsluhy. Azda najlepšie služby poskytovali v reštaurácii Stodola, kde jedávali aj kórejskí turisti dovezení autobusmi. V neďalekej Kolibe na parkovisku sme sa obsluhy nedočkali.
Značená cyklotrasa niekedy pokračuje nečakaným stúpaním hore strmým kopcom v lese medzi stromami, takže bicykel je treba niektoré úseky tlačiť alebo niesť (napríklad nad osadou Bully). Asi aj preto sme v sobotu stretli len zopár cykloturistov. V horúcich dňoch ponúkajú Donovaly príjemnú klímu a krásnu miestami panenskú prírodu. Ideálne je priniesť si vlastný horský bicykel, potraviny a prenajať si apartmán s kuchyňou. Z hľadiska pitného režimu je dobré priniesť si aj iné nápoje ako "to najlepšie čo doma máme". Pre cestné bicykle je väčšina cyklotrás nevhodná. V oblasti hotela Šachtička sme sa cítili príjemnejšie a nemali sme pociť že obťažujeme. Prevažná väčšina návštevníkov tam bola autami alebo peši. Zjazd po asfaltovej ceste do Banskej Bystrice bol príjemnou čerešňičkou na torte. V horúcoch dňoch osvieži aj výlet lanovkou na vrch Nová hoľa (1.370 m n.n.). Turistu s bicyklom vyvezú hore lacnejšie (3 €) ako turistu bez bicykla (3,50 €). Pre MTB bicykle vedie dole adrenalínová free ride cyklodráha.
Súvisiace články:
Ján Urda: Dole z Donovál
Dĺžka trasy: 60 km
Cykloturistika v oblasti Donovalov
"Od letnej sezóny 2011 sa Donovaly stávajú vďaka obnoveniu existujúcich a vytvoreniu nových cyklotrás centrom cykloturistiky v regióne Starohorských vrchov." píše sa na oficiálnej stránke Park Snow
Známa lyžiarská bežkárska oblasť je v lete využívaná aj cykloturistami. Sú tu snahy budovať cyklotrasy, ale kvalita služieb je zatiaľ nízka. Bol napríklad problém požičať si tu kvalitný horský bicykel. V jedinej oficiálnej požičovni bicyklov na parkovisku majú bicykle údajne najmä pre vlastných hostí a nádej že voľný bicykel sa nájde je len ak prídete presne o 8:00 (a budete tam "stepovať" ako nám bolo odporúčané). Rezervácia deň vopred nebola možná. Nakoniec sa nad nami zľutovali v Residence hotel a horské bicykle nám požičali aj ako nerezidentom. Nevideli sme žiadny cyklobus vezúcich cyklistov na Donovaly napríklad z mesta Banská Bystrica alebo z Bratislavy. Problém je aj najesť sa za primerané ceny - bez pocitu obťažovania obsluhy. Azda najlepšie služby poskytovali v reštaurácii Stodola, kde jedávali aj kórejskí turisti dovezení autobusmi. V neďalekej Kolibe na parkovisku sme sa obsluhy nedočkali.
Značená cyklotrasa niekedy pokračuje nečakaným stúpaním hore strmým kopcom v lese medzi stromami, takže bicykel je treba niektoré úseky tlačiť alebo niesť (napríklad nad osadou Bully). Asi aj preto sme v sobotu stretli len zopár cykloturistov. V horúcich dňoch ponúkajú Donovaly príjemnú klímu a krásnu miestami panenskú prírodu. Ideálne je priniesť si vlastný horský bicykel, potraviny a prenajať si apartmán s kuchyňou. Z hľadiska pitného režimu je dobré priniesť si aj iné nápoje ako "to najlepšie čo doma máme". Pre cestné bicykle je väčšina cyklotrás nevhodná. V oblasti hotela Šachtička sme sa cítili príjemnejšie a nemali sme pociť že obťažujeme. Prevažná väčšina návštevníkov tam bola autami alebo peši. Zjazd po asfaltovej ceste do Banskej Bystrice bol príjemnou čerešňičkou na torte. V horúcoch dňoch osvieži aj výlet lanovkou na vrch Nová hoľa (1.370 m n.n.). Turistu s bicyklom vyvezú hore lacnejšie (3 €) ako turistu bez bicykla (3,50 €). Pre MTB bicykle vedie dole adrenalínová free ride cyklodráha.
Súvisiace články:
Ján Urda: Dole z Donovál
Toskánsko - perla Talianska, 8. - 17.6.2012, časť 3/3
Dĺžka trasy: 290 km
3. Park Albatros – Piombino – Torre Mozza – Follonica – Punta Ala – späť cez Venturina (120 km)
Tretí deň sme sa vydali na výlet do mesta Piombino, ktorého centrum je veľmi malebné. Z prístavu Piombino je výhľad na viaceré ostrovy o.i. Elba, Capri a Korzika – záujemcovia mohli využiť na výlet trajekty. Na východ od Piombino sa rozprestiera neutešená industriálna zóna, ale už o 10 km sa nachádzajú veľmi pekné pláže s čistou vodou. Zastavili sme sa v Torre Mozza, kde sme sa okúpali a ochutnali jedlá z výbornej talianskej kuchyne. Viacerí pokračovali ešte ďalej a dali si za cieľ Punta Ala na južnom cípe zátoky. Späť sme sa vracali cez mestečko Venturina, kde sme v miestnom supermarkete nakúpili potrebné zásoby, najmä dobrého talianskeho vína.
http://en.wikipedia.org/wiki/Piombino
4. Park Albatros – Venturina – Casalappi – San Lorenzo – Montebamboli – Massa Marittima (400 mnm) – Torre Mozza – Venturina a späť (120 km).
Štvrtá etapa bola relatívne najťažšia, čakali nás viaceré prevýšenia s prudkými výstupmi a následnými nádhernými zjazdmi. Mestečko MassaMarittima má taktiež prekrásne historické centrum s dominujúcou katedrálou z 13. storočia. Cestou späť sme sa museli ísť okúpať na nám známu pláž v Torre Mozza.
http://en.wikipedia.org/wiki/Massa_Marittima
5. Park Albatros – Venturina – Campiglia Marittima (230 mnm) – San Vincenzoa späť (50 km)
Posledný deň sme využili na krátky výlet do blízkeho mestečka Campiglia Marittima, odmenou nám boli pekné výhľady do okolia. Na záver sme skončili na pláži južne od San Vincenzo (pláž č. 4), aby sme si naposledy naplno vychutnali toskánske nore a slnko.
Súvisiaci link:
http://it.wikipedia.org/wiki/Campiglia_Marittima
Toskánsko - perla Talianska, 8. - 17.6.2012, časť 2/3
Dĺžka trasy: 125 km
Okolie San Vincenzo nám poskytlo ideálne podmienky na cykloturistiku – po cestách sme stretávali množstvo cyklistov, ktorých rešpektovali ohľaduplní vodiči.
1. Park Albatros – Populonia a späť (30km)
Prvý krátky 30 km výlet sme urobili hneď po príchode do kempu – navštívili sme mestečko Populonia (165 mnm), v ktorého okolí sa nachádzajú staré etruské vykopávky (Parco Archeologico di Baratti e Populonia).
http://en.wikipedia.org/wiki/Baratti_and_Populonia_Archeological_Park
2. Park Albatros – Venturina – Suvereto (100 mnm) – Sassetta (320 mnm) – Castagneto Carducci (170 mnm) – San Vincenzo a späť (95 km)
Druhý deň sme sa vydali do hornatého vnútrozemia (najvyšší bod 400 mnm), kde sme mali možnosť navštíviť malebné stredoveké mestečká Suvereto, Sasetta a Castagneto Carducci. Nenechali sme si ujsť prechádzku každým z nich. Väčšinou sme išli lesnatým terénom a cestou sme stretávali množstvo cyklistov.
Súvisiace linky:
http://www.toscanatoscana.it/eng/suvereto.htm
http://it.wikipedia.org/wiki/Castagneto_Carducci
Toskánsko - perla Talianska, 8. - 17.6.2012, časť 1/3
Cykloklub Apollo zorganizoval zájazd do Toskánska. Našim cieľom bol Camping Village Park Albatros južne od mestečka San Vincenzo (asi 60 km južne od Livorna). Toskánsko je perlou Talianska s pradávnou históriou siahajúcou k Etruskom, tu neskôr prekvitala renesancia, ktorá zanechala úžasné pamiatky. K tomu treba ako bonus pripočítať nádhernú hornatú krajinu so subtropickou vegetáciou, ako aj pekné pláže. V neposlednom rade sme boli nadšení aj talianskou (toskánskou) kuchyňou – chutilo nám všetko a všade. Kemping Albatros je obrovským rezortom pre takmer 6000 turistov vzdialený asi 800 m od mora. Vybavený je prakticky všetkým, čo ľudia potrebujú na dovolenke – videli sme tu veľa rodín s malými deťmi. Okrem cykloturistiky sme urobili aj niekoľko vzdialenejších výletov, aby sme mohli obdivovať romantické mestečká San Gimignano a Voterra a pri ceste naspäť aj perlu a hlavné mesto Toskánska - Florencia.
Vďaka patrí všetkým organizátorom na čele s predsedom Cykoklubu Apollo Lackom Zvadom za výborný zájazd. Počas celého pobytu sme mali ideálne počasie na cyklistiku aj na kúpanie v mori.
Súvisiace linky:
http://en.wikipedia.org/wiki/San_Gimignano
http://en.wikipedia.org/wiki/Volterra
http://en.wikipedia.org/wiki/Florence
Jarné potulky po Morave: Znojmo, Vranov, Valtice, Lednice, 2.6. - 3.6.2012
Znojmo - Vranov nad Dyjí, Valtice - Lednice
Dĺžka trasy: 106 km
Trasa 1: Znojmo – Národný park Podyjí – Vranov nad Dyjí – Vranovská priehrada a späť.
Trasa 2: Valtice – okruh Lednicko Valtickým areálom
Dĺžka trás: 106 km
Národní park Podyjí je najmenší národný park v Česku (63km2), nachádza sa na juhu Moravy medzi Znojmom a obcov Vranov nad Dyjí pri rakúskych hraniciach. Leží na juhovýchodných svahoch Českomoravskej vysočiny a susedí s rakúskym Nationalpark Thayathal (Dyje=nemecky Thaya) na pravom brehu Dyje. Rieka Dyje vytvorila v pahorkatine, ktorou prechádza, kaňony aj vyše 200 m hlboké - úchvatné sú početné meandre a je domovom unikátnej fauny a flóry. Cyklocesty sú väčšinou neasfaltované v mierne zvlnenom teréne.
Lednicko Valtický areál leží západne od Břeclavi na rakúskych hraniciach a je nazývaný aj „Záhrada Európy“, je zapísaný do prírodného a kultúrneho bohatstva UNESCO od r. 1996. Je to parkovo upravená krajina, kde sa nachádzajú zaujímavé drobné stavby, kolonády a zámky s dominantami – barokový zámok vo Valticiach a novogotický zámok v Lednici. Súčasťou je aj rozsiahly lužný les na pravom brehu rieky Dyje. Areál pokračuje až do Rakúska do obce Wilfersdorf, rodového zámku Lichtenštajnov, ktorí celý areál dali vybudovať v 18.-19. storočí. Areál je ideálny pre neadrenalínovú pohodovú cyklistiku bez výškových prevýšení.
Juhomoravské územie na ľavom brehu Dyje bolo v minulosti súčasťou Dolného Rakúska, pričlenené bolo k Československu po I. svetovej vojne v r. 1920 na základe mierovej zmluvy zo Saint-Germain o delení Rakúsko-Uhorska.
Súvisiace linky:
Hotel Prestige Znojmo - tu sme boli ubytovaní, odporúčame
Národní park Podyjí - tadiaľ sme putovali bicyklom lesom popri potoku
Znojemská vinařská stezka - plánujeme na jeseň
Zámek Vranov nad Dyjí - tam sme vyšli na bicykloch
Vranov nad Dyjí - tipy na výlet - všetky sme nestihli
Pivovar Hostan - kde sa znojemské pivo varí, tam sa dobre darí
Pivní slávnosti Hostan 2.6.2012 - vstupné bez poplatku, pivo za dvacku
Čína:
Veľký čínsky múr - zámky lásky 6.5.2012 - videli sme, odfotili sme, kľúče od zámku zahodili sme
Mapy
Vranov nad Dyjí mapa
Znojmo - mapa
Valtice, Lednice a Janohrad
Súvisiace akcie (kde sme o viac ako 5 rokov mladší):
Moravský Svätý Ján - 4. ročník: Znojmo, Valtice, Kyjov - 31.8. - 2.9.2007
Valtice a Lednice z Moravského sv. Jána 2.9.2006
Cyklotrasy:
Cyklotrasy - Znojmo - Vranov n. D. - Hardegg - Znojmo
Dĺžka trasy: 106 km
Trasa 1: Znojmo – Národný park Podyjí – Vranov nad Dyjí – Vranovská priehrada a späť.
Trasa 2: Valtice – okruh Lednicko Valtickým areálom
Dĺžka trás: 106 km
Národní park Podyjí je najmenší národný park v Česku (63km2), nachádza sa na juhu Moravy medzi Znojmom a obcov Vranov nad Dyjí pri rakúskych hraniciach. Leží na juhovýchodných svahoch Českomoravskej vysočiny a susedí s rakúskym Nationalpark Thayathal (Dyje=nemecky Thaya) na pravom brehu Dyje. Rieka Dyje vytvorila v pahorkatine, ktorou prechádza, kaňony aj vyše 200 m hlboké - úchvatné sú početné meandre a je domovom unikátnej fauny a flóry. Cyklocesty sú väčšinou neasfaltované v mierne zvlnenom teréne.
Lednicko Valtický areál leží západne od Břeclavi na rakúskych hraniciach a je nazývaný aj „Záhrada Európy“, je zapísaný do prírodného a kultúrneho bohatstva UNESCO od r. 1996. Je to parkovo upravená krajina, kde sa nachádzajú zaujímavé drobné stavby, kolonády a zámky s dominantami – barokový zámok vo Valticiach a novogotický zámok v Lednici. Súčasťou je aj rozsiahly lužný les na pravom brehu rieky Dyje. Areál pokračuje až do Rakúska do obce Wilfersdorf, rodového zámku Lichtenštajnov, ktorí celý areál dali vybudovať v 18.-19. storočí. Areál je ideálny pre neadrenalínovú pohodovú cyklistiku bez výškových prevýšení.
Juhomoravské územie na ľavom brehu Dyje bolo v minulosti súčasťou Dolného Rakúska, pričlenené bolo k Československu po I. svetovej vojne v r. 1920 na základe mierovej zmluvy zo Saint-Germain o delení Rakúsko-Uhorska.
Súvisiace linky:
Hotel Prestige Znojmo - tu sme boli ubytovaní, odporúčame
Národní park Podyjí - tadiaľ sme putovali bicyklom lesom popri potoku
Znojemská vinařská stezka - plánujeme na jeseň
Zámek Vranov nad Dyjí - tam sme vyšli na bicykloch
Vranov nad Dyjí - tipy na výlet - všetky sme nestihli
Pivovar Hostan - kde sa znojemské pivo varí, tam sa dobre darí
Pivní slávnosti Hostan 2.6.2012 - vstupné bez poplatku, pivo za dvacku
Čína:
Veľký čínsky múr - zámky lásky 6.5.2012 - videli sme, odfotili sme, kľúče od zámku zahodili sme
Mapy
Vranov nad Dyjí mapa
Znojmo - mapa
Valtice, Lednice a Janohrad
Súvisiace akcie (kde sme o viac ako 5 rokov mladší):
Moravský Svätý Ján - 4. ročník: Znojmo, Valtice, Kyjov - 31.8. - 2.9.2007
Valtice a Lednice z Moravského sv. Jána 2.9.2006
Cyklotrasy:
Cyklotrasy - Znojmo - Vranov n. D. - Hardegg - Znojmo
Malé Karpaty. Na Biely Kríž, 3.6.2012
Bratislava – Železná studienka – Biely kríž a späť
Dĺžka trasy: 50 km
Spolu s Cykloklubom Apollo sme sa dohodli stráviť spoločnú nedeľu cyklovýletom na Biely kríž. Z Mickiewiczovej sme išli po Obchodnej ulici, Michalskou a Ventúrskou ulicou, ďalej Nábrežím armádneho generála Ludvíka Svobodu k Diaľničnému mostu, pokračovali sme Mlynskou dolinou na Patrónku, odtiaľ ulicou Pri Suchom mlyne až k Červenému mostu - a Cestou mládeže na Železnú studničku. Tam nás čakalo príjemné prekvapenie – profesionálni ornitológovia pod názvom „poznávanie vtáčích hlasov“ umožnili naživo pozorovať a počúvať spevy vtáctva, čo využili najmä zvedavé deti. Po krátkej zastávke sme putovali ďalej až na Biely kríž (500mnm), kde bolo množstvo cyklistov a turistov. Vo Včelínesme si dali výbornú fazuľovú polievku a Novopacké pivo, dobre nám padla obedňajšia siesta a popoludní sme sa vydali domov späť tou istou cestou.
Dĺžka trasy: 50 km
Spolu s Cykloklubom Apollo sme sa dohodli stráviť spoločnú nedeľu cyklovýletom na Biely kríž. Z Mickiewiczovej sme išli po Obchodnej ulici, Michalskou a Ventúrskou ulicou, ďalej Nábrežím armádneho generála Ludvíka Svobodu k Diaľničnému mostu, pokračovali sme Mlynskou dolinou na Patrónku, odtiaľ ulicou Pri Suchom mlyne až k Červenému mostu - a Cestou mládeže na Železnú studničku. Tam nás čakalo príjemné prekvapenie – profesionálni ornitológovia pod názvom „poznávanie vtáčích hlasov“ umožnili naživo pozorovať a počúvať spevy vtáctva, čo využili najmä zvedavé deti. Po krátkej zastávke sme putovali ďalej až na Biely kríž (500mnm), kde bolo množstvo cyklistov a turistov. Vo Včelínesme si dali výbornú fazuľovú polievku a Novopacké pivo, dobre nám padla obedňajšia siesta a popoludní sme sa vydali domov späť tou istou cestou.
Lackova oslava narodenín, 2.6.2012
Bratislava Staré mesto – ľavý breh Dunaja a späť
Dĺžka trasy: 30 km
Lacko M. tradične pozýva svojich cyklopriateľov v čase svojich narodenín (28.5.) na nejakú cyklopárty. Ako dobrý hostiteľ, výborný kuchár a „fajnšmeker“ sa vždy postará o dobrú náladu, jedlo i pitie. Tak tomu bolo aj tohto roku. Desivé predpovede počasia – dážď a búrky – odradili väčšinu cyklistov a korčuliarov, a tak sme zažili sobotňajšiu hrádzu 2.6.2012 ako málokedy – úplne „vymretú“. My však už našim meteorologickým „veštcom“ neveríme, a tak sme to „riskli“ – a vyšlo to! Po rannom krátkom spŕchnutí nás sprevádzalo príjemné, popoludní slnečné počasie, ktoré skrášlilo náš malý sviatok.Pri hlavnom toku Dunaja sme si urobili „super opekačku“ a deň sme zakončili v bufete Šimani, kde hrala živá country kapela. Stretli sme tam mnohých cyklistických priateľov a oslávencovi sme spolu s kapelou zaspievali obvyklé „živijó“.
Dĺžka trasy: 30 km
Lacko M. tradične pozýva svojich cyklopriateľov v čase svojich narodenín (28.5.) na nejakú cyklopárty. Ako dobrý hostiteľ, výborný kuchár a „fajnšmeker“ sa vždy postará o dobrú náladu, jedlo i pitie. Tak tomu bolo aj tohto roku. Desivé predpovede počasia – dážď a búrky – odradili väčšinu cyklistov a korčuliarov, a tak sme zažili sobotňajšiu hrádzu 2.6.2012 ako málokedy – úplne „vymretú“. My však už našim meteorologickým „veštcom“ neveríme, a tak sme to „riskli“ – a vyšlo to! Po rannom krátkom spŕchnutí nás sprevádzalo príjemné, popoludní slnečné počasie, ktoré skrášlilo náš malý sviatok.Pri hlavnom toku Dunaja sme si urobili „super opekačku“ a deň sme zakončili v bufete Šimani, kde hrala živá country kapela. Stretli sme tam mnohých cyklistických priateľov a oslávencovi sme spolu s kapelou zaspievali obvyklé „živijó“.
Okolo Tatier 2012, 45. ročník - 2. etapa, 27.5.2012
Ždiar (850 mnm) – Tatranská Lomnica (880 mnm) – Štrbské Pleso (1265) – Podbanské (940 mnm) – Liptovský Mikuláš (580 mnm) – Huty (1095 mnm) – Zuberec (758 mnm) – Podbiel (562 mnm) – Nižná nad Oravou (560 mnm).
Dĺžka trasy: 135 km
Mapa Liptov
Nedeľné ráno bolo znovu slnečné. Mnohí vyrážali na druhú etapu skoro ráno. Po zjazde Ždiarskou dolinou sme odbočili na 7 km dlhé tiahle stúpanie do Tatranskej Lomnice, nasledovalo putovanie mestom Vysoké Tatry. Tu sme zažili doslova kultúrny šok – mali sme pocit cestovania v čase – akoby sme sa zrazu vrátili späť o 20-30 rokov. Po malebnej severnej strane Tatier s rušným centrom v Zakopanom plným života, sme sa ocitli vo „vymretej“ krajine plnej betónových monštier v „retro“ štýle – ako zo skanzenu doby minulej... Túto skazu človeka dokonala pred niekoľkými rokmi víchrica v spolupráci s lykožrútom a ďalšími žrútmi iného typu... Zastavili sme sa v Starom Smokovci – v zariadeniach sme sa stretli s neochotnou obsluhou, ktorú tým, že im ponúkate Eurá za ich služby, vám dávajú najavo, že ich obťažujete. Káva bola úplná replika „presso kávy“ spred 25 rokov, na pitie bolo len väčšinové „to najlepšie, čo doma máme“. Všade číhali „zákazové tabule“ – zákazy vjazdu, parkovania, státia, ktoré však evidentne neplatili pre každého - chýbalo označenie parkovísk, reštaurácii atď.
Rýchlo sme preto putovali ďalej. Po peknom výstupe na Štrbské Pleso nás čakal dlhý a nádherný zjazd na Podbanské a ďalej do Liptovskej kotliny. Krátke zastavenie sme si urobili v skanzene Pribylina, ochutnali sme typické lokálne výrobky, ako napr. dobrá žinčica a ovčí syr. Nasledoval prejazd takmer celým Liptovom s peknými výhľadmi na Liptovskú Maru, a v tejto tradične zemiakarskej oblasti polia posiate žltou farbou repky olejnej.
Pred výstupom na Huty sme navštívili rodinný minipivovar Brontvai v obci Kvačany s výborným nepasterizovaným pivom, ktoré však - podľa slov majiteľa, domáci nepijú vzhľadom na relatívne vyššiu cenu (2,10 € za 0,4 l). Toto pivo si však môžu vychutnať aj v iných kútoch Slovenska vrátane Bratislavy, pretože ich dodávajú na objednávku v špeciálnych 5-litrových súdkoch (za 20 €). Po „povinnej“ rehydratácii v rodinnom pivovare sme mali dve možnosti ďalšieho putovania: ľahšiu a kratšiu cestu cez Kvačiansku dolinu, alebo každoročnú „čerešničku na torte“ – výstup na Huty po „nekonečných“ serpentínach - hlavnou cestou. To po takmer 100km v nohách bolo takmer ako „sado-maso“, a nie pre všetkých fyzicky zvládnuteľné - mnohí (i mladší) museli bicykel do kopca tlačiť. Mali sme však dobrý pocit, keď sme na vrchole robili povinnú fotodokumentáciu s prekrásnym výhľadom smerom na Liptovskú Maru. Po tom nás čakal už len prudký zjazd do obce Zuberec, a ďalšie mierne tiahle klesanie do obce Podbiel pri Nižnej, kde sme naše tátoše naložili na sprievodné vozidlo, a ukončili sme našu cyklistickú anabázu. Kruh sa tak uzatvoril, a program 45. ročníka Okolo Tatier 2012 sme úspešne naplnili.
Na záver: Vďaka patrí organizátorom za výborne zvládnuté podujatie, odkiaľ sme si odniesli množstvo zážitkov i fotografií, z ktorých niektoré pošleme zase do súťaže. Sme radi, že práve fotografia nášho predsedu Cyklojuraja bola použitá na oficiálnom plagáte. Je však smutné, že o tejto akcii nepriniesli ani tohto roku žiadnu správu tzv. „mienkotvorné“ média. Asi aj preto, že sa tam našťastie nikto nezranil, a cyklisti bicyklovali vzorovo podľa aktuálne platných dopravných predpisov.
Organizačný výbor (bez titulov): Miloš Kuboš – predseda, Roman Reguly – program, Ivan Opat – ubytovanie, Anna Vilčinská – prezentácia, Daniel Sitek a Edo Križo – batožina, Martin Petrík – lekár, Jana Krištofčáková – zdravotná služba. Podrobnejšie a aktuálkne informácie sú uvedené na internetovej stránke: Cykloklub Nižná
Súvisiace videá - 2. etapa:
Zjazd na Podbanské 1
Zjazd na Podbanské 2
Príchádzame na Liptov
Návrat na reportáž 1. etapa:
Okolo Tatier 2012, 45. ročník - 1. etapa, 25.5.2012
Dĺžka trasy: 135 km
Mapa Liptov
Nedeľné ráno bolo znovu slnečné. Mnohí vyrážali na druhú etapu skoro ráno. Po zjazde Ždiarskou dolinou sme odbočili na 7 km dlhé tiahle stúpanie do Tatranskej Lomnice, nasledovalo putovanie mestom Vysoké Tatry. Tu sme zažili doslova kultúrny šok – mali sme pocit cestovania v čase – akoby sme sa zrazu vrátili späť o 20-30 rokov. Po malebnej severnej strane Tatier s rušným centrom v Zakopanom plným života, sme sa ocitli vo „vymretej“ krajine plnej betónových monštier v „retro“ štýle – ako zo skanzenu doby minulej... Túto skazu človeka dokonala pred niekoľkými rokmi víchrica v spolupráci s lykožrútom a ďalšími žrútmi iného typu... Zastavili sme sa v Starom Smokovci – v zariadeniach sme sa stretli s neochotnou obsluhou, ktorú tým, že im ponúkate Eurá za ich služby, vám dávajú najavo, že ich obťažujete. Káva bola úplná replika „presso kávy“ spred 25 rokov, na pitie bolo len väčšinové „to najlepšie, čo doma máme“. Všade číhali „zákazové tabule“ – zákazy vjazdu, parkovania, státia, ktoré však evidentne neplatili pre každého - chýbalo označenie parkovísk, reštaurácii atď.
Rýchlo sme preto putovali ďalej. Po peknom výstupe na Štrbské Pleso nás čakal dlhý a nádherný zjazd na Podbanské a ďalej do Liptovskej kotliny. Krátke zastavenie sme si urobili v skanzene Pribylina, ochutnali sme typické lokálne výrobky, ako napr. dobrá žinčica a ovčí syr. Nasledoval prejazd takmer celým Liptovom s peknými výhľadmi na Liptovskú Maru, a v tejto tradične zemiakarskej oblasti polia posiate žltou farbou repky olejnej.
Pred výstupom na Huty sme navštívili rodinný minipivovar Brontvai v obci Kvačany s výborným nepasterizovaným pivom, ktoré však - podľa slov majiteľa, domáci nepijú vzhľadom na relatívne vyššiu cenu (2,10 € za 0,4 l). Toto pivo si však môžu vychutnať aj v iných kútoch Slovenska vrátane Bratislavy, pretože ich dodávajú na objednávku v špeciálnych 5-litrových súdkoch (za 20 €). Po „povinnej“ rehydratácii v rodinnom pivovare sme mali dve možnosti ďalšieho putovania: ľahšiu a kratšiu cestu cez Kvačiansku dolinu, alebo každoročnú „čerešničku na torte“ – výstup na Huty po „nekonečných“ serpentínach - hlavnou cestou. To po takmer 100km v nohách bolo takmer ako „sado-maso“, a nie pre všetkých fyzicky zvládnuteľné - mnohí (i mladší) museli bicykel do kopca tlačiť. Mali sme však dobrý pocit, keď sme na vrchole robili povinnú fotodokumentáciu s prekrásnym výhľadom smerom na Liptovskú Maru. Po tom nás čakal už len prudký zjazd do obce Zuberec, a ďalšie mierne tiahle klesanie do obce Podbiel pri Nižnej, kde sme naše tátoše naložili na sprievodné vozidlo, a ukončili sme našu cyklistickú anabázu. Kruh sa tak uzatvoril, a program 45. ročníka Okolo Tatier 2012 sme úspešne naplnili.
Na záver: Vďaka patrí organizátorom za výborne zvládnuté podujatie, odkiaľ sme si odniesli množstvo zážitkov i fotografií, z ktorých niektoré pošleme zase do súťaže. Sme radi, že práve fotografia nášho predsedu Cyklojuraja bola použitá na oficiálnom plagáte. Je však smutné, že o tejto akcii nepriniesli ani tohto roku žiadnu správu tzv. „mienkotvorné“ média. Asi aj preto, že sa tam našťastie nikto nezranil, a cyklisti bicyklovali vzorovo podľa aktuálne platných dopravných predpisov.
Organizačný výbor (bez titulov): Miloš Kuboš – predseda, Roman Reguly – program, Ivan Opat – ubytovanie, Anna Vilčinská – prezentácia, Daniel Sitek a Edo Križo – batožina, Martin Petrík – lekár, Jana Krištofčáková – zdravotná služba. Podrobnejšie a aktuálkne informácie sú uvedené na internetovej stránke: Cykloklub Nižná
Súvisiace videá - 2. etapa:
Zjazd na Podbanské 1
Zjazd na Podbanské 2
Príchádzame na Liptov
Návrat na reportáž 1. etapa:
Okolo Tatier 2012, 45. ročník - 1. etapa, 25.5.2012
Okolo Tatier 2012, 45. ročník - 1. etapa, 25.5.2012
Nižná nad Oravou (560 mnm) – Suchá Hora (806 mnm) – Zakopane (820 mnm) – Lysá Poľana (975 mnm) – Príslop (1080) – Ždiar (850).
Dĺžka trasy: 85 km
Mapa Zakopane a okolie
Najstaršie slovenské cykloturistické podujatie, ktoré organizoval Cykloklub Nižná, sa konalo tradične posledný májový víkend. Tradícia je tradícia – podujatie sa nekoná v septembri, kedy je v Tatrách najkrajšie počasie, ale v máji, kedy býva v tomto regióne ešte veľmi chladno, veterno, daždivo a veru, v minulosti sme zažili aj snehové prehánky. Tohto roku sme sa veľmi obávali počasia, pretože rôzni meteorologickí „veštci“ nás strašili, keď predpovedali samý dážď, silný severák - až 55km/hod. - a v Zakopanom teploty 4°C. Nič sa však, našťastie, nesplnilo. Počas celého víkendu bolo ideálne, prevažne slnečné počasie.
Tohtoročný 45.ročník Okolo Tatier 2012 prilákal 680 registrovaných cyklistov a ďalších asi 200 neoficiálnych účastníkov – prišli cyklisti o.i. z Česka, Poľska, Maďarska. Pred štartom v obci Nižná bol kultúrny program – v hlavnej úlohe tanečný súbor Harlekýn z Nižnej. Po príhovoroch organizátorov (predseda CK Nižná Miloš Kuboš), čestných hostí (zakladateľ Okolo Tatier Ján Suroviak, starosta obce Nižná Ing. Jaroslav Rosina), a ďalších pokynoch pre účastníkov, sa pelotón pustil ulicami Nižnej, lemovanej najmä mávajúcimi deťmi, čo dodáva tomuto podujatiu neobyčajnú atmosféru.
Prvé kilometre až do Tvrdošína pelotón viedli cyklisti v ľudových krojoch na dobových tátošoch, potom pole viedli členovia Cykloklubu Nižná – až po prvé prudšie stúpanie v obci Vitanová. Na vrchole stúpania za obcou Suchá Hora na poľskej strane sa podávalo prvé občerstvenie. Poľská strana Tatier je veľmi malebná, upravené dedinky s typickou klasickou architektúrou s dôrazom na drevo. Druhá,už tradičná zastávka bola na salaši za obcou Chocholów, tá zrýchlila presun najmä tých turistov, ktorí neodmietli „baran-džús“ (borovička + žinčica), čo je miestna špecialita. Vjazd do mesta Zakopane vedie vedľa pútnického miesta – kostola zasväteného Panne Márii Fatimskej, ktorý navštívil a vysvätil pápež Ján Pavol II. Po vjazde do mesta Zakopane sme sa ocitli v „krajine oštiepkov“ (poľsky oscypek) – rôzne druhy, tvary, veľkosti – predávali sa v početných stánkoch. V Zakopanom sme po krátkej zastávke na rehydratáciu prešli jeho centrum plné života a pokračovali ďalej smerom do kopcov. Ďalšia trasa viedla dvoma stúpaniami až do výšky vyše 1100 mnm a pekným zjazdom na hraničný prechod Lysá Poľana, kde sme si urobili ďalšiu malú zastávku. Po Lysej Poľane nasledoval náročnejší, ale kratší výstup na Príslop, odkiaľ nás čakal už len prudký zjazd do obce Ždiar, kde sme boli ubytovaní.
Ždiar je malebná obec, chýba tu však pri rušnej hlavnej ceste chodník pre peších, chýbajú aj smerové tabule k penziónom a mnoho iných vecí. Údajne v Ždiari je ubytovacia kapacita až pre 5.000 hostí súčasne, avšak po zavedení Eura na Slovensku tam prestali chodiť najmä Poliaci, pretože Slovensko sa pre nich stalo príliš drahou destináciou. Domáci to cítia a hovoria, že Poliaci, na druhej strane, budujú vlastné lyžiarske centrá – vleky, sedačky a zjazdovky. My sme boli ubytovaní v malom rodinnom penzióne Penzión Vila Panorama s dobrými službami. Cítili sme tu záujem o zákazníka, podobne ako sme zvyknutí na našich „cyklopotulkách“ po Rakúsku, kde pracuje celá rodina – rodičia aj deti. Večerný program organizovaný CK Nižná bol v hoteli Magura,kde bola ubytovaná väčšina účastníkov. Ako inak, končil sa diskotékou striedanou kvalitnou živou hudbou – tak sa tancovalo do neskorých nočných, resp. skorých ranných hodín.
Sobota bola dňom voľna na relax, horské túry, niektorí išli až do Popradu do akvaparku, avšak pre „cykloholikov“ to bol ďalší deň „šliapania do pedálov“. Večer opäť pri hoteli Magura bola „opekačka“ klobás – viacerí sme mali výhrady voči kvalite podávanej špeciality. Večer organizátori usporiadali rôzne súťaže – v hode nepotrebnými predmetmi, ako napr. bicyklom, kolesom, ďalej preťahovanie (lanom) a iné.
Bolo potrebné sa však najmä dobre vyspať a odpočinúť si pred náročnou 2. etapou.
Oficiálny plagát Okolo Tatier 45. ročník - na ktorom bola s našim súhlasom použitá klubová fotografia Cyklojuraja
Súvisiace videá - 1. etapa:
Príchod nášho predsedu a podpredsedu do Poľska - Suchá Hora
Príchod cyklistov na Suchú Horu (Lacko O. a Janette)
Príchod prvých cyklistov na Suchú Horu
Príchod cyklistov Suchá Hora 3
Príchod ďalších cyklistov Suchá Hora 4
Príchod na salaš Chocholów 1 (Poľsko)
Príchod na salaš Chocholów 2 (Poľsko)
Diskotéka v hoteli Magura (Ždiar)
Odporúčame:
Video Jána Ďuricu Okolo Tatier 2012 v trvaní 26:31
Pokračovanie cykloreportáže:
Okolo Tatier 2012, 45. ročník - 2. etapa, 27.5.2012
Dĺžka trasy: 85 km
Mapa Zakopane a okolie
Najstaršie slovenské cykloturistické podujatie, ktoré organizoval Cykloklub Nižná, sa konalo tradične posledný májový víkend. Tradícia je tradícia – podujatie sa nekoná v septembri, kedy je v Tatrách najkrajšie počasie, ale v máji, kedy býva v tomto regióne ešte veľmi chladno, veterno, daždivo a veru, v minulosti sme zažili aj snehové prehánky. Tohto roku sme sa veľmi obávali počasia, pretože rôzni meteorologickí „veštci“ nás strašili, keď predpovedali samý dážď, silný severák - až 55km/hod. - a v Zakopanom teploty 4°C. Nič sa však, našťastie, nesplnilo. Počas celého víkendu bolo ideálne, prevažne slnečné počasie.
Tohtoročný 45.ročník Okolo Tatier 2012 prilákal 680 registrovaných cyklistov a ďalších asi 200 neoficiálnych účastníkov – prišli cyklisti o.i. z Česka, Poľska, Maďarska. Pred štartom v obci Nižná bol kultúrny program – v hlavnej úlohe tanečný súbor Harlekýn z Nižnej. Po príhovoroch organizátorov (predseda CK Nižná Miloš Kuboš), čestných hostí (zakladateľ Okolo Tatier Ján Suroviak, starosta obce Nižná Ing. Jaroslav Rosina), a ďalších pokynoch pre účastníkov, sa pelotón pustil ulicami Nižnej, lemovanej najmä mávajúcimi deťmi, čo dodáva tomuto podujatiu neobyčajnú atmosféru.
Prvé kilometre až do Tvrdošína pelotón viedli cyklisti v ľudových krojoch na dobových tátošoch, potom pole viedli členovia Cykloklubu Nižná – až po prvé prudšie stúpanie v obci Vitanová. Na vrchole stúpania za obcou Suchá Hora na poľskej strane sa podávalo prvé občerstvenie. Poľská strana Tatier je veľmi malebná, upravené dedinky s typickou klasickou architektúrou s dôrazom na drevo. Druhá,už tradičná zastávka bola na salaši za obcou Chocholów, tá zrýchlila presun najmä tých turistov, ktorí neodmietli „baran-džús“ (borovička + žinčica), čo je miestna špecialita. Vjazd do mesta Zakopane vedie vedľa pútnického miesta – kostola zasväteného Panne Márii Fatimskej, ktorý navštívil a vysvätil pápež Ján Pavol II. Po vjazde do mesta Zakopane sme sa ocitli v „krajine oštiepkov“ (poľsky oscypek) – rôzne druhy, tvary, veľkosti – predávali sa v početných stánkoch. V Zakopanom sme po krátkej zastávke na rehydratáciu prešli jeho centrum plné života a pokračovali ďalej smerom do kopcov. Ďalšia trasa viedla dvoma stúpaniami až do výšky vyše 1100 mnm a pekným zjazdom na hraničný prechod Lysá Poľana, kde sme si urobili ďalšiu malú zastávku. Po Lysej Poľane nasledoval náročnejší, ale kratší výstup na Príslop, odkiaľ nás čakal už len prudký zjazd do obce Ždiar, kde sme boli ubytovaní.
Ždiar je malebná obec, chýba tu však pri rušnej hlavnej ceste chodník pre peších, chýbajú aj smerové tabule k penziónom a mnoho iných vecí. Údajne v Ždiari je ubytovacia kapacita až pre 5.000 hostí súčasne, avšak po zavedení Eura na Slovensku tam prestali chodiť najmä Poliaci, pretože Slovensko sa pre nich stalo príliš drahou destináciou. Domáci to cítia a hovoria, že Poliaci, na druhej strane, budujú vlastné lyžiarske centrá – vleky, sedačky a zjazdovky. My sme boli ubytovaní v malom rodinnom penzióne Penzión Vila Panorama s dobrými službami. Cítili sme tu záujem o zákazníka, podobne ako sme zvyknutí na našich „cyklopotulkách“ po Rakúsku, kde pracuje celá rodina – rodičia aj deti. Večerný program organizovaný CK Nižná bol v hoteli Magura,kde bola ubytovaná väčšina účastníkov. Ako inak, končil sa diskotékou striedanou kvalitnou živou hudbou – tak sa tancovalo do neskorých nočných, resp. skorých ranných hodín.
Sobota bola dňom voľna na relax, horské túry, niektorí išli až do Popradu do akvaparku, avšak pre „cykloholikov“ to bol ďalší deň „šliapania do pedálov“. Večer opäť pri hoteli Magura bola „opekačka“ klobás – viacerí sme mali výhrady voči kvalite podávanej špeciality. Večer organizátori usporiadali rôzne súťaže – v hode nepotrebnými predmetmi, ako napr. bicyklom, kolesom, ďalej preťahovanie (lanom) a iné.
Bolo potrebné sa však najmä dobre vyspať a odpočinúť si pred náročnou 2. etapou.
Oficiálny plagát Okolo Tatier 45. ročník - na ktorom bola s našim súhlasom použitá klubová fotografia Cyklojuraja
Súvisiace videá - 1. etapa:
Príchod nášho predsedu a podpredsedu do Poľska - Suchá Hora
Príchod cyklistov na Suchú Horu (Lacko O. a Janette)
Príchod prvých cyklistov na Suchú Horu
Príchod cyklistov Suchá Hora 3
Príchod ďalších cyklistov Suchá Hora 4
Príchod na salaš Chocholów 1 (Poľsko)
Príchod na salaš Chocholów 2 (Poľsko)
Diskotéka v hoteli Magura (Ždiar)
Odporúčame:
Video Jána Ďuricu Okolo Tatier 2012 v trvaní 26:31
Pokračovanie cykloreportáže:
Okolo Tatier 2012, 45. ročník - 2. etapa, 27.5.2012
Bernard Cykloklub Slovakia a Epiklub na ranči MM Modra – 19.5.2012
Bratislava – Železná studienka – Biely Kríž – Lozorno – Pezinská baba – Pezinok – Modra – Bratislava
Dĺžka trasy: 90 km
Bernard Cykloklub Slovakia aj tohto roku opäť podporil Epiklub – zväz pacientov s nepríjemných ochorením epilepsiou (trpel na ňu o.i. Alexander Macedónsky, Cézar). Pacientske združenia majú veľký význam, pretože sa v nich organizujú ľudia, ktorých postihol rovnaký osud – môžu si tak navzájom vymieňať svoje skúsenosti, a súčasne aj lobovať na rôznych miestach za zlepšenie svojho postavenia. Toto stretnutie s pacientmi a ich rodinnými príslušníkmi sa konalo pre nás už na tradičnom mieste – Ranč MM v Modre, ktorý vedie náš priateľ Honzo. Po výbornom jedle bola najväčšia odmena pre deti jazda na koňoch.
Naša cyklistická trasa do Modry viedla dvakrát cez Karpaty (Biely Kríž, Pezinská Baba). Po návrate do Bratislavy nás čakal hokejový zápas MS Slovensko-Česko, ktorý sme sledovali v našom obľúbenom minipivovare Meštiansky pivovar.
Epilepsia je tzv. záchvatové ochorenie, ktoré sa prejavuje poruchami vedomia, kŕčmi alebo poruchami správania. Záchvaty trvajú niekoľko sekúnd až minút, na prvý pohľad vyzerajú často dramaticky. Opakujú sa nepravidelne od jedného záchvatu za rok až po množstvo záchvatov denne. Príčiny sú rôzne – vrodené anomálie mozgu, úrazy, alkoholizmus, drogy, nádory, zápaly, takmer všetky ochorenia mozgu môžu spôsobovať epileptické záchvaty. Epileptici sú vystavení mnohým obmedzeniam – nemôžu riadiť motorové vozidlá, pracovať v rizikových povolaniach, v zmenných prevádzkach, nesmú piť alkohol atď. V minulosti sa liečbe používali aj diétne opatrenia - Ketogénna diéta. Viac informácii je v článku Epilepsia a životospráva.
Dĺžka trasy: 90 km
Bernard Cykloklub Slovakia aj tohto roku opäť podporil Epiklub – zväz pacientov s nepríjemných ochorením epilepsiou (trpel na ňu o.i. Alexander Macedónsky, Cézar). Pacientske združenia majú veľký význam, pretože sa v nich organizujú ľudia, ktorých postihol rovnaký osud – môžu si tak navzájom vymieňať svoje skúsenosti, a súčasne aj lobovať na rôznych miestach za zlepšenie svojho postavenia. Toto stretnutie s pacientmi a ich rodinnými príslušníkmi sa konalo pre nás už na tradičnom mieste – Ranč MM v Modre, ktorý vedie náš priateľ Honzo. Po výbornom jedle bola najväčšia odmena pre deti jazda na koňoch.
Naša cyklistická trasa do Modry viedla dvakrát cez Karpaty (Biely Kríž, Pezinská Baba). Po návrate do Bratislavy nás čakal hokejový zápas MS Slovensko-Česko, ktorý sme sledovali v našom obľúbenom minipivovare Meštiansky pivovar.
Epilepsia je tzv. záchvatové ochorenie, ktoré sa prejavuje poruchami vedomia, kŕčmi alebo poruchami správania. Záchvaty trvajú niekoľko sekúnd až minút, na prvý pohľad vyzerajú často dramaticky. Opakujú sa nepravidelne od jedného záchvatu za rok až po množstvo záchvatov denne. Príčiny sú rôzne – vrodené anomálie mozgu, úrazy, alkoholizmus, drogy, nádory, zápaly, takmer všetky ochorenia mozgu môžu spôsobovať epileptické záchvaty. Epileptici sú vystavení mnohým obmedzeniam – nemôžu riadiť motorové vozidlá, pracovať v rizikových povolaniach, v zmenných prevádzkach, nesmú piť alkohol atď. V minulosti sa liečbe používali aj diétne opatrenia - Ketogénna diéta. Viac informácii je v článku Epilepsia a životospráva.
V Modre s deťmi MŠ, 16.5.2012
Modra
Náš Cykloklub sa venuje aj charite. Podporuje finančne alebo organizačne viacero inštitúcií a organizácií – nemocnice, pacientke zväzy, univerzitu, školy, detský domov, aj jednu škôlku – Materská škola na Suchohradskej ulici v Bratislave. Akú môžete urobiť deťom väčšiu radosť, ako im zorganizovať pekný výlet do prírody, kde sa môžu stretnúť s rôznymi zvieratkami. Ideálnym miestom na takýto výlet je Ranč MM v Modre, ktorý riadi náš priateľ Honzo, a ktorý tam žije doslova prírodným životom. Chová tam rôzne domáce zvieratá (prasiatka, ovce, kozy, husi, psíkov, mačky a ďalšie), ale najmä sa stará o kone. Práve jazda na koníkoch bola pre deti najväčším lákadlom, a tak sme ich z budovy škôlky vytiahli na parádny výlet posledný jarný deň.
Náš Cykloklub sa venuje aj charite. Podporuje finančne alebo organizačne viacero inštitúcií a organizácií – nemocnice, pacientke zväzy, univerzitu, školy, detský domov, aj jednu škôlku – Materská škola na Suchohradskej ulici v Bratislave. Akú môžete urobiť deťom väčšiu radosť, ako im zorganizovať pekný výlet do prírody, kde sa môžu stretnúť s rôznymi zvieratkami. Ideálnym miestom na takýto výlet je Ranč MM v Modre, ktorý riadi náš priateľ Honzo, a ktorý tam žije doslova prírodným životom. Chová tam rôzne domáce zvieratá (prasiatka, ovce, kozy, husi, psíkov, mačky a ďalšie), ale najmä sa stará o kone. Práve jazda na koníkoch bola pre deti najväčším lákadlom, a tak sme ich z budovy škôlky vytiahli na parádny výlet posledný jarný deň.
6. mariánsky cyklovýlet, Čunovo 25.3.2012
Čunovo
Dĺžka trasy: 74 km
1./ Rust - Mörbisch am See - Fertőrákos – Sopron – Rust (38 km), 24.3.2012
2./ Bratislava – Berg - Edelstal, Prellenkirchen - Kittsee - Petržalka - Dunajská hrádza - Obrátka - Petržalka (56 km), 25.3.2012
Tentoraz bola súčasťou mariánskeho cyklovýletu cyklotúra z Rakúska do Maďarska a späť a najmä priateľské posedenie v bufete Obrátka na Dunajskej hrádzi pri Čunove spojená s dopoludňajšou návštevou vinných pivníc v Rakúsku pri Prellenkirchene. Príroda kvitla, voňala jarnými vôňami prebúdzajúcimi všetky zmysly, vtáci spievali, končilo sa obdobie pôstu. Potešilo pečené prasiatko, kvalitné sudové biele víno z hrozna od nášho vinára, cukrárenské maškrty zo Skalice, živá hudba, prílet nášho predsedu z ďalekej cudziny, a najmä nečakane veľa hostí – priateľov cyklistov z Cykloklubu Apollo, Cyklo Slovakia Bratislava a mnoho ďalších.
Ďakujeme všetkým za účasť a tešíme sa na stretnutie zase o rok - zase niekde inde - kam nás skrehnuté zimné údy po jarnom pôstnom období privezú...
Dĺžka trasy: 74 km
1./ Rust - Mörbisch am See - Fertőrákos – Sopron – Rust (38 km), 24.3.2012
2./ Bratislava – Berg - Edelstal, Prellenkirchen - Kittsee - Petržalka - Dunajská hrádza - Obrátka - Petržalka (56 km), 25.3.2012
Tentoraz bola súčasťou mariánskeho cyklovýletu cyklotúra z Rakúska do Maďarska a späť a najmä priateľské posedenie v bufete Obrátka na Dunajskej hrádzi pri Čunove spojená s dopoludňajšou návštevou vinných pivníc v Rakúsku pri Prellenkirchene. Príroda kvitla, voňala jarnými vôňami prebúdzajúcimi všetky zmysly, vtáci spievali, končilo sa obdobie pôstu. Potešilo pečené prasiatko, kvalitné sudové biele víno z hrozna od nášho vinára, cukrárenské maškrty zo Skalice, živá hudba, prílet nášho predsedu z ďalekej cudziny, a najmä nečakane veľa hostí – priateľov cyklistov z Cykloklubu Apollo, Cyklo Slovakia Bratislava a mnoho ďalších.
Ďakujeme všetkým za účasť a tešíme sa na stretnutie zase o rok - zase niekde inde - kam nás skrehnuté zimné údy po jarnom pôstnom období privezú...
Ochutnávka piva v minipivovare Richtár Jakub, 13.3.2012
Bratislava I, Moskovská ulica 16
Richtár Jakub - prvý minipivovar v Bratislave
Dňa 13.3.2012 sme komisionálne - ako členovia Bernard Cykloklubu Slovakia - hodnotili kvalitu piva zo škótskeho pivovaru Brew Dog. Najviac nám však chutilo domáce 14-stupňové pivo Richtár Jakub vyrobené pre túto príležitosť. Nepasterizovanému pivu v minipivovare - s láskou uvarenému pivu pre tento deň - nemohli škótske piva konkurovať. Pivo a bicykel sa nedajú vylepšiť - ani pridaním 3. kolesa, či sliviek..
Jedinou - zatiaľ asi jedinou nevýhodou prvého bratislavského minipivovaru - sú otváracie hodiny od 16:00 hod. cez pracovný deň. Vychutnať pivo sa dá však aj na terase vo dvore. Ďakujeme majiteľovi minipivovaru Richtár Jakub (Ján Tribulík) za možnosť zúčastniť sa na tomto podujatí - a ochutnať bohatý výber domácich pív za primeranú cenu, a za možnosť ochutnať aj výborné pochutiny (nakladaný hermelín, utopenec, koleno) podávané k pivu. Páčilo sa to aj nášmu kamarátovi zo Salzburgu, kde mnísi varia tiež vynikajúce pivo - Augustiner Brewery at Mülln in Salzburg. O pivovare Richtár Jakub informovali a odporúčali tento podnik - aj pre amerických turistov - prestížne noviny s dlhodobou tradíciou The New York Times.
Súvisiace video:
Video - pivo ktoré chutí inak, Ján Tribulík
Richtár Jakub - prvý minipivovar v Bratislave
Dňa 13.3.2012 sme komisionálne - ako členovia Bernard Cykloklubu Slovakia - hodnotili kvalitu piva zo škótskeho pivovaru Brew Dog. Najviac nám však chutilo domáce 14-stupňové pivo Richtár Jakub vyrobené pre túto príležitosť. Nepasterizovanému pivu v minipivovare - s láskou uvarenému pivu pre tento deň - nemohli škótske piva konkurovať. Pivo a bicykel sa nedajú vylepšiť - ani pridaním 3. kolesa, či sliviek..
Jedinou - zatiaľ asi jedinou nevýhodou prvého bratislavského minipivovaru - sú otváracie hodiny od 16:00 hod. cez pracovný deň. Vychutnať pivo sa dá však aj na terase vo dvore. Ďakujeme majiteľovi minipivovaru Richtár Jakub (Ján Tribulík) za možnosť zúčastniť sa na tomto podujatí - a ochutnať bohatý výber domácich pív za primeranú cenu, a za možnosť ochutnať aj výborné pochutiny (nakladaný hermelín, utopenec, koleno) podávané k pivu. Páčilo sa to aj nášmu kamarátovi zo Salzburgu, kde mnísi varia tiež vynikajúce pivo - Augustiner Brewery at Mülln in Salzburg. O pivovare Richtár Jakub informovali a odporúčali tento podnik - aj pre amerických turistov - prestížne noviny s dlhodobou tradíciou The New York Times.
Súvisiace video:
Video - pivo ktoré chutí inak, Ján Tribulík
Koniec zimy s Cykloapollom Na konci sveta 17.3. a 18.3.2012
Petržalka - Kalinkovo - Na konci sveta - Petržalka - Obrátka - Plzeňský Prazdroj Blagoevova ul.
Dĺžka trasy: 90 km
Týždeň po voľbách sme využili istotu pekného slnečného počasia a pozvánku od Cykloklubu Apollo ukončiť zimu Na konci sveta. Vôňa medvedieho cesnaku, slávnosti snežienok, tisícročná včela a pučiaca príroda potešili mnohé naše zmysly. Niektorí čakali 5 mesiacov na túto chvíľu po zimnom cyklospánku, iní mali už nabicyklovaných vyše 800 km v tomto roku. Stuhnuté údy na kostitrasových bicykloch s hrkajúcimi skrutkami a mäkkými gumami ukázali, že je čas na jarnú očistu tela, duše i údržbu bicykla. V pôstnom období dobre padne kvalitné pivo, ktoré sme našli až druhý deň nášho putovania v cyklistami obľúbenom petržalskom podniku Plzeňský Prazdroj oproti Ekonomickej univerzite prezývanom "Knižnica", ktorá otvorila svoju novú pobočku v centre mesta s tankovým mokom pôvodom z mesta České Budějovice. Dnes 20.3.2012 o 06:14 hod začala jar aj oficiálne podľa kalendára. Teplota vonku je 15 °C, atmosferický tlak 1033 hPa.
Súvisiace články:
Prvý jarný cyklovýlet - blog Ján Serbák
Dĺžka trasy: 90 km
Týždeň po voľbách sme využili istotu pekného slnečného počasia a pozvánku od Cykloklubu Apollo ukončiť zimu Na konci sveta. Vôňa medvedieho cesnaku, slávnosti snežienok, tisícročná včela a pučiaca príroda potešili mnohé naše zmysly. Niektorí čakali 5 mesiacov na túto chvíľu po zimnom cyklospánku, iní mali už nabicyklovaných vyše 800 km v tomto roku. Stuhnuté údy na kostitrasových bicykloch s hrkajúcimi skrutkami a mäkkými gumami ukázali, že je čas na jarnú očistu tela, duše i údržbu bicykla. V pôstnom období dobre padne kvalitné pivo, ktoré sme našli až druhý deň nášho putovania v cyklistami obľúbenom petržalskom podniku Plzeňský Prazdroj oproti Ekonomickej univerzite prezývanom "Knižnica", ktorá otvorila svoju novú pobočku v centre mesta s tankovým mokom pôvodom z mesta České Budějovice. Dnes 20.3.2012 o 06:14 hod začala jar aj oficiálne podľa kalendára. Teplota vonku je 15 °C, atmosferický tlak 1033 hPa.
Súvisiace články:
Prvý jarný cyklovýlet - blog Ján Serbák
Nový Bratislavský Meštiansky Pivovar na Dunajskej ulici, 24.1.2012
Bratislava, Dunajska ulica
Bratislavský meštianský pivovar na Drevenej ulici sa stal našou obľúbenou destináciou v ceste za zlatým mokom. Nadväzuje na dávnu tradíciu známeho Meštianskeho pivovaru „Die Bürgerliche Brauerei“, domácimi zvaného Meštiak. Vyznačuje sa nepasterizovaným pivom najvyššej kvality a aj vynikajúcou kuchyňou. Prvé pivo značky Bratislavský ležiak 12° tu bolo navarené dňa 11. februára 2010. Dobré meno sa šíri rýchlo, a tak pivovar často „praskal vo švíkoch“, takže nájsť si miesto na sedenie bolo prakticky nemožné.
Majitelia sa rozhodli vybudovať ďalšiu prevádzku na Dunajskej ulici, kam sme boli pozvaní na jej otvorenie.
V súčasnosti sú len tri pivovary v Bratislave, ktoré varia vlastné pivo – na Patrónke, na Sasinkovej ulici a Bratislavský meštiansky pivovar. Ten už varí svoje nepasterizované pivo od 24.januára 2012 vo dvoch prevádzkach (Drevená ulica a Dunajská ulica).
Na Dunajskej ulici je pivovar zasadený do parku, takže v lete sa plánuje aj vonkajšie sedenie. Cyklisti určite ocenia možnosť „zaparkovať“ svoje tátoše priamo v parku, čo v centre mesta nemá obdobu. Interiér pivovaru je šťastne volený a má „dušu“ – kombinácia dreva s tehlou a relatívne málo „modernej architektúry“. Pri prvej návšteve sme sa cítili príjemne, boli sme prvými hosťami a ochutnali sme prvé jedlá z pekne zariadenej kuchyne. Neboli sme sklamaní a rozhodne tento stánok kvalitného piva a jedla odporúčame všetkým „fajnšmekrom“. Majiteľom držíme palce, aby nezľavili z kvality a želáme im veľa spokojných hostí.
Mapa Dunajská ulica
Bratislavský meštianský pivovar na Drevenej ulici sa stal našou obľúbenou destináciou v ceste za zlatým mokom. Nadväzuje na dávnu tradíciu známeho Meštianskeho pivovaru „Die Bürgerliche Brauerei“, domácimi zvaného Meštiak. Vyznačuje sa nepasterizovaným pivom najvyššej kvality a aj vynikajúcou kuchyňou. Prvé pivo značky Bratislavský ležiak 12° tu bolo navarené dňa 11. februára 2010. Dobré meno sa šíri rýchlo, a tak pivovar často „praskal vo švíkoch“, takže nájsť si miesto na sedenie bolo prakticky nemožné.
Majitelia sa rozhodli vybudovať ďalšiu prevádzku na Dunajskej ulici, kam sme boli pozvaní na jej otvorenie.
V súčasnosti sú len tri pivovary v Bratislave, ktoré varia vlastné pivo – na Patrónke, na Sasinkovej ulici a Bratislavský meštiansky pivovar. Ten už varí svoje nepasterizované pivo od 24.januára 2012 vo dvoch prevádzkach (Drevená ulica a Dunajská ulica).
Na Dunajskej ulici je pivovar zasadený do parku, takže v lete sa plánuje aj vonkajšie sedenie. Cyklisti určite ocenia možnosť „zaparkovať“ svoje tátoše priamo v parku, čo v centre mesta nemá obdobu. Interiér pivovaru je šťastne volený a má „dušu“ – kombinácia dreva s tehlou a relatívne málo „modernej architektúry“. Pri prvej návšteve sme sa cítili príjemne, boli sme prvými hosťami a ochutnali sme prvé jedlá z pekne zariadenej kuchyne. Neboli sme sklamaní a rozhodne tento stánok kvalitného piva a jedla odporúčame všetkým „fajnšmekrom“. Majiteľom držíme palce, aby nezľavili z kvality a želáme im veľa spokojných hostí.
Mapa Dunajská ulica
Na Troch kráľov na bežkách v Zell am See, 5.1. - 9.1.2012
Bratislava - Zell am See - Fusch - Kaprun
Traja králi a Pravoslávne Vianoce. Zlatý týždeň pre hoteliérov. 6. januára pravoslávni veriaci oslavujú Roždestvo Christovoj, čiže Kristovo narodenie. Aj tento rok s bohatou snehovou nádielkou v horách, a s prevahou ruského jazyka v turistických centrách. Okolie Zell am See, dedinka Fusch (Grossglockner) ako i Kaprun majú výborné možnosti pre aeróbne aktivity v zime na bežkách a v lete na bicykloch. Nechýba večerné osvetlenie bežkárskych trás, podrobné mapy, energetické nápoje, odpočívarne pre cyklistov, sauny, plavárne a iné. Hlavný rozdiel oproti pobytu na Skalke (6.1.2011) bol v udržiavaní ciest a chodníkov, upravené a večer osvetlené bežecké trasy, slušnosť hoteliérov, vodičov i turistov. Žiaľ, rozdiely v kvalite služieb sú stále veľké, a zdá sa, že to pochopili i rusky hovoriaci turisti. Oplatilo sa im sem prísť autom alebo autobusom z Ukrajiny, či lietadlom z Moskvy. Jedine čo nám azda chýbalo v porovnaní s minulým rokom, bol peší výstup na skokanský mostík nad obcou Králiky...
Užitočné informácie:
Mapa okolia
Hotel Lampenhäusl (odporúčame)
Fusch am Großglockner
Cyklovýlety v oblasti Zell am See
Súvisiace linky:
Rekordné množstvo snehu v Alpách
Súvisiace akcie:
Na Troch kráľov v slovenskom raji bežeckého lyžovania, Skalka pri Kremnici 6.1. – 9.1 2011
Traja králi a Pravoslávne Vianoce. Zlatý týždeň pre hoteliérov. 6. januára pravoslávni veriaci oslavujú Roždestvo Christovoj, čiže Kristovo narodenie. Aj tento rok s bohatou snehovou nádielkou v horách, a s prevahou ruského jazyka v turistických centrách. Okolie Zell am See, dedinka Fusch (Grossglockner) ako i Kaprun majú výborné možnosti pre aeróbne aktivity v zime na bežkách a v lete na bicykloch. Nechýba večerné osvetlenie bežkárskych trás, podrobné mapy, energetické nápoje, odpočívarne pre cyklistov, sauny, plavárne a iné. Hlavný rozdiel oproti pobytu na Skalke (6.1.2011) bol v udržiavaní ciest a chodníkov, upravené a večer osvetlené bežecké trasy, slušnosť hoteliérov, vodičov i turistov. Žiaľ, rozdiely v kvalite služieb sú stále veľké, a zdá sa, že to pochopili i rusky hovoriaci turisti. Oplatilo sa im sem prísť autom alebo autobusom z Ukrajiny, či lietadlom z Moskvy. Jedine čo nám azda chýbalo v porovnaní s minulým rokom, bol peší výstup na skokanský mostík nad obcou Králiky...
Užitočné informácie:
Mapa okolia
Hotel Lampenhäusl (odporúčame)
Fusch am Großglockner
Cyklovýlety v oblasti Zell am See
Súvisiace linky:
Rekordné množstvo snehu v Alpách
Súvisiace akcie:
Na Troch kráľov v slovenskom raji bežeckého lyžovania, Skalka pri Kremnici 6.1. – 9.1 2011
 | Bernardcykloklub.sk |