 B E R N A R D C Y K L O K L U B S L O V A K I A
|
| 21. November 2024 - Meniny má Elvíra | Hlavná stránka | Novinky | Kontakt |
Priateľské cyklostránky:
|
Cykloklub Apollo |
| Klub Bratislavských Turistov | |
| Cykloklub Nižná | |
| Bike Team | |
| CK Svätý Jur | |
| Cyklo Slovakia Bratislava | |
| Cyklopredajňa Športservis |
Sú tu uvedené iba niektoré akcie. Okrem nich bolo veľa podobných, ktoré tu neuvádzame.
Kliknutím na názov akcie sa zobrazia podrobnosti.
Silvestrovská pešia vychádzka na Königswarte, 31.12.2011
Bratislava - Berg - Königswarte
Počasie: Prevažne slnečné, občas zamračené, teplota vzduchu: 3 °C, atmosferický tlak: 1016 hPa, relatívna vlhkosť 70 %, viditeľnosť 10 km.
Königswarte (344 mnm) je najvýchodnejší vrch Rakúska vzdialený len„pár“ kilometrov na západ od Bratislavy.Leží medzi obcami Wolfsthal(sever), Berg (juhovýchod), a Edelstal (juhozápad). ktoré často navštevujeme pri našich rakúskych cyklopotulkách.
Pod vrcholom sa nachádzajú ruiny hradu Pottenburg postaveného v 11. storočí ako pevnosť proti nájazdom Maďarov.Hrad bol v r. 1569 poškodený po nájazde Turkov, dnes ruinám dominuje 30m vysoká strážna veža, ktorá sa dá navštíviť. Ruiny sa nachádzajú v obore s voľne sa pohybujúcimi diviakmi, so obory sa dá dostať cez oceľové schodíky (rebrík), avšak vnútri je potrebná zvýšená opatrnosť, lebo stretnutie s diviakom môže byť za istých okolností dosť nepríjemné.
Na vrchu mimo obory je postavená vyhliadková veža takmer 23 m vysoká, sprístupnená od r. 2000.
Na vrcholeKönigswarte je umiestnené aj monitorovacie a odpočúvacie zariadenie rakúskej vojenskej spravodajskej služby (DasHeeresnachrichtenamt – HNA) – samozrejme, pre verejnosť neprístupné.
Z Petržalky na Königswarte je možné si urobiť poldenný peší turistický výlet nielen v lete, ale pekná prechádzka má svoje čaro aj v zime zasneženou krajinou. My sme tak urobili na Silvestra.
Upozornenie – na Königswarte je zákaz nielen bicyklovať, ale aj tlačiť bicykel po lesných chodníčkoch!
Súvisiace akcie:
Zimná pešia vychádzka na Königswarte, 28.12.2008
Silvestrovské stretnutie turistov na Malom Slavíne - 31.12.2006
Jaroslav Rácek: Malý slavín - Silvester 2009
Silvestrovský výstup na Sninský kameň 31.12.2011
Počasie: Prevažne slnečné, občas zamračené, teplota vzduchu: 3 °C, atmosferický tlak: 1016 hPa, relatívna vlhkosť 70 %, viditeľnosť 10 km.
Königswarte (344 mnm) je najvýchodnejší vrch Rakúska vzdialený len„pár“ kilometrov na západ od Bratislavy.Leží medzi obcami Wolfsthal(sever), Berg (juhovýchod), a Edelstal (juhozápad). ktoré často navštevujeme pri našich rakúskych cyklopotulkách.
Pod vrcholom sa nachádzajú ruiny hradu Pottenburg postaveného v 11. storočí ako pevnosť proti nájazdom Maďarov.Hrad bol v r. 1569 poškodený po nájazde Turkov, dnes ruinám dominuje 30m vysoká strážna veža, ktorá sa dá navštíviť. Ruiny sa nachádzajú v obore s voľne sa pohybujúcimi diviakmi, so obory sa dá dostať cez oceľové schodíky (rebrík), avšak vnútri je potrebná zvýšená opatrnosť, lebo stretnutie s diviakom môže byť za istých okolností dosť nepríjemné.
Na vrchu mimo obory je postavená vyhliadková veža takmer 23 m vysoká, sprístupnená od r. 2000.
Na vrcholeKönigswarte je umiestnené aj monitorovacie a odpočúvacie zariadenie rakúskej vojenskej spravodajskej služby (DasHeeresnachrichtenamt – HNA) – samozrejme, pre verejnosť neprístupné.
Z Petržalky na Königswarte je možné si urobiť poldenný peší turistický výlet nielen v lete, ale pekná prechádzka má svoje čaro aj v zime zasneženou krajinou. My sme tak urobili na Silvestra.
Upozornenie – na Königswarte je zákaz nielen bicyklovať, ale aj tlačiť bicykel po lesných chodníčkoch!
Súvisiace akcie:
Zimná pešia vychádzka na Königswarte, 28.12.2008
Silvestrovské stretnutie turistov na Malom Slavíne - 31.12.2006
Jaroslav Rácek: Malý slavín - Silvester 2009
Silvestrovský výstup na Sninský kameň 31.12.2011
Mezinárodní cyklistický veletrh Brno 12.11.2011
Bratislava Brno
Oficiálna informácia -
Medzinárodný cyklistický veľtrh, 14. ročník:
Podtitul: Mezinárodní cyklistický veletrh
Termín konání:10.-13.11. 2011
Místo konání: Brno - Výstaviště
Pořadatel: Veletrhy Brno
Pozice veletrhu:Jednička v oboru ve střední Evropě
Cesta na výstavište v Brne (BVV) bola dobre značená z diaľnice na Prahu, a tak služby hlasovej navigácie z Nokie sme nepotrebovali. Parkovanie bolo plynulé, v cene za 150 Kč / deň /auto, od nás pýtali v tvrdej mene 6,50 €. Aj vstupné bolo v cene 150 Kč (5,965 €) na osobu - cez bankomatovú kartu, terminál na karty bol len pri jednej pokladni - a aj na výstave bol potrebný cash, väčšinou však akceptovali aj €.
Z vystavovaných bicyklov nás zaujali najmä stánky Focus, Specialized, Pell´s a Colnago. Bolo veru z čoho vyberať. Okrem bicyklov, cyklodoplnkov, cyklokníh a cyklomáp sa dali na veltrhu kúpiť aj karavany, lode a minilietadlo. Ceny boli nižšie ako v kamenných predajňach v SR. Bolo vystavených mnoho modelov elektrobicyklov v cene od 1.000 € a bicykle s motorom pripomínajúce éru mopedu. Na vysokom bicykli (kole) jazdil pomedzi návštevníkmi pán Jozef Zimovčák. Dokázal udržať rovnováhu vo výške aj keď už skoro celkom stál. Videli sme aj neprepichavé pneumatiky, duše i hostesky...
Z gastronomickej stránky sa dalo kúpiť vo viacerých stánkoch europivo Starobrno (to nám nechutilo) a naše obľúbené pivo Černá Hora. V samoobslužnej jedálni ponúkali jedlá priemernej kvality – sviečková, vrabec a rezeň so zemiakovým šalátom za jednotnú cenu 98 Kč (4 €).
"Mezinárodní cyklistický veletrh Bike Brno je největší a nejvýznamnější veletržní akcí svého druhu ve střední Evropě. Na posledním ročníku zde prezentovalo 190 vystavovatelů výrobky od více než 300 českých a zahraničních značek. Díky svému rozsahu a rozvětvenému doprovodnému programu vytváří veletrh Bike Brno každoročně jedinečné místo pro oborové setkání. Veletrhu se pravidelně účastní také přední české i světové osobnosti ze světa cyklistiky."(Bike Brno)
Víťazný bicykel Tour de France 2011
Cykloveletrh Bike Brno potvrdil trendy
Fotografie Cestování
Zoznam vystavovaných značiek
Oficiálna informácia -
Medzinárodný cyklistický veľtrh, 14. ročník:
Podtitul: Mezinárodní cyklistický veletrh
Termín konání:10.-13.11. 2011
Místo konání: Brno - Výstaviště
Pořadatel: Veletrhy Brno
Pozice veletrhu:Jednička v oboru ve střední Evropě
Cesta na výstavište v Brne (BVV) bola dobre značená z diaľnice na Prahu, a tak služby hlasovej navigácie z Nokie sme nepotrebovali. Parkovanie bolo plynulé, v cene za 150 Kč / deň /auto, od nás pýtali v tvrdej mene 6,50 €. Aj vstupné bolo v cene 150 Kč (5,965 €) na osobu - cez bankomatovú kartu, terminál na karty bol len pri jednej pokladni - a aj na výstave bol potrebný cash, väčšinou však akceptovali aj €.
Z vystavovaných bicyklov nás zaujali najmä stánky Focus, Specialized, Pell´s a Colnago. Bolo veru z čoho vyberať. Okrem bicyklov, cyklodoplnkov, cyklokníh a cyklomáp sa dali na veltrhu kúpiť aj karavany, lode a minilietadlo. Ceny boli nižšie ako v kamenných predajňach v SR. Bolo vystavených mnoho modelov elektrobicyklov v cene od 1.000 € a bicykle s motorom pripomínajúce éru mopedu. Na vysokom bicykli (kole) jazdil pomedzi návštevníkmi pán Jozef Zimovčák. Dokázal udržať rovnováhu vo výške aj keď už skoro celkom stál. Videli sme aj neprepichavé pneumatiky, duše i hostesky...
Z gastronomickej stránky sa dalo kúpiť vo viacerých stánkoch europivo Starobrno (to nám nechutilo) a naše obľúbené pivo Černá Hora. V samoobslužnej jedálni ponúkali jedlá priemernej kvality – sviečková, vrabec a rezeň so zemiakovým šalátom za jednotnú cenu 98 Kč (4 €).
"Mezinárodní cyklistický veletrh Bike Brno je největší a nejvýznamnější veletržní akcí svého druhu ve střední Evropě. Na posledním ročníku zde prezentovalo 190 vystavovatelů výrobky od více než 300 českých a zahraničních značek. Díky svému rozsahu a rozvětvenému doprovodnému programu vytváří veletrh Bike Brno každoročně jedinečné místo pro oborové setkání. Veletrhu se pravidelně účastní také přední české i světové osobnosti ze světa cyklistiky."(Bike Brno)
Víťazný bicykel Tour de France 2011
Cykloveletrh Bike Brno potvrdil trendy
Fotografie Cestování
Zoznam vystavovaných značiek
Skalické dní, Zlatnícka dolina a cyklopotulky po Morave 16.9. – 18.9.2011
Skalica
Dĺžka trasy: 145 km
Počet účastníkov: 7
Mapa
Mesto Skalica sa historicky hrdí prívlastkom „slobodné kráľovské mesto“ (od roku 1372) - história mesta Skalica. Prvé dôkazy osídlenia sa datujú oveľa ďalej do histórie – do mladšej doby kamennej – 4000 r. pred n.l. Skalica je nie nadarmo považovaná za jedno z najkrajších miest Slovenska, jej zachované centrum je historickou mestskou pamiatkou. Centru dominuje trojuholníkové Námestie slobody s farským kostolom sv. Michala Archanjela a jezuitským kostolom sv. Františka Xaverského na druhom konci.
V Skalici sa v dňoch 16.-18. septembra 2011 konali už tradičné tzv. Skalické dni označované aj ako „festival tradícií, hudby, tanca, výstav, športových podujatía zábav“. Na toto podujatie sme prišli na pozvanie našich priateľov Ivana a Tamary, ktorí sa predtým zúčastnili nami organizovaného podujatia Poznávanie Zlatého trojuholníka. Ivan a Tamara pre nás pripravili bohatý cyklistický i spoločenský program. Ubytovaní sme boli na malej ale malebnej chate v Zlatníckej doline na úpätí Bielych Karpát vzdialenej asi 6 km od centra mesta Zlatnícka dolina. Túto lokalitu sme navštívili už v roku 2008 počas cykloakcie 13. Národný zraz cykloturistov v Skalici.
Piatok 16.9.2011 - fotografie
Počet km: 45
Zlatnícka dolina – Koválovecké lúky – Mlýnky – Skalica
Hneď po ubytovaní na chate u Ivana a Tamary nám hostitelia pripravili prvú cyklotrasu smerom do Bielych Karpát. Niekoľko kilometrov od chaty sme najskôr navštívili Skalický salaš s pravou nefalšovanou žinčicou a ovčím syrom, ktorým sa nedalo odolať. Pokračovali sme tiahlym stúpaním lesnou cestou na Koválovecké lúky (550 mnm) s pekným výhľadom na východ – na tzv. kopanice – a ďalej sme pokračovali na rázcestie Kamenná búda (520 mnm). Odtiaľ vedie opäť lesom nádherná romantická cesta s miernym zjazdom s konečnou pri priehrade Mlynky. V strede tejto priehrady je hraničná čiara medzi Slovenskom a Českom. Prešli sme cez hrádzu na druhú stranu a boli sme na Morave, kde nás privítala malá osada Mlýnky s typickými maľovanými domčekmi. Tam sme „natankovali“ (pivo Bernard) a zamierili sme späť na Slovensko do Skalice. V meste Skalica na Kalvárii pri rotunde sv. Juraja sme stretli mnoho piknikujúcich mladých ľudí. Ivan nás pozval do reštaurácie Ledovňa Skalica, kde personál bol v dobových krojoch a jedlo sa podávalo spôsobom spôsobom takmer ako v stredoveku. Tu nás prijal osobne aj pán primátor mesta Skalica Ing. Stanislav Chovanec – museli sme konštatovať, že je to sympatický a veľmi charizmatický človek. Po západe slnka nás ešte čakala návšteva cukrárne a cukrárenskej výrobne našich hostiteľov Ivana a Tamary. Večer už bol v znamení Skalických dní – ohňostroj, koncerty, tanečná zábava, pre potechu v početných stánkoch typické jedlá a nápoje, ktoré podobné podujatia sprevádzajú – cigánska, klobásky, burčiak, pivo a navyše neodmysliteľný Skalický trdelník. Atmosféra bola jedinečná – toto konštatovanie je aj poklona pánu primátorovi a organizátorom. Na hlavnom Námestí slobody pred kostolom sv. Michala bolo pódium na vysokej profesionálnej úrovni, pred ním priestor pre fanúšikov a tancujúcich. Na druhej strane námestia bolo veľa miesta na sedenie a po oboch krajoch námestia stánky s občerstvením. My, hostia z Bratislavy, sme s poľutovaním museli konštatovať, že organizáciou Skalica predčila všetky podobné akcie v Bratislave ako i v okolitých vinárskych mestečkách.
Sobota 17.9.2011 - fotografie
Počet km: 60
GPS záznam trasy
Cez Vinohrady – Mlýnky – Pod Žerotínem – Radějov – Travičná – Lučina –Strážnice – pivničky Petrov u Strážnice – vinohrady – Skalica
Druhý deň v sobotu sme sa vydali cez les a vinohrady k nám už známej priehrade Mlynky a pokračovali sme cez obec Radějov do rekreačnej oblasti Lučina s cieľom dobrého obeda v hoteli Radějov. Pred rekreačnou oblasťou sme odbočili malým prevýšením na rozhľadňu v lokalite Travičná (372 mnm). V hoteli Radějov v Lučinej sme neboli veľmi spokojní s ponúkanou gastronómiou. Cestou z hotela sme sa zastavili na chvíľu pri umelej nádrži Lučina a zamierili sme do Strážnice. Tam sme mali v úmysle sa odviezť loďou po Baťovom kanáli (viď nižšie) smerom do Skalice, ale ponúkané služby boli veľmi slabé, a žiadnej lode sme sa nedočkali. Pokračovali sme preto na bicykloch popri Baťovom kanáli do Petrova, konkrétne do časti Vinné sklepy Petrov – Plže so známymi vínnymi pivničkami. Bratislavčanom toto pripomína podobné prostredie v Prellenkirchen (Rakúsko). Petrovské pivničky majú tradíciu už od 15. storočia! Priečelia sú natreté na bielo a ozdobené sú typickými ornamentmi tohto regiónu s dominantnou modrou farbou. V pivničkách býva bohatá ponuka vín domácej produkcie, sezónne aj burčiaku. Musíme konštatovať, že sme asi nenavštívili toho najlepšieho vinára. Biele sme vyliali a červené sme vypili tak trochu so sebazaprením... Stretli sme tu talianskych turistov, ktorým asi chutilo a evidentne odchádzali „v dobrej nálade“. Dosť rozčarovaní sme pokračovali späť do Skalice. Večer pokračovali Skalické dni. Prišli sme akurát, keď koncertovala Smatanová, bola výborná - a ľudia na námestí tancovali a bláznili sa pri dobrej hudbe. Nasledoval Cmorík, ktorý to však „prepálil“ s decibelmi, takže namiesto hudby sme počúvali takmer kakofonický hluk.
Nedeľa 18.9.2011 - fotografie
Počet km: 40
Zlatnícka dolina – Skalica – Hodonín – Baťov kanál – Skalica.
V nedeľu sme sa vydali na krátku „odpočinkovú“ etapu bez prevýšení. Naša trasa viedla najskôr do okresného mesta Hodonín, kde sme prešli na druhú stranu rieky Morava do prístavu Přístaviště U Jezu Hodonín. Tento raz nám prialo šťastie a loďou, ktorá zobrala aj naše bicykle, sme si vychutnali rieku Morava. Pri príchode loďou po rieke Morava na Slovensko sme boli prekvapení skalickým „prístaviskom“, čo bol malý zelený pontón „uprostred ničoho“. Odtiaľ sme na bicykloch po hrádzi navštívili aj Baťov kanál smerom ku Skalici.
Baťov kanál (Baťův kanál) je 53 km dlhý úsek vodnej cesty od Otrokovic do Skalice s prevýšením 18,6 metra a na jeho ceste je postavených 13 plavebných komôr. Hlboký je „len“ 1,5 m, preto po ňom môžu premávať lode s ponorom do 80 cm. Prvé časti kanála boli vybudované v rokoch 1936-1938 za účelom regulácie vôd rieky Morava a ako začiatok dávneho sna prepojiť veľké európske rieky Dunaj – Labe – Odra, t.j. prepojenie troch morí – Čierneho, Severného a Baltického. Dnes sa Baťov kanál už nepoužíva na nákladnú prepravu, je viac-menej turistickou atrakciou, v posledných rokoch obnova kanálu bola realizovaná s príspevkami eurofondov.
Prístav Skalica na Baťovom kanáli je lepšie vybavený a má aj požičovňu lodí. Z prístavu sme sa vrátili do centra Skalice, kde pokračovali Skalické dni. Prišli sme akurát, keď vystupoval Petr Rezek (pripadal nám ako zabudnutý hipík z minulého storočia) a Hana Zagorová, ktorá si aj vo svojom veku (nech nám pripomenutie veku prepáči) držala dobrý „štandard“.
To bola bodka za našim pobytom v Skalici a Zlatníckej doline.
V pláne sme mali ešte návštevu nášho obľúbeného zariadenia Cykloranč U zlomené šlapky, kde má svoj stan aj Cyklorudo - naše fotografie 2008, no nestihli sme.
Budeme sa tešiť na opätovnú návštevu týchto krásnych, romantických, často zapadnutých cyklokútov "na konci sveta a civilizácie", ako i na kráľovské mesto Skalica, ktoré v nás zanechalo nezabudnuteľné spomienky.
Naše poďakovanie patrí hostiteľom Ivanovi a Tamare, ako aj Tamarinej sestre Evke.
Dĺžka trasy: 145 km
Počet účastníkov: 7
Mapa
Mesto Skalica sa historicky hrdí prívlastkom „slobodné kráľovské mesto“ (od roku 1372) - história mesta Skalica. Prvé dôkazy osídlenia sa datujú oveľa ďalej do histórie – do mladšej doby kamennej – 4000 r. pred n.l. Skalica je nie nadarmo považovaná za jedno z najkrajších miest Slovenska, jej zachované centrum je historickou mestskou pamiatkou. Centru dominuje trojuholníkové Námestie slobody s farským kostolom sv. Michala Archanjela a jezuitským kostolom sv. Františka Xaverského na druhom konci.
V Skalici sa v dňoch 16.-18. septembra 2011 konali už tradičné tzv. Skalické dni označované aj ako „festival tradícií, hudby, tanca, výstav, športových podujatía zábav“. Na toto podujatie sme prišli na pozvanie našich priateľov Ivana a Tamary, ktorí sa predtým zúčastnili nami organizovaného podujatia Poznávanie Zlatého trojuholníka. Ivan a Tamara pre nás pripravili bohatý cyklistický i spoločenský program. Ubytovaní sme boli na malej ale malebnej chate v Zlatníckej doline na úpätí Bielych Karpát vzdialenej asi 6 km od centra mesta Zlatnícka dolina. Túto lokalitu sme navštívili už v roku 2008 počas cykloakcie 13. Národný zraz cykloturistov v Skalici.
Piatok 16.9.2011 - fotografie
Počet km: 45
Zlatnícka dolina – Koválovecké lúky – Mlýnky – Skalica
Hneď po ubytovaní na chate u Ivana a Tamary nám hostitelia pripravili prvú cyklotrasu smerom do Bielych Karpát. Niekoľko kilometrov od chaty sme najskôr navštívili Skalický salaš s pravou nefalšovanou žinčicou a ovčím syrom, ktorým sa nedalo odolať. Pokračovali sme tiahlym stúpaním lesnou cestou na Koválovecké lúky (550 mnm) s pekným výhľadom na východ – na tzv. kopanice – a ďalej sme pokračovali na rázcestie Kamenná búda (520 mnm). Odtiaľ vedie opäť lesom nádherná romantická cesta s miernym zjazdom s konečnou pri priehrade Mlynky. V strede tejto priehrady je hraničná čiara medzi Slovenskom a Českom. Prešli sme cez hrádzu na druhú stranu a boli sme na Morave, kde nás privítala malá osada Mlýnky s typickými maľovanými domčekmi. Tam sme „natankovali“ (pivo Bernard) a zamierili sme späť na Slovensko do Skalice. V meste Skalica na Kalvárii pri rotunde sv. Juraja sme stretli mnoho piknikujúcich mladých ľudí. Ivan nás pozval do reštaurácie Ledovňa Skalica, kde personál bol v dobových krojoch a jedlo sa podávalo spôsobom spôsobom takmer ako v stredoveku. Tu nás prijal osobne aj pán primátor mesta Skalica Ing. Stanislav Chovanec – museli sme konštatovať, že je to sympatický a veľmi charizmatický človek. Po západe slnka nás ešte čakala návšteva cukrárne a cukrárenskej výrobne našich hostiteľov Ivana a Tamary. Večer už bol v znamení Skalických dní – ohňostroj, koncerty, tanečná zábava, pre potechu v početných stánkoch typické jedlá a nápoje, ktoré podobné podujatia sprevádzajú – cigánska, klobásky, burčiak, pivo a navyše neodmysliteľný Skalický trdelník. Atmosféra bola jedinečná – toto konštatovanie je aj poklona pánu primátorovi a organizátorom. Na hlavnom Námestí slobody pred kostolom sv. Michala bolo pódium na vysokej profesionálnej úrovni, pred ním priestor pre fanúšikov a tancujúcich. Na druhej strane námestia bolo veľa miesta na sedenie a po oboch krajoch námestia stánky s občerstvením. My, hostia z Bratislavy, sme s poľutovaním museli konštatovať, že organizáciou Skalica predčila všetky podobné akcie v Bratislave ako i v okolitých vinárskych mestečkách.
Sobota 17.9.2011 - fotografie
Počet km: 60
GPS záznam trasy
Cez Vinohrady – Mlýnky – Pod Žerotínem – Radějov – Travičná – Lučina –Strážnice – pivničky Petrov u Strážnice – vinohrady – Skalica
Druhý deň v sobotu sme sa vydali cez les a vinohrady k nám už známej priehrade Mlynky a pokračovali sme cez obec Radějov do rekreačnej oblasti Lučina s cieľom dobrého obeda v hoteli Radějov. Pred rekreačnou oblasťou sme odbočili malým prevýšením na rozhľadňu v lokalite Travičná (372 mnm). V hoteli Radějov v Lučinej sme neboli veľmi spokojní s ponúkanou gastronómiou. Cestou z hotela sme sa zastavili na chvíľu pri umelej nádrži Lučina a zamierili sme do Strážnice. Tam sme mali v úmysle sa odviezť loďou po Baťovom kanáli (viď nižšie) smerom do Skalice, ale ponúkané služby boli veľmi slabé, a žiadnej lode sme sa nedočkali. Pokračovali sme preto na bicykloch popri Baťovom kanáli do Petrova, konkrétne do časti Vinné sklepy Petrov – Plže so známymi vínnymi pivničkami. Bratislavčanom toto pripomína podobné prostredie v Prellenkirchen (Rakúsko). Petrovské pivničky majú tradíciu už od 15. storočia! Priečelia sú natreté na bielo a ozdobené sú typickými ornamentmi tohto regiónu s dominantnou modrou farbou. V pivničkách býva bohatá ponuka vín domácej produkcie, sezónne aj burčiaku. Musíme konštatovať, že sme asi nenavštívili toho najlepšieho vinára. Biele sme vyliali a červené sme vypili tak trochu so sebazaprením... Stretli sme tu talianskych turistov, ktorým asi chutilo a evidentne odchádzali „v dobrej nálade“. Dosť rozčarovaní sme pokračovali späť do Skalice. Večer pokračovali Skalické dni. Prišli sme akurát, keď koncertovala Smatanová, bola výborná - a ľudia na námestí tancovali a bláznili sa pri dobrej hudbe. Nasledoval Cmorík, ktorý to však „prepálil“ s decibelmi, takže namiesto hudby sme počúvali takmer kakofonický hluk.
Nedeľa 18.9.2011 - fotografie
Počet km: 40
Zlatnícka dolina – Skalica – Hodonín – Baťov kanál – Skalica.
V nedeľu sme sa vydali na krátku „odpočinkovú“ etapu bez prevýšení. Naša trasa viedla najskôr do okresného mesta Hodonín, kde sme prešli na druhú stranu rieky Morava do prístavu Přístaviště U Jezu Hodonín. Tento raz nám prialo šťastie a loďou, ktorá zobrala aj naše bicykle, sme si vychutnali rieku Morava. Pri príchode loďou po rieke Morava na Slovensko sme boli prekvapení skalickým „prístaviskom“, čo bol malý zelený pontón „uprostred ničoho“. Odtiaľ sme na bicykloch po hrádzi navštívili aj Baťov kanál smerom ku Skalici.
Baťov kanál (Baťův kanál) je 53 km dlhý úsek vodnej cesty od Otrokovic do Skalice s prevýšením 18,6 metra a na jeho ceste je postavených 13 plavebných komôr. Hlboký je „len“ 1,5 m, preto po ňom môžu premávať lode s ponorom do 80 cm. Prvé časti kanála boli vybudované v rokoch 1936-1938 za účelom regulácie vôd rieky Morava a ako začiatok dávneho sna prepojiť veľké európske rieky Dunaj – Labe – Odra, t.j. prepojenie troch morí – Čierneho, Severného a Baltického. Dnes sa Baťov kanál už nepoužíva na nákladnú prepravu, je viac-menej turistickou atrakciou, v posledných rokoch obnova kanálu bola realizovaná s príspevkami eurofondov.
Prístav Skalica na Baťovom kanáli je lepšie vybavený a má aj požičovňu lodí. Z prístavu sme sa vrátili do centra Skalice, kde pokračovali Skalické dni. Prišli sme akurát, keď vystupoval Petr Rezek (pripadal nám ako zabudnutý hipík z minulého storočia) a Hana Zagorová, ktorá si aj vo svojom veku (nech nám pripomenutie veku prepáči) držala dobrý „štandard“.
To bola bodka za našim pobytom v Skalici a Zlatníckej doline.
V pláne sme mali ešte návštevu nášho obľúbeného zariadenia Cykloranč U zlomené šlapky, kde má svoj stan aj Cyklorudo - naše fotografie 2008, no nestihli sme.
Budeme sa tešiť na opätovnú návštevu týchto krásnych, romantických, často zapadnutých cyklokútov "na konci sveta a civilizácie", ako i na kráľovské mesto Skalica, ktoré v nás zanechalo nezabudnuteľné spomienky.
Naše poďakovanie patrí hostiteľom Ivanovi a Tamare, ako aj Tamarinej sestre Evke.
Sme v Skalici | Stretnutie s hostiteľmi | Tu budeme bývať - v Zlatníckej doline |
Náš hostiteľ Ivan... | ...Tamara... | ...a Evka |
Sicilia letecky, autom - a s vlastným bicyklom 2/2 28.8.2011 – 4.9.2011
Marsala
Dĺžka trasy: 181 km
2. časť: Západné pobrežie a výlety na ostrovy
Počet účastníkov: 12
Mapa
Sicília je najväčší ostrov v Stredozemnom mori rozlohou ako pol Slovenska. Turistov priťahuje svojou históriou, pamiatkami, pre našinca aj relatívnou tajuplnosťou a exotikou. Ani sami nevieme, ako sme sa rozhodli na tomto vzdialenom mieste absolvovať cykloturistiku.
B. Západná Sicília:
5./ Contrada Spagnola (Baglio Cudia) – Trapani a späť, 56 km, piatok, 2.9.2011., fotografie
Západná Sicília je porovnateľná s východnou, avšak na prvý pohľad sa zdá aj chudobnejšou. Cesta z miesta nášho ubytovania do Trapani viedla prímorskou nížinou s najvyšším prevýšením počas prechodu ponad diaľnicu. V úmornej horúčave vo vyprahnutej krajine bol príjemným osviežením občasný vetríkom od mora, ktorý sa svojou intenzitou nepodobal tomu na dunajskej hrádzi. Premávka na cestách bola menej frekventovaná, a tak tu boli podmienky na bicyklovanie lepšie ako na západe. Samozrejme, na špeciálne cyklocesty, ako sme zvyknutí z okolia Bratislavy, alebo Rakúska, bolo treba zabudnúť. Trapani bolo pôvodne Grékmi založené ako prístavisko pre neďaleké mestečko Erice (vid nižšie). Dnes má 70.000 obyvateľov, je to veľký dopravný uzol s letiskom južne od mesta a s veľkým prístavom hneď pri centre mesta. Historické centrum je malé, ale malebné, človek sa tam dobre cíti. Pre naše dievčatá bolo najdôležitejšie, že v tej páľave našli výbornú zmrzlinu a mohli sa okúpať na peknej pieskovej mestskej pláži.
6./ Contrada Spagnola (Baglio Cudia) – Trapani – Erice (750 mnm) a späť, 95 km, sobota, 3.9.2011., fotografie
Naši vrchári sa už nemohli dočkať dosiahnutia ďalšieho vrcholu – v historickom mestečku Erice, ležiacom na kopci Monte San Guiliano týčiacom sa nad Trapani. Úvod etapy bol rovnaký, ako pri predošlom výlete – po vyprahnutej rovine v tropickej horúčave do Trapani. Erice je krásne mestečko založené Grékmi a zničené bolo v prvej púnskej vojne. Ako všetky kúty Stredomoria, aj Erice zažívalo rôzne epochy po dobyvačných vojnách. Dnes sa tam vidia mestské hradby postavené ešte Féničanmmi, Saracénmi, hrad postavený Normanmi a ďalšie. Úzke uličky mesta Vás pomyslene zavedú až do stredoveku. Okrem zážitkov pri prechádzke mestom nám boli odmenou aj prekrásne výhľady na oblasť okolia Trapani. Z dolného mesta (Trapani) vedie pre menej zdatných do Erice aj lanovka – nevyskúšali sme.
7./ Contrada Spagnola (Baglio Cudia) – soľné polia (salt plains, Mozia, San Leonardo) – Marsala, 30 km, nedeľa, 4.9.2011, fotografie
V blízkosti nášho neďaleko-letiskového ubytovania boli polia na ťažbu soli, pri ktorých sa týčili veterné mlyny na odparovanie vody. Všade v okolí boli veľké biele kopce z vyťaženej soli. Soľné polia sa nachádzali v plytkej lagúne. Cez deň sa dalo preplaviť loďkou na ostrovček Mozia, kde sa nachádzalo aj múzeum, večer tu hrala živá hudba a stretávali sa vyparádení Sicílčania. Kúpanie bolo možné aj neďaleko nášho hotela Baglio Cudia, ale bolo treba zájsť ďalej niekoľko sto metrov. More však nebolo také čisté a lákave ako na opačnej strane ostrova – pod sopkou Etna.
Keďže sicílsku mafiu sme nestretli ani v posledný deň pobytu, mali sme v pláne navštíviť aspoň múzeum mafie (Mafia Museum) v Salemi, ale v tento deň bolo múzeum žiaľ zatvorené. Ako však konštatoval nemenovaný kolega cyklista, dnes nás už nemusí nikto ozbíjať, my im tie peniaze v hotovosti radi dáme aj sami, najmä pri poznávaní rôznych pláži, ruín či iných vykopávok, pri kupovaní predraženého europiva, či balenej vody. Bolo poučné vidieť, z čoho všetkého sa dá urobiť turistická atrakcia, ak sa dostatočne kvetnato opíše v rôznych „nezávislých“ turistických bedekeroch...
Poznávacie výlety:
8./ Liparské (Eolské) ostrovy (Isole Eolie/Isole Lipari), Milazzo, štvrtok 1.9.2011., fotografie
Liparské ostrovy sa nachádzajú 30 km na sever od Sicílie a sú vyhlásenou turistickou atrakciou. Tvorí ich 7 obývaných a desiatka neobývaných ostrovov vulkanického pôvodu. Východzím miestom bol prístav Milazzo na severovýchode Sicílie, jednosmerný lístok (Milazzo – Lipari) stál 16 € na osobu. na osobu. Z časových dôvodov sme si vybrali prehliadku len dva ostrovy – Lipari a Vulcano.
Ostrov Lipari je najväčší najľudnatejší a týči sa do výšky až 600mnm, nad mestom dominuje pevnosť s katedrálou San Bartolomeo, v meste je malá štrkovitá pláž. Po príchode do prístavu a mesta je človek prekvapený skromnosťou v porovnaní s ostatnými turistickými centrami. Požičali sme si starý Citroen (40 €), ktorý si ešte asi pamätal alžírsku vojnu spred 60 rokov, a vydali sme sa na cestu okolo ostrova. Občas sme museli auto do kopca aj tlačiť. Návštevou tohto ostrova sme boli dosť sklamaní.
Najbližší ostrov k Sicílii je Vulcano, na ktorom sa nachádza takmer 400mnm vysoký Veľký kráter (Gran Cratere). Z krátera neustále unikajú plyny, takže niet pochýb o tom že je stále „živý“ a ostrov je pokrytý žltou sírou usadeninou. Po výstupe z lode človeka privíta čierna pláž (Spiaggia negra) – kúpanie je tam príjemné. Najväčšou zaujímavosťou ostrova Vulcano je termálne jazierko – má vraj liečebné účinky na ochorenia kĺbov a kože. Toto prírodné termálne kúpalisko je plné silno zapáchajúceho bahna – zápach pripomínal zmes síry a hnoja a bol tak intenzívny, že sme len urobili povinnú fotku, a rýchlo preč! Obdivovali sme návštevníkov, ktorí sa do jazierka ponorili (vstupné 2€), ktorí keď vyšli z bahna a uschli, vyzerali celí bieli akoby od múky.
9./ Enna (pupok Sicílie) a Cefalù (hlava Sicílie) štvrtok, 1.9.2011., fotografie
Cestou z Catanie do Marsala sme sa stavili v dvoch turisticky zaujímavých mestečkách.
Mesto Enna leží na kopci vo výške 930mnm v strede Sicílie, preto ho nazývajú aj pupkom ostrova. Pupočná šnúra pripomína narodenie, ale tu to bolo skôr opačne – množstvo starých obyvateľov a obrovský cintorín na nás urobil dojem, že zatiaľ tu nepatríme. Výhľady na vyprahnuté sicílske vnútrozemie však stáli za to, oplatí sa na krátky čas sa tu zastaviť. Výhodou je aj skutočnosť, že leží neďaleko diaľnice Catania – Trapani.
Prímorské mestečko Cefalù leží na severnom pobreží Sicílie, jeho názov je odvodený od gréckeho slova označujúceho hlavu (κεφάλι, čítaj kefáli). Cefalù je považované za perlu severnej časti ostrova – tentokrát turistické príručky neprikrášľovali – mesto je skutočne malebné, s príjemnou atmosférou, navyše s peknými plážami. Veru, dala by sa tu stráviť aj pobytová dovolenka pri mori.
10./ Favignana ostrov (Egadské ostrovy, Aegadian Islands), sobota 3.9.2011., fotografie
Favignana je súostrovie 3 ostrovov 7 km vzdialených od západného pobrežia Sicílie. Jednosmerný lístok Trapani – Favignana stál 9 € na osobu. Loď nás priviezla do doslova „mŕtveho“ prístavu, kde nebolo možné si kúpiť žiadne občerstvenie, ani sa napiť vody... Jediným východiskom bolo požičať si nejaký vehikel – bicykel, motorku, alebo nejaký kabriolet bez dverí, či odviesť sa miestnym autobusom, ktorý premával len zopár krát za deň. Orientačné tabule odporúčali navštíviť zálivy Calla azzura a Calla rosa. Prenajatým autom (50 €) a s očakávaním nezvyčajných zážitkov sme sa vydali po prašnej ceste, až sme sa ocitli v prvom zo zálivov. Tam obrovské vlny azúrovo modrej farby udierali do skál, osviežiť sa plávaním by bola asi samovražda aj pre lepších plavcov. Pred nami v diaľke za vodou sa črtali obrysy mesta Marsala. Našťastie sme niečo povyše nad plážou objavili tavernu, kde bolo rušno a veľa opretých bicyklov. Rozhodli sme sa, že si urobíme okružnú cestu okolo ostrova. Avšak len čo sme sa ocitli na úzkych nebezpečných cestách lemovaných múrikmi, pozostatkami stavieb z minulosti a pustatinou, na okružnú cestu sme „zabudli“, zostala len snom. Vrátili sme sa späť a nakoniec sme predsa len našli jednu čistú piesočnú pláž pri prístave. Z pláže sme pozorovali turistov – tí, ktorí prichádzali, boli usmiati, plní očakávania, niektorí aj s kuframi – tí, ktorí odchádzali, sa už bez úsmevu a v panike tlačili na loď, zrejme v obave, aby si ich na tomto nehostinnom ostrove nenechali.
Poďakovanie:
Ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na organizácii cyklozájazdu a pri jeho realizácii.
Súvisiace cyklovideo:
TRAPANI a ERICE
Zjazd na bicykli z Erice , Trapani na bicykli pri mori, Trapani v centre mesta na bicykli
MARSALA
Na bicykli neďaleko Maršala pri Baglio Cudia a Mozia
Nedeľná siesta neďaleko Marsala, pri soľných poliach
Predchádzajúca časť 1/2:
1. časť: Východné pobrežie
Dĺžka trasy: 181 km
2. časť: Západné pobrežie a výlety na ostrovy
Počet účastníkov: 12
Mapa
Sicília je najväčší ostrov v Stredozemnom mori rozlohou ako pol Slovenska. Turistov priťahuje svojou históriou, pamiatkami, pre našinca aj relatívnou tajuplnosťou a exotikou. Ani sami nevieme, ako sme sa rozhodli na tomto vzdialenom mieste absolvovať cykloturistiku.
B. Západná Sicília:
5./ Contrada Spagnola (Baglio Cudia) – Trapani a späť, 56 km, piatok, 2.9.2011., fotografie
Západná Sicília je porovnateľná s východnou, avšak na prvý pohľad sa zdá aj chudobnejšou. Cesta z miesta nášho ubytovania do Trapani viedla prímorskou nížinou s najvyšším prevýšením počas prechodu ponad diaľnicu. V úmornej horúčave vo vyprahnutej krajine bol príjemným osviežením občasný vetríkom od mora, ktorý sa svojou intenzitou nepodobal tomu na dunajskej hrádzi. Premávka na cestách bola menej frekventovaná, a tak tu boli podmienky na bicyklovanie lepšie ako na západe. Samozrejme, na špeciálne cyklocesty, ako sme zvyknutí z okolia Bratislavy, alebo Rakúska, bolo treba zabudnúť. Trapani bolo pôvodne Grékmi založené ako prístavisko pre neďaleké mestečko Erice (vid nižšie). Dnes má 70.000 obyvateľov, je to veľký dopravný uzol s letiskom južne od mesta a s veľkým prístavom hneď pri centre mesta. Historické centrum je malé, ale malebné, človek sa tam dobre cíti. Pre naše dievčatá bolo najdôležitejšie, že v tej páľave našli výbornú zmrzlinu a mohli sa okúpať na peknej pieskovej mestskej pláži.
6./ Contrada Spagnola (Baglio Cudia) – Trapani – Erice (750 mnm) a späť, 95 km, sobota, 3.9.2011., fotografie
Naši vrchári sa už nemohli dočkať dosiahnutia ďalšieho vrcholu – v historickom mestečku Erice, ležiacom na kopci Monte San Guiliano týčiacom sa nad Trapani. Úvod etapy bol rovnaký, ako pri predošlom výlete – po vyprahnutej rovine v tropickej horúčave do Trapani. Erice je krásne mestečko založené Grékmi a zničené bolo v prvej púnskej vojne. Ako všetky kúty Stredomoria, aj Erice zažívalo rôzne epochy po dobyvačných vojnách. Dnes sa tam vidia mestské hradby postavené ešte Féničanmmi, Saracénmi, hrad postavený Normanmi a ďalšie. Úzke uličky mesta Vás pomyslene zavedú až do stredoveku. Okrem zážitkov pri prechádzke mestom nám boli odmenou aj prekrásne výhľady na oblasť okolia Trapani. Z dolného mesta (Trapani) vedie pre menej zdatných do Erice aj lanovka – nevyskúšali sme.
7./ Contrada Spagnola (Baglio Cudia) – soľné polia (salt plains, Mozia, San Leonardo) – Marsala, 30 km, nedeľa, 4.9.2011, fotografie
V blízkosti nášho neďaleko-letiskového ubytovania boli polia na ťažbu soli, pri ktorých sa týčili veterné mlyny na odparovanie vody. Všade v okolí boli veľké biele kopce z vyťaženej soli. Soľné polia sa nachádzali v plytkej lagúne. Cez deň sa dalo preplaviť loďkou na ostrovček Mozia, kde sa nachádzalo aj múzeum, večer tu hrala živá hudba a stretávali sa vyparádení Sicílčania. Kúpanie bolo možné aj neďaleko nášho hotela Baglio Cudia, ale bolo treba zájsť ďalej niekoľko sto metrov. More však nebolo také čisté a lákave ako na opačnej strane ostrova – pod sopkou Etna.
Keďže sicílsku mafiu sme nestretli ani v posledný deň pobytu, mali sme v pláne navštíviť aspoň múzeum mafie (Mafia Museum) v Salemi, ale v tento deň bolo múzeum žiaľ zatvorené. Ako však konštatoval nemenovaný kolega cyklista, dnes nás už nemusí nikto ozbíjať, my im tie peniaze v hotovosti radi dáme aj sami, najmä pri poznávaní rôznych pláži, ruín či iných vykopávok, pri kupovaní predraženého europiva, či balenej vody. Bolo poučné vidieť, z čoho všetkého sa dá urobiť turistická atrakcia, ak sa dostatočne kvetnato opíše v rôznych „nezávislých“ turistických bedekeroch...
Poznávacie výlety:
8./ Liparské (Eolské) ostrovy (Isole Eolie/Isole Lipari), Milazzo, štvrtok 1.9.2011., fotografie
Liparské ostrovy sa nachádzajú 30 km na sever od Sicílie a sú vyhlásenou turistickou atrakciou. Tvorí ich 7 obývaných a desiatka neobývaných ostrovov vulkanického pôvodu. Východzím miestom bol prístav Milazzo na severovýchode Sicílie, jednosmerný lístok (Milazzo – Lipari) stál 16 € na osobu. na osobu. Z časových dôvodov sme si vybrali prehliadku len dva ostrovy – Lipari a Vulcano.
Ostrov Lipari je najväčší najľudnatejší a týči sa do výšky až 600mnm, nad mestom dominuje pevnosť s katedrálou San Bartolomeo, v meste je malá štrkovitá pláž. Po príchode do prístavu a mesta je človek prekvapený skromnosťou v porovnaní s ostatnými turistickými centrami. Požičali sme si starý Citroen (40 €), ktorý si ešte asi pamätal alžírsku vojnu spred 60 rokov, a vydali sme sa na cestu okolo ostrova. Občas sme museli auto do kopca aj tlačiť. Návštevou tohto ostrova sme boli dosť sklamaní.
Najbližší ostrov k Sicílii je Vulcano, na ktorom sa nachádza takmer 400mnm vysoký Veľký kráter (Gran Cratere). Z krátera neustále unikajú plyny, takže niet pochýb o tom že je stále „živý“ a ostrov je pokrytý žltou sírou usadeninou. Po výstupe z lode človeka privíta čierna pláž (Spiaggia negra) – kúpanie je tam príjemné. Najväčšou zaujímavosťou ostrova Vulcano je termálne jazierko – má vraj liečebné účinky na ochorenia kĺbov a kože. Toto prírodné termálne kúpalisko je plné silno zapáchajúceho bahna – zápach pripomínal zmes síry a hnoja a bol tak intenzívny, že sme len urobili povinnú fotku, a rýchlo preč! Obdivovali sme návštevníkov, ktorí sa do jazierka ponorili (vstupné 2€), ktorí keď vyšli z bahna a uschli, vyzerali celí bieli akoby od múky.
9./ Enna (pupok Sicílie) a Cefalù (hlava Sicílie) štvrtok, 1.9.2011., fotografie
Cestou z Catanie do Marsala sme sa stavili v dvoch turisticky zaujímavých mestečkách.
Mesto Enna leží na kopci vo výške 930mnm v strede Sicílie, preto ho nazývajú aj pupkom ostrova. Pupočná šnúra pripomína narodenie, ale tu to bolo skôr opačne – množstvo starých obyvateľov a obrovský cintorín na nás urobil dojem, že zatiaľ tu nepatríme. Výhľady na vyprahnuté sicílske vnútrozemie však stáli za to, oplatí sa na krátky čas sa tu zastaviť. Výhodou je aj skutočnosť, že leží neďaleko diaľnice Catania – Trapani.
Prímorské mestečko Cefalù leží na severnom pobreží Sicílie, jeho názov je odvodený od gréckeho slova označujúceho hlavu (κεφάλι, čítaj kefáli). Cefalù je považované za perlu severnej časti ostrova – tentokrát turistické príručky neprikrášľovali – mesto je skutočne malebné, s príjemnou atmosférou, navyše s peknými plážami. Veru, dala by sa tu stráviť aj pobytová dovolenka pri mori.
10./ Favignana ostrov (Egadské ostrovy, Aegadian Islands), sobota 3.9.2011., fotografie
Favignana je súostrovie 3 ostrovov 7 km vzdialených od západného pobrežia Sicílie. Jednosmerný lístok Trapani – Favignana stál 9 € na osobu. Loď nás priviezla do doslova „mŕtveho“ prístavu, kde nebolo možné si kúpiť žiadne občerstvenie, ani sa napiť vody... Jediným východiskom bolo požičať si nejaký vehikel – bicykel, motorku, alebo nejaký kabriolet bez dverí, či odviesť sa miestnym autobusom, ktorý premával len zopár krát za deň. Orientačné tabule odporúčali navštíviť zálivy Calla azzura a Calla rosa. Prenajatým autom (50 €) a s očakávaním nezvyčajných zážitkov sme sa vydali po prašnej ceste, až sme sa ocitli v prvom zo zálivov. Tam obrovské vlny azúrovo modrej farby udierali do skál, osviežiť sa plávaním by bola asi samovražda aj pre lepších plavcov. Pred nami v diaľke za vodou sa črtali obrysy mesta Marsala. Našťastie sme niečo povyše nad plážou objavili tavernu, kde bolo rušno a veľa opretých bicyklov. Rozhodli sme sa, že si urobíme okružnú cestu okolo ostrova. Avšak len čo sme sa ocitli na úzkych nebezpečných cestách lemovaných múrikmi, pozostatkami stavieb z minulosti a pustatinou, na okružnú cestu sme „zabudli“, zostala len snom. Vrátili sme sa späť a nakoniec sme predsa len našli jednu čistú piesočnú pláž pri prístave. Z pláže sme pozorovali turistov – tí, ktorí prichádzali, boli usmiati, plní očakávania, niektorí aj s kuframi – tí, ktorí odchádzali, sa už bez úsmevu a v panike tlačili na loď, zrejme v obave, aby si ich na tomto nehostinnom ostrove nenechali.
Poďakovanie:
Ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na organizácii cyklozájazdu a pri jeho realizácii.
Súvisiace cyklovideo:
TRAPANI a ERICE
Zjazd na bicykli z Erice , Trapani na bicykli pri mori, Trapani v centre mesta na bicykli
MARSALA
Na bicykli neďaleko Maršala pri Baglio Cudia a Mozia
Nedeľná siesta neďaleko Marsala, pri soľných poliach
Predchádzajúca časť 1/2:
1. časť: Východné pobrežie
Sicilia letecky, autom - a s vlastným bicyklom 1/2 28.8.2011 – 4.9.2011
Catania
Dĺžka trasy: 288 km
1. časť: Východné pobrežie
Počet účastníkov: 12
Mapa
Sicília je najväčší ostrov v Stredozemnom mori rozlohou ako pol Slovenska. Turistov priťahuje svojou históriou, pamiatkami, pre našinca aj relatívnou tajuplnosťou a exotikou. Ani sami nevieme, ako sme sa rozhodli na tomto vzdialenom mieste absolvovať cykloturistiku.
Cesta a ubytovanie:
Začiatkom roka sme zakúpili letenky u spoločnosti Ryanair aj s prepravou bicyklov (spiatočná letenka Bratislava – Trapani stála priemerne 238 € na osobu, z toho preprava bicykla 80 €). Let trval dve hodiny a boli sme tam. Keďže najatraktívnejšie destinácie sú na východe Sicílie, prenajali sme si 9-miestne auto (Fiat Ducato), v ktorom sa pohodlne prepravilo 6 osôb spolu so 6 bicyklami do najväčšieho mesta Sicílie Catania na úpätí sopky Etna. Etna (3350mnm) je najvyššia a najväčšia činná sopka v Európe. Ubytovali sme sa v bungalovoch kempingu v Camping Jonio, čo bol rodinný kemping s neustálou prítomnosťou príjemných majiteľov. Situovaný bol priamo pri mori, pláž bola na čiernych lávových kameňoch, ale more bolo čisté a teplé. Poloha bola ideálna ako východisko našich výletov do Taorminy, Syrakúz a na Etnu.
Po týždni sme sa presunuli na západné pobrežie do Contrada Spagnola na sever od mesta Marsala, neďaleko Trapani, čo bol výhodné vzhľadom na náš spiatočný odlet v čase východu slnka. Uprednostnili sme tentoraz ubytovanie farmárskeho vidieckého typu uprostred vinohradov v kúpeľnom centre Baglio Cudia vybudovanom na mieste starého sídla, kde bolo cítiť starovekú historickú pevnosť aj s pocitom bezpečnosti, t.j. bez nutnosti zamykať izby či bicykle.
Hodnotenie: V auguste celé Taliansko dovolenkuje, preto pobyt v tomto čase je náročný a aj ceny všetkého sú vyššie. Celkovo však našu expedíciu hodnotíme veľmi pozitívne.
Catania je relatívne veľké mesto s rušnou dopravou, asi okrem jednej tam neexistujú žiadne cyklocesty, človek sa pohybuje po cestách, kde má pocit, „že mu ide o život“, na križovatkách neplatí vždy červená a pod. Veľmi rýchlo sme pochopili, prečo sme v Catanii nestretli žiadneho cyklistu okrem nás. Mimo mesta je situácia podobná, ale predsa len sme cítili, že vodiči sú voči cyklistom ohľaduplní (asi boli prekvapení, že takých „exotov“ vôbec stretli) a vhodnými gestami sa dalo slušne dohodnúť riešenie rôznych dopravných situácii. Počas celej našej expedície sme sa stretli len s priateľskými ľuďmi, ktorí sa na rozdiel od Slovákov nikde neponáhľajú, napr. keď sa stretnú dvaja vodiči na križovatke, porozprávajú sa, a nikoho to nerozčuľuje. Sicíliu sme nevnímali ako bašu „mafiánov“, naopak, cítili sme sa tam veľmi bezpečne. Naša návšteva koncom augusta bola poznačená tropickými teplotami aj vyše 40 °C, čo sa odrazilo na našom pitnom režime potrebnom na udržiavanie „homeostázy“ (z gréckeho: rovnováha) pri cyklotrasách s náročnými stúpaniami. Cyklomajo však konštatoval, že vysoké teploty na Sicílii sa znášali lepšie, ako na Cypre, kde bol 2 týždne predtým. V rámci pitného režimu treba počítať s tým, že nedostanete kvalitné pivo, ale na druhej strane káva espresso picolo alebo lungo v cene cca 1 € chutilo veľmi dobre. Strava nám chutila, stravovať sa dalo relatívne lacno – napr. bageta (panini) s možnosťou voľby rôznych náplní stála 4 €. grilované kura v supermarkete 7 €, kuracie stehno s hranolkami a jedným pivom 4,50 €. Chutila aj pizza z ambulantného predaja. Je potrebné počítať s tým, že v nedeľu sú na rozdiel od Slovenska zatvorené sú supermarkety aj čerpacie stanice – ak sú niektoré otvorené, máte vo sviatok problém platiť kartou. Západ Sicílie je odlišný od východu – cítiť, že je chudobnejší, je tam aj väčší vplyv arabskej migrácie, najmä v mieste nášho pôsobenia – v meste Marsala – ale nestretli sme sa s extrémnymi islamskými symbolmi, ako sú zahalené ženy a pod. Táto časť bola pre cykloturistiku vhodnejšia, po cestách chodilo menej áut a cítili sme sa tu na bicykli bezpečnejšie.
Cyklovýlety:
A. Východná Sicília:
1./ Catania (Camping Jonio) – Giardini Naxos (0mnm) – Taormina (250 mnm) – Castelmola (550 mnm), 75 km, nedeľa 28.8.2011., fotografie
Náš prvý celodenný výlet smeroval na sever pozdĺž pobrežia do historických miest Taormina a Castelmola. Na cestu sme sa vydali ráno o 8. hod. čo bol najvyšší čas vzhľadom na hustnúcu dopravu a tropické horúčavy. Našim prvým cieľom bolo kúpeľné mesto s peknými plážami Giardini Naxos, kde sme s radosťou „rehydratovali“ v reštaurácii na miestnej pláži. Po krátkom výstupe sme prišli do mesta Taormina, čo je vyhľadávané turistické mesto známe svojim šarmom a divadlom z gréckych čias, ktoré je druhé najväčšie na Sicílii (polomer 109 m). Centrum mesta Taormine patrí podľa sprievodcov, ako i nášho zážitku, medzi to najkrajšie na ostrove. Niektorí sme sa vydali ešte vyššie do čarovného mestečka Castelmola, ktoré nás prekvapilo svojou útulnosťou, čistotou a krásnymi výhľadmi.
2./ Catania (Camping Jonio) – Nicolosi - Etna Sud, 73 km, 1900 m.n.m., pondelok 29.8.2011., fotografie
Etna (3350 mnmn) je najaktívnejšia sopka Európy a výstup do výstup na ňu na bicykli bola pre nás výzva napriek dennej teplote 40°C. V deň nášho výstupu sa sopka Etna ráno na 40 minút "prebudila" - video: earthquake-report.com.
Na Etnu vedie niekoľko ciest – hlavná je zo severu, kadiaľ jazdia autobusy, a potom dve cesty z juhu:
Novšia veľmi pekná, široká a upravovaná cesta z Nicolosi – vedie od veľkého kruhového objazdu s fontánou pri vstupe do mesta nahor okolo kempingu Etna a meria 19 km (Villino Platania). Zradou pre neznalých je skutočnosť, že tam nie sú žiadne značky indikujúce smer Etna Sud, takže máte dojem, že ide len do mesta. Touto cestou stúpali naši dvaja cyklisti – aj so sprievodným vozidlom (výškový profil - z Nicolosi). V máji 2011 tadiaľto viedla 9. etapa pretekov GIRO D´ITALIA. Touto cestou vystúpili z Camping Etna na vrchol aj cyklisti z portálu straky.sk.
Druhá paralelná cesta dobre značená hnedými tabuľami Etna Sud vedie z obce Pedara (Passo Cannelli), má 18 km, je prudšia , v niektorých miestach cyklista má pocit, že roztrhne reťaz, a horšie udržiavaná. Najmä pri zjazde bol nebezpečný všade prítomný sopečný prach - na okrajoch i v strede cesty. Touto cestou vystúpilo na vrchol naše vrcholové družstvo - (výškový profil - z Pedara).
Tretia cesta (najsevernejšia) vedie z mestečka Zafferana Etnea. Všetky končia vo výške 1900mnm na Rifugio Sapienza turisticky označované ako Etna Sud.
Základný tábor pod Etnou, kam sa dá prísť bicyklom alebo autom je vo výške 1900 - 1910 mnm, čo bol v tropických horúčavách slušný výkon, aj preto že začiatok etapy bol z kempingu Jonio pri mori (5 mnm). Každý z nás išiel podľa vlastných schopností – bicyklom, „s barličkou“, ale aj v sprievodnom aute. Na parkovisku pod Etnou je množstvo stánkov na občerstvenie a predaj všakovakých suvenírov včítane lávových kameňov, bolo cítiť prítomnosť lacnej komercie.
Po 18 - 19 kilometroch stúpania v „čiernej lávovej pustatine“ sa tak ocitnete ako na jarmoku – množstvo stánkov so suvenírmi, občerstvením, reštaurácie – všetko na obrovskom parkovisku. Komercia pokračuje ďalej – lanovkou sa môžete odviezť do ďalšieho bodu cca o 1000m vyššie - a odtiaľ ešte ďalej terénnymi vozmi (spolu za 53 € na osobu). Treba upozorniť, že na vrchole je jemný lávový popol, ktorý je agresívny a mohli by ste si zničiť obuv, možno však si zapožičať za 2 € bagandže. Na vrchole sme nemali veľké šťastie, bola veľká zima a silný vietor. Jedna poznámka – mnohí budú sklamaní skutočnosťou, že po výstupe nahor neuvidia samotný kráter tak, ako je to napr. na Vezuve. Ten sa v tomto prípade týči ešte niekoľko sto metrov nad miestom, kam môžu ísť turisti.
Na záver treba spomenúť, že v tom čase poplašné správy o intenzívnych erupciách sopky šírené v našich médiach sa nepotvrdili, pokojná lávová „mesačná“ vyprahnutá, organizovanou turistikou poznačená krajina, nám pripomínala cez deň snáď najviac ostrov Lanzarote z Kanárskych ostrovov, kde by tiež mohli pristať kozmonauti ako na mesiaci...
3./ Catania (Camping Jonio) – Siracusa (Syrakúzy), 110 km, utorok 30.8.2011., fotografie
Podľa informácii dostupných na internete (straky.sk) cesta Catania – Siracusa nie je vhodná pre cyklistov, keďže vedie cez priemyselné oblasti a je zle značená. Naši najaktívnejší cyklisti túto skutočnosť môžu dosvedčiť – na bicykloch z Catanie do Syrakúz nikdy viac! Samotné mesto Siracusa je známe svojimi historickými pamiatkami (najväčšie grécke divadlo na Sicílii, jaskyňa – tzv. Dionýzove ucho náhrobný pomník Archimeda). Staré mesto (Ortigia) je situované na malom ostrovčeku. Rozhodne stojí za návštevu, pretože máte pocit, že ste sa preniesli v čase o niekoľko storočí dozadu.
4./ Catania mesto a okolie, 30 km, streda 31.8.2011., fotografie
Cesta na bicykli po meste Catania je adrenalínový zážitok, najmä pri pokuse prejsť cez päťprúdovú jednosmernú cestu na druhú stranu ulice, hoci po vyznačenom prechode. Dávať chodcom prednosť na prechode pre chodcov tu nie je zvykom, mnohí turisti z iných častí Európy boli z toho v šoku. Ani červená na križovatke neznamená, že auto tam zastane. Napriek tomu sme mali pocit, že vodiči sú oveľa slušnejší a menej agresívnejší ako u nás. Zdalo sa, že prednosť má vždy ten, kto sa viac ponáhľa, a bol ochotný nechať si ošúchať auto z oboch strán a riskoval odtrhnúť si spätné zrkadlá...
Mesto samotné má pekné pamiatky, veľké trhovisko, rázovitý rybí trh s nezabudnuteľnou atmosférou, kde sa predavači navzájom prekrikujú. Prekvapením bola krátka cyklocesta od hlavnej stanice smerom do centra mesta. Prechádzali sme však aj popri takých štvrtiach mesta, kde boli aj činžiaky („králikárne“) nižšej cenovej skupiny – v porovnaní s tým naša Petržalka vyzerá ako luxusné sídlo. Aj pri hlavnej stanici sme mali pocit, že sme ako doma, najmä čo sa týka špiny, neporiadku a výskytu všakovakých bytostí „čudného“ vzhľadu...
Súvisiace cyklovideo:
CATANIA
Na bicykli z Katánie do Taormine , Centrum mesta Taormine ,
Zjazd na bicykli z mesta Taormine 1/3, Zjazd na bicykli z mesta Taormine 2/3, Zjazd na bicykli z mesta Taormine 3/3
ETNA:
A./ Na bicykli stúpanie nahor (k Etna Sud):
Cesta na bicykli k Etna Sud z obce Pedara (cez Passo Cannelli) , Etna výstup 2, Etna výstup 3
B./ Na bicykli zjazd z Etny:
Na bicykli z Etna sud do obce Pedara (cez Passo Cannelli) časť 1, Etna zjazd 2, Etna zjazd 3, Etna zjazd 4, Etna zjazd 5, Etna zjazd 6, Etna zjazd 7
C./ Na bicykli z Etny cez mesto Catania do kempingu Jonio
Pokračovanie 2/2:
2. časť: Západné pobrežie
Dĺžka trasy: 288 km
1. časť: Východné pobrežie
Počet účastníkov: 12
Mapa
Sicília je najväčší ostrov v Stredozemnom mori rozlohou ako pol Slovenska. Turistov priťahuje svojou históriou, pamiatkami, pre našinca aj relatívnou tajuplnosťou a exotikou. Ani sami nevieme, ako sme sa rozhodli na tomto vzdialenom mieste absolvovať cykloturistiku.
Cesta a ubytovanie:
Začiatkom roka sme zakúpili letenky u spoločnosti Ryanair aj s prepravou bicyklov (spiatočná letenka Bratislava – Trapani stála priemerne 238 € na osobu, z toho preprava bicykla 80 €). Let trval dve hodiny a boli sme tam. Keďže najatraktívnejšie destinácie sú na východe Sicílie, prenajali sme si 9-miestne auto (Fiat Ducato), v ktorom sa pohodlne prepravilo 6 osôb spolu so 6 bicyklami do najväčšieho mesta Sicílie Catania na úpätí sopky Etna. Etna (3350mnm) je najvyššia a najväčšia činná sopka v Európe. Ubytovali sme sa v bungalovoch kempingu v Camping Jonio, čo bol rodinný kemping s neustálou prítomnosťou príjemných majiteľov. Situovaný bol priamo pri mori, pláž bola na čiernych lávových kameňoch, ale more bolo čisté a teplé. Poloha bola ideálna ako východisko našich výletov do Taorminy, Syrakúz a na Etnu.
Po týždni sme sa presunuli na západné pobrežie do Contrada Spagnola na sever od mesta Marsala, neďaleko Trapani, čo bol výhodné vzhľadom na náš spiatočný odlet v čase východu slnka. Uprednostnili sme tentoraz ubytovanie farmárskeho vidieckého typu uprostred vinohradov v kúpeľnom centre Baglio Cudia vybudovanom na mieste starého sídla, kde bolo cítiť starovekú historickú pevnosť aj s pocitom bezpečnosti, t.j. bez nutnosti zamykať izby či bicykle.
Hodnotenie: V auguste celé Taliansko dovolenkuje, preto pobyt v tomto čase je náročný a aj ceny všetkého sú vyššie. Celkovo však našu expedíciu hodnotíme veľmi pozitívne.
Catania je relatívne veľké mesto s rušnou dopravou, asi okrem jednej tam neexistujú žiadne cyklocesty, človek sa pohybuje po cestách, kde má pocit, „že mu ide o život“, na križovatkách neplatí vždy červená a pod. Veľmi rýchlo sme pochopili, prečo sme v Catanii nestretli žiadneho cyklistu okrem nás. Mimo mesta je situácia podobná, ale predsa len sme cítili, že vodiči sú voči cyklistom ohľaduplní (asi boli prekvapení, že takých „exotov“ vôbec stretli) a vhodnými gestami sa dalo slušne dohodnúť riešenie rôznych dopravných situácii. Počas celej našej expedície sme sa stretli len s priateľskými ľuďmi, ktorí sa na rozdiel od Slovákov nikde neponáhľajú, napr. keď sa stretnú dvaja vodiči na križovatke, porozprávajú sa, a nikoho to nerozčuľuje. Sicíliu sme nevnímali ako bašu „mafiánov“, naopak, cítili sme sa tam veľmi bezpečne. Naša návšteva koncom augusta bola poznačená tropickými teplotami aj vyše 40 °C, čo sa odrazilo na našom pitnom režime potrebnom na udržiavanie „homeostázy“ (z gréckeho: rovnováha) pri cyklotrasách s náročnými stúpaniami. Cyklomajo však konštatoval, že vysoké teploty na Sicílii sa znášali lepšie, ako na Cypre, kde bol 2 týždne predtým. V rámci pitného režimu treba počítať s tým, že nedostanete kvalitné pivo, ale na druhej strane káva espresso picolo alebo lungo v cene cca 1 € chutilo veľmi dobre. Strava nám chutila, stravovať sa dalo relatívne lacno – napr. bageta (panini) s možnosťou voľby rôznych náplní stála 4 €. grilované kura v supermarkete 7 €, kuracie stehno s hranolkami a jedným pivom 4,50 €. Chutila aj pizza z ambulantného predaja. Je potrebné počítať s tým, že v nedeľu sú na rozdiel od Slovenska zatvorené sú supermarkety aj čerpacie stanice – ak sú niektoré otvorené, máte vo sviatok problém platiť kartou. Západ Sicílie je odlišný od východu – cítiť, že je chudobnejší, je tam aj väčší vplyv arabskej migrácie, najmä v mieste nášho pôsobenia – v meste Marsala – ale nestretli sme sa s extrémnymi islamskými symbolmi, ako sú zahalené ženy a pod. Táto časť bola pre cykloturistiku vhodnejšia, po cestách chodilo menej áut a cítili sme sa tu na bicykli bezpečnejšie.
Cyklovýlety:
A. Východná Sicília:
1./ Catania (Camping Jonio) – Giardini Naxos (0mnm) – Taormina (250 mnm) – Castelmola (550 mnm), 75 km, nedeľa 28.8.2011., fotografie
Náš prvý celodenný výlet smeroval na sever pozdĺž pobrežia do historických miest Taormina a Castelmola. Na cestu sme sa vydali ráno o 8. hod. čo bol najvyšší čas vzhľadom na hustnúcu dopravu a tropické horúčavy. Našim prvým cieľom bolo kúpeľné mesto s peknými plážami Giardini Naxos, kde sme s radosťou „rehydratovali“ v reštaurácii na miestnej pláži. Po krátkom výstupe sme prišli do mesta Taormina, čo je vyhľadávané turistické mesto známe svojim šarmom a divadlom z gréckych čias, ktoré je druhé najväčšie na Sicílii (polomer 109 m). Centrum mesta Taormine patrí podľa sprievodcov, ako i nášho zážitku, medzi to najkrajšie na ostrove. Niektorí sme sa vydali ešte vyššie do čarovného mestečka Castelmola, ktoré nás prekvapilo svojou útulnosťou, čistotou a krásnymi výhľadmi.
2./ Catania (Camping Jonio) – Nicolosi - Etna Sud, 73 km, 1900 m.n.m., pondelok 29.8.2011., fotografie
Etna (3350 mnmn) je najaktívnejšia sopka Európy a výstup do výstup na ňu na bicykli bola pre nás výzva napriek dennej teplote 40°C. V deň nášho výstupu sa sopka Etna ráno na 40 minút "prebudila" - video: earthquake-report.com.
Na Etnu vedie niekoľko ciest – hlavná je zo severu, kadiaľ jazdia autobusy, a potom dve cesty z juhu:
Novšia veľmi pekná, široká a upravovaná cesta z Nicolosi – vedie od veľkého kruhového objazdu s fontánou pri vstupe do mesta nahor okolo kempingu Etna a meria 19 km (Villino Platania). Zradou pre neznalých je skutočnosť, že tam nie sú žiadne značky indikujúce smer Etna Sud, takže máte dojem, že ide len do mesta. Touto cestou stúpali naši dvaja cyklisti – aj so sprievodným vozidlom (výškový profil - z Nicolosi). V máji 2011 tadiaľto viedla 9. etapa pretekov GIRO D´ITALIA. Touto cestou vystúpili z Camping Etna na vrchol aj cyklisti z portálu straky.sk.
Druhá paralelná cesta dobre značená hnedými tabuľami Etna Sud vedie z obce Pedara (Passo Cannelli), má 18 km, je prudšia , v niektorých miestach cyklista má pocit, že roztrhne reťaz, a horšie udržiavaná. Najmä pri zjazde bol nebezpečný všade prítomný sopečný prach - na okrajoch i v strede cesty. Touto cestou vystúpilo na vrchol naše vrcholové družstvo - (výškový profil - z Pedara).
Tretia cesta (najsevernejšia) vedie z mestečka Zafferana Etnea. Všetky končia vo výške 1900mnm na Rifugio Sapienza turisticky označované ako Etna Sud.
Základný tábor pod Etnou, kam sa dá prísť bicyklom alebo autom je vo výške 1900 - 1910 mnm, čo bol v tropických horúčavách slušný výkon, aj preto že začiatok etapy bol z kempingu Jonio pri mori (5 mnm). Každý z nás išiel podľa vlastných schopností – bicyklom, „s barličkou“, ale aj v sprievodnom aute. Na parkovisku pod Etnou je množstvo stánkov na občerstvenie a predaj všakovakých suvenírov včítane lávových kameňov, bolo cítiť prítomnosť lacnej komercie.
Po 18 - 19 kilometroch stúpania v „čiernej lávovej pustatine“ sa tak ocitnete ako na jarmoku – množstvo stánkov so suvenírmi, občerstvením, reštaurácie – všetko na obrovskom parkovisku. Komercia pokračuje ďalej – lanovkou sa môžete odviezť do ďalšieho bodu cca o 1000m vyššie - a odtiaľ ešte ďalej terénnymi vozmi (spolu za 53 € na osobu). Treba upozorniť, že na vrchole je jemný lávový popol, ktorý je agresívny a mohli by ste si zničiť obuv, možno však si zapožičať za 2 € bagandže. Na vrchole sme nemali veľké šťastie, bola veľká zima a silný vietor. Jedna poznámka – mnohí budú sklamaní skutočnosťou, že po výstupe nahor neuvidia samotný kráter tak, ako je to napr. na Vezuve. Ten sa v tomto prípade týči ešte niekoľko sto metrov nad miestom, kam môžu ísť turisti.
Na záver treba spomenúť, že v tom čase poplašné správy o intenzívnych erupciách sopky šírené v našich médiach sa nepotvrdili, pokojná lávová „mesačná“ vyprahnutá, organizovanou turistikou poznačená krajina, nám pripomínala cez deň snáď najviac ostrov Lanzarote z Kanárskych ostrovov, kde by tiež mohli pristať kozmonauti ako na mesiaci...
3./ Catania (Camping Jonio) – Siracusa (Syrakúzy), 110 km, utorok 30.8.2011., fotografie
Podľa informácii dostupných na internete (straky.sk) cesta Catania – Siracusa nie je vhodná pre cyklistov, keďže vedie cez priemyselné oblasti a je zle značená. Naši najaktívnejší cyklisti túto skutočnosť môžu dosvedčiť – na bicykloch z Catanie do Syrakúz nikdy viac! Samotné mesto Siracusa je známe svojimi historickými pamiatkami (najväčšie grécke divadlo na Sicílii, jaskyňa – tzv. Dionýzove ucho náhrobný pomník Archimeda). Staré mesto (Ortigia) je situované na malom ostrovčeku. Rozhodne stojí za návštevu, pretože máte pocit, že ste sa preniesli v čase o niekoľko storočí dozadu.
4./ Catania mesto a okolie, 30 km, streda 31.8.2011., fotografie
Cesta na bicykli po meste Catania je adrenalínový zážitok, najmä pri pokuse prejsť cez päťprúdovú jednosmernú cestu na druhú stranu ulice, hoci po vyznačenom prechode. Dávať chodcom prednosť na prechode pre chodcov tu nie je zvykom, mnohí turisti z iných častí Európy boli z toho v šoku. Ani červená na križovatke neznamená, že auto tam zastane. Napriek tomu sme mali pocit, že vodiči sú oveľa slušnejší a menej agresívnejší ako u nás. Zdalo sa, že prednosť má vždy ten, kto sa viac ponáhľa, a bol ochotný nechať si ošúchať auto z oboch strán a riskoval odtrhnúť si spätné zrkadlá...
Mesto samotné má pekné pamiatky, veľké trhovisko, rázovitý rybí trh s nezabudnuteľnou atmosférou, kde sa predavači navzájom prekrikujú. Prekvapením bola krátka cyklocesta od hlavnej stanice smerom do centra mesta. Prechádzali sme však aj popri takých štvrtiach mesta, kde boli aj činžiaky („králikárne“) nižšej cenovej skupiny – v porovnaní s tým naša Petržalka vyzerá ako luxusné sídlo. Aj pri hlavnej stanici sme mali pocit, že sme ako doma, najmä čo sa týka špiny, neporiadku a výskytu všakovakých bytostí „čudného“ vzhľadu...
Súvisiace cyklovideo:
CATANIA
Na bicykli z Katánie do Taormine , Centrum mesta Taormine ,
Zjazd na bicykli z mesta Taormine 1/3, Zjazd na bicykli z mesta Taormine 2/3, Zjazd na bicykli z mesta Taormine 3/3
ETNA:
A./ Na bicykli stúpanie nahor (k Etna Sud):
Cesta na bicykli k Etna Sud z obce Pedara (cez Passo Cannelli) , Etna výstup 2, Etna výstup 3
B./ Na bicykli zjazd z Etny:
Na bicykli z Etna sud do obce Pedara (cez Passo Cannelli) časť 1, Etna zjazd 2, Etna zjazd 3, Etna zjazd 4, Etna zjazd 5, Etna zjazd 6, Etna zjazd 7
C./ Na bicykli z Etny cez mesto Catania do kempingu Jonio
Pokračovanie 2/2:
2. časť: Západné pobrežie
Poznávanie Zlatého trojuholníka, 1. ročník, 28. – 30.7.2011
Bratislava, Lipót, Neusiedl am See
Dĺžka trasy: 300 km
3 x 100 letných km v 3 štátoch Európskej únie.
Zlatý trojuholník sa začala nazýva oblasť medzi tromi hlavným i mestami – Viedňou, Budapešťou a Bratislavou. Pod týmto názvom vyšla aj oficiálna publikácia Bratislavského samosprávneho kraja „KRAJ na vrchole ZLATÉHO trojuholníka“ (At the top of the Golden Triangle) - Región BRATISLAVA
Bratislavský región „na vrchole Zlatého trojuholníka“ vykresľuje uvedená publikácia slovami: Bratislavu obklopujú tri svojrázne regióny – Záhorie, Malokarpatská oblasť a Podunajsko s tým, že tu prebývajú „pohostinní a prívetiví ľudia“. V zime, keď sme podujatie pripravovali, sme našli „odlišnosti“ – počas rovnakej snehovej prikrývky boli cesty v Rakúsku úplne suché, v Maďarsku bol ujazdený sneh, a na Slovensku „rozbredlá“ šľahačková slaná kaša...
Bratislava dnes leží priamo na hraniciach so susedmi – Maďarskom a Rakúskom. V minulosti sme vždy k termínu 1. mája navštevovali s cykloklubom Apollo tzv. „Trojhran“. My sme sa rozhodli s našimi priateľmi prejsť týmto regiónom na bicykloch na znak dobrého susedstva pod názvom „Poznávanie Zlatého trojuholníka“. Túto myšlienku podporil ponukou záštity nad našou cyklistickou akciou sám predseda Bratislavského samosprávneho kraja pán Pavol Frešo. Termín sme dlhodobo plánovali cez relatívne „cyklistické prázdniny“ na konci júla.
Prvú etapu sme nazvali „maďarská“, navrhol ju Cyklolaco – viedla z Bratislavy do Lipótu a späť (110 km). Pri našich cyklistických akciách spájame šport s poznávaním krajiny – jej histórie, kultúry a samozrejme, gastronómie. Maďarskú kuchyňu sme si vychutnali v Dunakiliti v Diamant Hotel.
Druhá etapa bola „rakúska“, navrhol ju Cyklopalo. Vlakom z Petržalky sme sa presunuli do mestečka Parndorf. Odtiaľ sme absolvovali trasu „okolo Neziderského jazera“ (100 km). Z Parndorfu sme išli po cyklocestách do Neusiedl am See a ďalej až do Illmitz na juhovýchodnej strane jazera. Spríjemnením nášho výletu bol určite trajekt loďou do Mörbisch am See na západnej strane Neusiedler See, kde sa nachádza aj známe divadlo na jazere. Cestou na sever sme nemohli vynechať malebné mestečko Rust a v Purbachu pohľad na „Turka v komíne“, na ktorého sa viaže úsmevná legenda. Rakúsku gastronómiu sme si užili v reštaurácii Zur Altern Mauth, ktorej majiteľom je pán Gerhard Windholz. Zaujímavosťou je skutočnosť, že jedlá, ktoré podáva, pochádzajú z jeho vlastnej farmy. Táto reštaurácia nám bola odporučená ako najlepšia v okolí.
Tretia etapa „slovenská“ začínala spod Starého mosta, viedla cez Karpaty (Biely kríž), do Lozorna, odtiaľ do Plaveckého Štvrtka, kde sme sa opäť stretli u kamarátky Evy a Jozefa v ich záhrade. Čakalo nás tam pečené prasiatko od nášho priateľa pána Németha. Čo sa týka gastronómie, musíme vyzdvihnúť aj príspevok pána Jurištu, ktorý nám na cestu každý deň dodal veľmi chutné „slovenské“ klobásy. Po dobrom obede sme sa presunuli do starobylého Devína a odtiaľ do Bratislavy. Celú akciu sme zhodnotili v našej obľúbenej reštaurácii Bratislavský meštianský pivovar, kde nám pripravili doslova „lukulské hody“.
Takto mal „Zlatý trojuholník“ aj „zlatý klinec“, a tešíme sa na ďalší druhý ročník v roku 2012.
„Viac ako dve tisícročia sa píšu dejiny Bratislavy. Od roku 1291 slobodné kráľovské mesto sa pýši tým, že takmer 300 rokov bolo korunovačným mestom uhorských kráľov. Dominantou podunajského regiónu je druhá najdlhšia európska rieka Dunaj, lemovaná nedohľadnou úrodnou Podunajskou nížinou. Dunaj a jeho prítoky tu vytvorili spletitú sieť ramien, rozsiahle močaristé územia a štrkové jazerá. Rozsiahle borovicové lesy, lúky s bohatou kvetenou, pieskové duny, prírodné jazerá s piesočnatými plážami a riečne terasy, ktoré rokmi modelovala široká niva Moravy, vytvárajú pestrý krajinný reliéf záhorského regiónu.“
Z publikácie: Región Bratislava - Kraj na vrchole Zlatého trojuholníka
Fotografie: Maďarská etapa, Rakúska etapa, Slovenská etapa
Cyklovideá:
MAĎARSKO: Dunakiliti zámok, Dunakiliti, Lipót vchod do kúpeľov, Z Lipótu do Dunakiliti
BRATISLAVA: Bratislava centrum - k Starému mostu, Z centra mesta a z mostu Lafranconi smerom na vlakovú stanicu Petržalka
RAKÚSKO: Zjazd z Parndorf Ort k Neusiedl am See, Príchod k jazeru v Neusiedl am See, Príchod k majáku (Podersdorf),
Pri Neziderskom jazere východný breh: 1, 2, Ideme do Illmitz, Neziderské jazero, Na lodi na Neziderskom jazere
Pri Neziderskom jazere západný breh: 4, 5, 6, 7, Purbach
Dĺžka trasy: 300 km
3 x 100 letných km v 3 štátoch Európskej únie.
Zlatý trojuholník sa začala nazýva oblasť medzi tromi hlavným i mestami – Viedňou, Budapešťou a Bratislavou. Pod týmto názvom vyšla aj oficiálna publikácia Bratislavského samosprávneho kraja „KRAJ na vrchole ZLATÉHO trojuholníka“ (At the top of the Golden Triangle) - Región BRATISLAVA
Bratislavský región „na vrchole Zlatého trojuholníka“ vykresľuje uvedená publikácia slovami: Bratislavu obklopujú tri svojrázne regióny – Záhorie, Malokarpatská oblasť a Podunajsko s tým, že tu prebývajú „pohostinní a prívetiví ľudia“. V zime, keď sme podujatie pripravovali, sme našli „odlišnosti“ – počas rovnakej snehovej prikrývky boli cesty v Rakúsku úplne suché, v Maďarsku bol ujazdený sneh, a na Slovensku „rozbredlá“ šľahačková slaná kaša...
Bratislava dnes leží priamo na hraniciach so susedmi – Maďarskom a Rakúskom. V minulosti sme vždy k termínu 1. mája navštevovali s cykloklubom Apollo tzv. „Trojhran“. My sme sa rozhodli s našimi priateľmi prejsť týmto regiónom na bicykloch na znak dobrého susedstva pod názvom „Poznávanie Zlatého trojuholníka“. Túto myšlienku podporil ponukou záštity nad našou cyklistickou akciou sám predseda Bratislavského samosprávneho kraja pán Pavol Frešo. Termín sme dlhodobo plánovali cez relatívne „cyklistické prázdniny“ na konci júla.
Prvú etapu sme nazvali „maďarská“, navrhol ju Cyklolaco – viedla z Bratislavy do Lipótu a späť (110 km). Pri našich cyklistických akciách spájame šport s poznávaním krajiny – jej histórie, kultúry a samozrejme, gastronómie. Maďarskú kuchyňu sme si vychutnali v Dunakiliti v Diamant Hotel.
Druhá etapa bola „rakúska“, navrhol ju Cyklopalo. Vlakom z Petržalky sme sa presunuli do mestečka Parndorf. Odtiaľ sme absolvovali trasu „okolo Neziderského jazera“ (100 km). Z Parndorfu sme išli po cyklocestách do Neusiedl am See a ďalej až do Illmitz na juhovýchodnej strane jazera. Spríjemnením nášho výletu bol určite trajekt loďou do Mörbisch am See na západnej strane Neusiedler See, kde sa nachádza aj známe divadlo na jazere. Cestou na sever sme nemohli vynechať malebné mestečko Rust a v Purbachu pohľad na „Turka v komíne“, na ktorého sa viaže úsmevná legenda. Rakúsku gastronómiu sme si užili v reštaurácii Zur Altern Mauth, ktorej majiteľom je pán Gerhard Windholz. Zaujímavosťou je skutočnosť, že jedlá, ktoré podáva, pochádzajú z jeho vlastnej farmy. Táto reštaurácia nám bola odporučená ako najlepšia v okolí.
Tretia etapa „slovenská“ začínala spod Starého mosta, viedla cez Karpaty (Biely kríž), do Lozorna, odtiaľ do Plaveckého Štvrtka, kde sme sa opäť stretli u kamarátky Evy a Jozefa v ich záhrade. Čakalo nás tam pečené prasiatko od nášho priateľa pána Németha. Čo sa týka gastronómie, musíme vyzdvihnúť aj príspevok pána Jurištu, ktorý nám na cestu každý deň dodal veľmi chutné „slovenské“ klobásy. Po dobrom obede sme sa presunuli do starobylého Devína a odtiaľ do Bratislavy. Celú akciu sme zhodnotili v našej obľúbenej reštaurácii Bratislavský meštianský pivovar, kde nám pripravili doslova „lukulské hody“.
Takto mal „Zlatý trojuholník“ aj „zlatý klinec“, a tešíme sa na ďalší druhý ročník v roku 2012.
„Viac ako dve tisícročia sa píšu dejiny Bratislavy. Od roku 1291 slobodné kráľovské mesto sa pýši tým, že takmer 300 rokov bolo korunovačným mestom uhorských kráľov. Dominantou podunajského regiónu je druhá najdlhšia európska rieka Dunaj, lemovaná nedohľadnou úrodnou Podunajskou nížinou. Dunaj a jeho prítoky tu vytvorili spletitú sieť ramien, rozsiahle močaristé územia a štrkové jazerá. Rozsiahle borovicové lesy, lúky s bohatou kvetenou, pieskové duny, prírodné jazerá s piesočnatými plážami a riečne terasy, ktoré rokmi modelovala široká niva Moravy, vytvárajú pestrý krajinný reliéf záhorského regiónu.“
Z publikácie: Región Bratislava - Kraj na vrchole Zlatého trojuholníka
Fotografie: Maďarská etapa, Rakúska etapa, Slovenská etapa
Cyklovideá:
MAĎARSKO: Dunakiliti zámok, Dunakiliti, Lipót vchod do kúpeľov, Z Lipótu do Dunakiliti
BRATISLAVA: Bratislava centrum - k Starému mostu, Z centra mesta a z mostu Lafranconi smerom na vlakovú stanicu Petržalka
RAKÚSKO: Zjazd z Parndorf Ort k Neusiedl am See, Príchod k jazeru v Neusiedl am See, Príchod k majáku (Podersdorf),
Pri Neziderskom jazere východný breh: 1, 2, Ideme do Illmitz, Neziderské jazero, Na lodi na Neziderskom jazere
Pri Neziderskom jazere západný breh: 4, 5, 6, 7, Purbach
Na Záhorí: nedeľa v Plaveckom Štvrtku, 17.7.2011
Bratislava – Biely kríž – Lozorno – Plavecký Štvrtok – Zohor – Devín – Bratislava
Dĺžka trasy: 96 km
Mapa
Trasa 1: Bratislava – Biely kríž – Lozorno – Plavecký Štvrtok – Zohor – Devín – Bratislava 96 km
Trasa 2: Bratislava – Devín – Zohor - Vysoká na Morave - Láb – Plavecký Štvrtok – Láb – Zohor – Devín Bratislava 84 km
To, že Bratislava má mimoriadne priaznivé podmienky pre cykloturistiku, sme spomínali v minulej reportáži o dunajskej hrádzi, ktorú sme absolvovali smerom na východ začiatkom júla.
Tento raz sme sa vydali na západ od Bratislavy - cez Devín na Záhorie. Z centra sa dostanete na "Riviéru" (čo je východiskový bod smerom do Karlovej Vsi a na Devín) po Dvořákovom nábreží na ľavom brehu proti prúdu Dunaja, alebo po petržalskej strane po peknej cykloceste, Dunaj sa potom prekročí späť na ľavý breh po diaľničnom moste. Od Riviéry máte dobrý pocit, keď idete po krásnej cykloceste, ale po pár kilometroch ste zaskočení - pokračujete medzi autami po dosť frekventovanej komunikácii Devínska cesta – sú tam síce značky „pozor cyklisti“, ale človek nemá dobrý pocit a mnohí sa tomuto úseku vyhýbajú tak, že radšej sa dopravia do Devína autami.
Od Devína možno ísť po hrádzi pri rieke Morava až do Českej republiky. Cyklocesta pokračuje z Devína popri ulici Kremeľská a míňa Devínsku Novú Ves. My na konci Devínskej Novej Vsi radšej starú hrádzu opúšťame a pokračujeme po ceste Devínskej jazero pozdĺž železnice s povinnou zastávkou v bufete U starého bicykla tesne za značkou označujúcou koniec Bratislavy. Od starého bicykla cyklocesta smerom na Zohor už nemá kvalitný povrch, pôvodná asfaltka je plná dier. Keď idete najkratšou cestou na Zohor, po ľavej ruke obchádzate veľké smetisko, ktoré po vetre obdarúva okolie nespočetným množstvom odpadu – najmä igelitových vriec a papiera. Zo Zohora cez Láb je to už len „na skok“ do Plaveckého Štvrtka. Tam bol náš cieľ – navštíviť našu kolegyňu Evku a manželom Jozefom v ich víkendovom dome. Evka sa „pochlapila“ a pripravila nám skvelé jedlo a pitie. Neodmietli sme ani osvieženie v bazéne so slanou vodou a trochu „leňošenia“ na lehátkach.
Cyklojuraj sa vybral trochu náročnejšiu cestu cez Biely kríž, lebo si chcel trochu užiť cestu do vrchu.
Súvisiace akcie:
3. Rohožnícke obecné slávnosti, 15.8.2009
Letný prechod Malými Karpatmi, 4.7. 2009
Cez Biely kríž a Lozorno na Dni zelá do Stupavy 6.10.2007
800. výročie založenia Malaciek - 16.9.2006
Dĺžka trasy: 96 km
Mapa
Trasa 1: Bratislava – Biely kríž – Lozorno – Plavecký Štvrtok – Zohor – Devín – Bratislava 96 km
Trasa 2: Bratislava – Devín – Zohor - Vysoká na Morave - Láb – Plavecký Štvrtok – Láb – Zohor – Devín Bratislava 84 km
To, že Bratislava má mimoriadne priaznivé podmienky pre cykloturistiku, sme spomínali v minulej reportáži o dunajskej hrádzi, ktorú sme absolvovali smerom na východ začiatkom júla.
Tento raz sme sa vydali na západ od Bratislavy - cez Devín na Záhorie. Z centra sa dostanete na "Riviéru" (čo je východiskový bod smerom do Karlovej Vsi a na Devín) po Dvořákovom nábreží na ľavom brehu proti prúdu Dunaja, alebo po petržalskej strane po peknej cykloceste, Dunaj sa potom prekročí späť na ľavý breh po diaľničnom moste. Od Riviéry máte dobrý pocit, keď idete po krásnej cykloceste, ale po pár kilometroch ste zaskočení - pokračujete medzi autami po dosť frekventovanej komunikácii Devínska cesta – sú tam síce značky „pozor cyklisti“, ale človek nemá dobrý pocit a mnohí sa tomuto úseku vyhýbajú tak, že radšej sa dopravia do Devína autami.
Od Devína možno ísť po hrádzi pri rieke Morava až do Českej republiky. Cyklocesta pokračuje z Devína popri ulici Kremeľská a míňa Devínsku Novú Ves. My na konci Devínskej Novej Vsi radšej starú hrádzu opúšťame a pokračujeme po ceste Devínskej jazero pozdĺž železnice s povinnou zastávkou v bufete U starého bicykla tesne za značkou označujúcou koniec Bratislavy. Od starého bicykla cyklocesta smerom na Zohor už nemá kvalitný povrch, pôvodná asfaltka je plná dier. Keď idete najkratšou cestou na Zohor, po ľavej ruke obchádzate veľké smetisko, ktoré po vetre obdarúva okolie nespočetným množstvom odpadu – najmä igelitových vriec a papiera. Zo Zohora cez Láb je to už len „na skok“ do Plaveckého Štvrtka. Tam bol náš cieľ – navštíviť našu kolegyňu Evku a manželom Jozefom v ich víkendovom dome. Evka sa „pochlapila“ a pripravila nám skvelé jedlo a pitie. Neodmietli sme ani osvieženie v bazéne so slanou vodou a trochu „leňošenia“ na lehátkach.
Cyklojuraj sa vybral trochu náročnejšiu cestu cez Biely kríž, lebo si chcel trochu užiť cestu do vrchu.
Súvisiace akcie:
3. Rohožnícke obecné slávnosti, 15.8.2009
Letný prechod Malými Karpatmi, 4.7. 2009
Cez Biely kríž a Lozorno na Dni zelá do Stupavy 6.10.2007
800. výročie založenia Malaciek - 16.9.2006
Náučný cyklochodník od Devína pozdĺž rieky Morava | Prichádzame k bufetu U starého bicykla | |
Lacko M. | Martin Š. | Jozef V. |
Bratislavská dunajská hrádza 5.7. a 14.7.2011
Trasa 1: Bratislava – Obrátka – Vojka nad Dunajom – Šulianske jazero a späť.
Dĺžka trasy: 130 km
Trasa 2: Bratislava – Relax – Hamuliakovo – Kalinkovo – Bratislava.
Mapa
Bratislava má mimoriadne priaznivé podmienky pre cykloturistiku. Leží na južnom úpätí Malých Karpát, takže je priestor pre horskú cyklistiku – môžete si vybrať buď po asfaltových cestách, šotoline alebo „freeride“. Bratislava je postavená na oboch brehoch rieky Dunaj s vybudovanými hrádzami, na ktorých sú kvalitné cyklocesty s asfaltovým povrchom.
Začiatkom júla sme sa vybrali prejsť bratislavskú dunajskú hrádzu po oboch brehoch po prúde rieky.
Na Cyrila a Metoda sme prešli pravý breh z Petržalky až k nášmu cieľu – Šulianske jazero. Cestou sme sa nemohli nezastaviť v našom obľúbenom bufete Obrátka, prešli sme okolo Divokej vody a Danubiana - ďalej po prúde. Vo Vojke nad Dunajom je kompa zadarmo na druhú stranu do Kyselice. Vo Vojke bola pre nás „povinná“ zastávka v reštaurácii Csente čárda s výbornou kuchyňou, kde nás privítala vždy usmiata pani domáca. Z Vojky sme išli starou hrádzou ďalej, a pri pohľade na opevnené geto sme smutno zaspomínali na staré pekné časy, keď jazero Vojka bolo voľne prístupné verejnosti...
Šulianske jazero je hneď „pár metrov“ za jazerom Vojka, a tam nás privítala naša priateľka Zitka Obezitka s jej neskutočnými gurmánskymi špecialitami. Po dobrom jedle sme sa okúpali v jazere, a s plnými žalúdkami sa vrátili spokojní domov.
Cez týždeň po práci sme sa vydali tentoraz po ľavom brehu Dunaja „len tak“ do obce Hamuliakovo s cieľom obnoviť tradíciu štvrtkových Bernard cyklovýletov. Prvá zastávka bola v bufete Relax. Ľavý breh Dunaja je „pustejší“, býva tam oveľa menej cyklistov a korčuliarov ako na „petržalskej“ strane. Tomu zodpovedá aj vybavenosť – je tam menej možností na občerstvenie. Verili sme osvedčenej predpovedi počasia na www.weather.com s nulovou pravdepobnosťou dažďa - väčšina cyklistov ostala však doma - vystrašená predpoveďami miestnych meteorológov s výstrahami o prívalových dážďoch, búrkami s krúpami a víchricami...
Zastavili sme sa v Hamuliakove v drevenom bufete hneď pod hrádzou, kde sme ochutnali pivo Bernard, ktoré malo „štandardnú“ chuť. Náš cieľ bol len niekoľko metrov vedľa v Bufete pri hrádzi, o ktorom sme počuli, že tam majú dobré jedlo. O to väčšie bolo naše sklamanie – bryndzové halušky boli noky bez bryndze, zemiakové placky prihrievané v mikrovlnke - nechutná mastná ryba a nepitné pivo, ktoré skončilo v kríkoch - bez prechodu močovými cestami. Tak sme toto miesto rýchlo opustili, a po starej hrádzi sme si išli napraviť naše chute do Kalinkova. Reštaurácia Poľovník v Kalinkove bola príjemným gurmánskym prekvapením.
Domov sme sa vracali pri nádhernom západe slnka, a súčasnom východe mesiaca nad rozkvitnutými slnečnicami. Išli sme vedľa nových domov orientovaných chrbtom ku komínom, ktorých noví obyvatelia sa asi spoliehajú na rýchle otupenie čuchových buniek.. Pomedzi rúry a exhaláty sme sa cez rozbité cesty vrátili neskoro večer na Petržalskú hrádzu.
Súvisiace cykloakcie:
Jesenné cyklovýlety Bratislava a okolie I, Jesenné cyklovýlety Bratislava a okolie II
Fotografie Dunajská hrádza - pravá strana Dunaja,
Fotografie Dunajská hrádza - ľavá strana Dunaja
Dĺžka trasy: 130 km
Trasa 2: Bratislava – Relax – Hamuliakovo – Kalinkovo – Bratislava.
Mapa
Bratislava má mimoriadne priaznivé podmienky pre cykloturistiku. Leží na južnom úpätí Malých Karpát, takže je priestor pre horskú cyklistiku – môžete si vybrať buď po asfaltových cestách, šotoline alebo „freeride“. Bratislava je postavená na oboch brehoch rieky Dunaj s vybudovanými hrádzami, na ktorých sú kvalitné cyklocesty s asfaltovým povrchom.
Začiatkom júla sme sa vybrali prejsť bratislavskú dunajskú hrádzu po oboch brehoch po prúde rieky.
Na Cyrila a Metoda sme prešli pravý breh z Petržalky až k nášmu cieľu – Šulianske jazero. Cestou sme sa nemohli nezastaviť v našom obľúbenom bufete Obrátka, prešli sme okolo Divokej vody a Danubiana - ďalej po prúde. Vo Vojke nad Dunajom je kompa zadarmo na druhú stranu do Kyselice. Vo Vojke bola pre nás „povinná“ zastávka v reštaurácii Csente čárda s výbornou kuchyňou, kde nás privítala vždy usmiata pani domáca. Z Vojky sme išli starou hrádzou ďalej, a pri pohľade na opevnené geto sme smutno zaspomínali na staré pekné časy, keď jazero Vojka bolo voľne prístupné verejnosti...
Šulianske jazero je hneď „pár metrov“ za jazerom Vojka, a tam nás privítala naša priateľka Zitka Obezitka s jej neskutočnými gurmánskymi špecialitami. Po dobrom jedle sme sa okúpali v jazere, a s plnými žalúdkami sa vrátili spokojní domov.
Cez týždeň po práci sme sa vydali tentoraz po ľavom brehu Dunaja „len tak“ do obce Hamuliakovo s cieľom obnoviť tradíciu štvrtkových Bernard cyklovýletov. Prvá zastávka bola v bufete Relax. Ľavý breh Dunaja je „pustejší“, býva tam oveľa menej cyklistov a korčuliarov ako na „petržalskej“ strane. Tomu zodpovedá aj vybavenosť – je tam menej možností na občerstvenie. Verili sme osvedčenej predpovedi počasia na www.weather.com s nulovou pravdepobnosťou dažďa - väčšina cyklistov ostala však doma - vystrašená predpoveďami miestnych meteorológov s výstrahami o prívalových dážďoch, búrkami s krúpami a víchricami...
Zastavili sme sa v Hamuliakove v drevenom bufete hneď pod hrádzou, kde sme ochutnali pivo Bernard, ktoré malo „štandardnú“ chuť. Náš cieľ bol len niekoľko metrov vedľa v Bufete pri hrádzi, o ktorom sme počuli, že tam majú dobré jedlo. O to väčšie bolo naše sklamanie – bryndzové halušky boli noky bez bryndze, zemiakové placky prihrievané v mikrovlnke - nechutná mastná ryba a nepitné pivo, ktoré skončilo v kríkoch - bez prechodu močovými cestami. Tak sme toto miesto rýchlo opustili, a po starej hrádzi sme si išli napraviť naše chute do Kalinkova. Reštaurácia Poľovník v Kalinkove bola príjemným gurmánskym prekvapením.
Domov sme sa vracali pri nádhernom západe slnka, a súčasnom východe mesiaca nad rozkvitnutými slnečnicami. Išli sme vedľa nových domov orientovaných chrbtom ku komínom, ktorých noví obyvatelia sa asi spoliehajú na rýchle otupenie čuchových buniek.. Pomedzi rúry a exhaláty sme sa cez rozbité cesty vrátili neskoro večer na Petržalskú hrádzu.
Súvisiace cykloakcie:
Jesenné cyklovýlety Bratislava a okolie I, Jesenné cyklovýlety Bratislava a okolie II
Fotografie Dunajská hrádza - pravá strana Dunaja,
Fotografie Dunajská hrádza - ľavá strana Dunaja
Stretnutie v Petržalke pri bufete U bosorky | Vyrážame na cyklotúru po pravom brehu Dunaja | Kolega z nemocnice na Antolskej |
Cyklocesta smerom Rusovce | Starý známy | Milan z bufetu Obrátka |
Na bicykli k Banskoštiavnickým tajchom a na vrch Sitno, 7.7. – 10.7.2011
Banská Štiavnica, Štiavnické Bane, Sitno
Dĺžka trasy: 90 km
Počet účastníkov: 7
Mapa
Motto:
„Robiť si svoju prácu tak, aby si každý klient u nás príjemne oddýchol, znovu sa k nám vracal a podelil sa o svoje pocity s ďalšími ľuďmi“ Penzión Príjemný oddych
Pekné fotografie i reportáž, ktorú napísal Laco Olle s názvom Počúvadelské jaterá - Sitno nás inšpirovali (po Lago di Garda) k výletu okolo ďalších - tentoraz umelo v 18. storočí vybudovaných jazier - Banskoštiavnické tajchy .
Ubytovaní sme boli na brehu jazera Tajch Veľká Vindšachta (Windschachter Teich). Voda z tejto nádrže postavenej v rokoch 1712 – 1715 (spolu s vodou z nádrže Evička a Spodná Vindšachta), mala dodávať energiu na pohon 8 čerpacích zariadení s kývavým pákovým prevodom, určených na čerpanie vody zo zatopených baní Hornej Bieberštôlne. Vindšachtský tajch je známy aj akciou „chyť a pusť“ alebo „bez privlastnenia si úlovku“ – zásadou, ktorou sa riadia aj mnohí naši cykloturisti...
Ubytovanie v penzióne Cosmopolitan III nás milo prekvapilo vysokým európskym štandardom ubytovania, štedrými euroraňajkami (ako v 4 *), výbornou presso kávou k raňajkám, možnosťou kvalitného domáceho stravovania v reštaurácii (do 20:00 hod.) ako aj nevtieravou a ochotnou obsluhou. Chutili nám najmä poctivé bryndzové halušky s domácou bryndzou a so slaninou (za 4 €). Odporúčame pobyt v apartmánoch s veľkými terasami priamo na brehu jazera s možnosťou opaľovania, člnkovania a grilovania. Rezervovať ubytovanie sa tu dá aj cez www.booking.com.
Rodinné ubytovanie v penzióne Vila Vážka neďaleko Vindšachtského jazera malo tiež svoje čaro – bývali tam účastníci výletu z minulého ročníka. Súčasťou pobytu bola aj večerná opekačka, a spoločnosť stále príjemnej pani domácej. Odporúčame obe zariadenia k prežitiu príjemných chvíľ ničím nerušeného odpočinku.
Aj sme skoro zabudli že sme na Slovensku - pokiaľ sme nevycestovali znovu v čase i v priestore - na Počúvadlianské jazero (5 km), kde nám aj mnohé dobové budovy a zákazové tabule (i služby) pripomenuli časy našich pionierských táborov. Teraz sa niektoré zariadenia využívajú podobným spôsobom pre nemeckých dôchodcov. Počúvadlianské jazero však stojí za návštevu kvôli prírodnej scenérii, občerstviť sa dá v tôni stromov v reštaurácii Koliba Veronika, kde podávali aj netradičné jedlá ako napríklad pľúcka na smotane, dukátové buchtičky a k nápojom sme dostali pagáčiky zdarma. Cestou späť sme sa zastavili aj na neďalekom salaši, kde sa dali kúpiť nepasterizované živé mliečne výrobky - tak ako ich odporúča profesor Ebringer: Jedzte bryndzu, budete zdravší
Čerešničkou na torte bol aj tentoraz aeróbny kardio-cyklovýlet v horúcom letnom dni na vrch Sitno (1009 mnm). Na jeho vrchol vedie asfaltová cesta ktorá začína južne od obec Svätý Anton, kde sa nachádza známy Starý Hostinec s domácou tradičnou stravou, a kde nám po fotografovaní jedál ďalej zvyšovali ich hmotnosť...
Na Sitno vedie asfaltová cesta prevažne lesom - v tieni - až na vrchol sa autom vyjsť kvôli závore nedá, takže našťastie sme stretli len dve autá, ktorých posádka to musela hore šlapať časť cesty na vrchol peši. Ďalší prístup je od Počúvadelského jazera (2 km, 684 mnm), avšak výhradne pre peších turistov. Pre pomalších bajkerov odporúčame zobrať so sebou prostriedky (napr. Autan) proti dotieravému hmyzu ktorý sprevádza cyklistov najmä pri rýchlosti blízkej turistickej chôdzi... Na vrchole je možnosť občerstvenia a kúpy suvenírov, rozhľadňa - zapísali sme sa tam (mnohí opäť) do pamätnej knihy. Pozreli sme si aj ruiny pamiatky so slávnou históriou a s prekrásnym výhľadom na okolie - Sitno hrad. Sitno je zo slovenských vrcholov asi najviac opradené povesťami a tajomstvami (napr. spisovateľ Jozef Horák a jeho Povesti).
Na odporúčanie nášho spriateleného Bratislavského meštianského pivovaru a jeho sládka Petra Pramuka sme navštívili podobný pivovar v Banskej Štiavnici s názvom ERB v centre mesta, neďaleko od synagógy. Súčasťou pivovaru je aj divadlo. Návštevu sme neoľutovali - ochutnali sme komisionálne 3 z 5 druhov pív (ležiak svetlý, kvasinkové - Weisen a údený ležiak tmavý), ako aj pochúťky k pivu. Najviac nám chutili Cibulovie ringále obalované v cestíčku (foto) a kvasinkové svetlé pivo. Dievčatá ochutnali aj vynikajúce horúce maliny. Jedlá boli veľmi pekne servírované a obsluha vzorová.
V samotnom meste svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO Banská Štiavnica nás zaujalo najmä pekné Námestie svätej Trojice. V mineralogickom múzeu sme navštívili štôlňu Michal pri antikvariáte a informačnom stredisku na námestí. Bola tu možnosť ochladiť sa v letnom sparnom dni, podobne ako aj v rázovitom dvore v hornej časti námestia vľavo v reštaurácii Penzión Príjemný oddych, kde čapovali výborne vychladený Pilsner (priamo z Plzne), ktorý nám bol spolu so štôlňami nápomocný vo vyše 30-stupňových horúčavach. Dievčatá navštívili aj orientálnu Čajovňa Klopačka, ktorú tiež možno odporúčať.
Ak sa pekné počasie sľúbi s prvými výhonkami kvalitných služieb - dá sa aj na Slovensku absolvovať cyklovýlet v peknom prostredí s výhľadom nielen na pekne zvlnenú krajinu a jazerá - ale i na švárne devy, o čo boli niektoré krajiny ako napr. Taliansko ukrátené...
Súvisiace články: Štiavnické tajchy, Bajkom k tajchom, Počúvadlianské jazero, Klopačka, Banícke tajchy sú oázami pokoja
Súvisiace cyklovideá:
Zjazd z vrchu Sitno: Ideme dole, Zjazd zo Sitna - Lacko a Janette, Zo Sitna k hrachu, Dvojlackový zjazd zo Sitna, Sitno - Janette a Edit
Výstup na Sitno: Cyklovýstup na Sitno
Štiavnické Bane: Štiavnické Bane 1, Štiavnické Bane 2, Lacko M. zjazd zo Štiavnických Baní
Počúvadielské jazero (Pocuvadlo lake): Okolo Počúvadla 1, Okolo Počúvadla 2, Okolo Počúvadla 3
Banská Štiavnica: Lacko M. v centre mesta Banská Štiavnica, k pivovaru ERB
Dĺžka trasy: 90 km
Počet účastníkov: 7
Mapa
Motto:
„Robiť si svoju prácu tak, aby si každý klient u nás príjemne oddýchol, znovu sa k nám vracal a podelil sa o svoje pocity s ďalšími ľuďmi“ Penzión Príjemný oddych
Pekné fotografie i reportáž, ktorú napísal Laco Olle s názvom Počúvadelské jaterá - Sitno nás inšpirovali (po Lago di Garda) k výletu okolo ďalších - tentoraz umelo v 18. storočí vybudovaných jazier - Banskoštiavnické tajchy .
Ubytovaní sme boli na brehu jazera Tajch Veľká Vindšachta (Windschachter Teich). Voda z tejto nádrže postavenej v rokoch 1712 – 1715 (spolu s vodou z nádrže Evička a Spodná Vindšachta), mala dodávať energiu na pohon 8 čerpacích zariadení s kývavým pákovým prevodom, určených na čerpanie vody zo zatopených baní Hornej Bieberštôlne. Vindšachtský tajch je známy aj akciou „chyť a pusť“ alebo „bez privlastnenia si úlovku“ – zásadou, ktorou sa riadia aj mnohí naši cykloturisti...
Ubytovanie v penzióne Cosmopolitan III nás milo prekvapilo vysokým európskym štandardom ubytovania, štedrými euroraňajkami (ako v 4 *), výbornou presso kávou k raňajkám, možnosťou kvalitného domáceho stravovania v reštaurácii (do 20:00 hod.) ako aj nevtieravou a ochotnou obsluhou. Chutili nám najmä poctivé bryndzové halušky s domácou bryndzou a so slaninou (za 4 €). Odporúčame pobyt v apartmánoch s veľkými terasami priamo na brehu jazera s možnosťou opaľovania, člnkovania a grilovania. Rezervovať ubytovanie sa tu dá aj cez www.booking.com.
Rodinné ubytovanie v penzióne Vila Vážka neďaleko Vindšachtského jazera malo tiež svoje čaro – bývali tam účastníci výletu z minulého ročníka. Súčasťou pobytu bola aj večerná opekačka, a spoločnosť stále príjemnej pani domácej. Odporúčame obe zariadenia k prežitiu príjemných chvíľ ničím nerušeného odpočinku.
Aj sme skoro zabudli že sme na Slovensku - pokiaľ sme nevycestovali znovu v čase i v priestore - na Počúvadlianské jazero (5 km), kde nám aj mnohé dobové budovy a zákazové tabule (i služby) pripomenuli časy našich pionierských táborov. Teraz sa niektoré zariadenia využívajú podobným spôsobom pre nemeckých dôchodcov. Počúvadlianské jazero však stojí za návštevu kvôli prírodnej scenérii, občerstviť sa dá v tôni stromov v reštaurácii Koliba Veronika, kde podávali aj netradičné jedlá ako napríklad pľúcka na smotane, dukátové buchtičky a k nápojom sme dostali pagáčiky zdarma. Cestou späť sme sa zastavili aj na neďalekom salaši, kde sa dali kúpiť nepasterizované živé mliečne výrobky - tak ako ich odporúča profesor Ebringer: Jedzte bryndzu, budete zdravší
Čerešničkou na torte bol aj tentoraz aeróbny kardio-cyklovýlet v horúcom letnom dni na vrch Sitno (1009 mnm). Na jeho vrchol vedie asfaltová cesta ktorá začína južne od obec Svätý Anton, kde sa nachádza známy Starý Hostinec s domácou tradičnou stravou, a kde nám po fotografovaní jedál ďalej zvyšovali ich hmotnosť...
Na Sitno vedie asfaltová cesta prevažne lesom - v tieni - až na vrchol sa autom vyjsť kvôli závore nedá, takže našťastie sme stretli len dve autá, ktorých posádka to musela hore šlapať časť cesty na vrchol peši. Ďalší prístup je od Počúvadelského jazera (2 km, 684 mnm), avšak výhradne pre peších turistov. Pre pomalších bajkerov odporúčame zobrať so sebou prostriedky (napr. Autan) proti dotieravému hmyzu ktorý sprevádza cyklistov najmä pri rýchlosti blízkej turistickej chôdzi... Na vrchole je možnosť občerstvenia a kúpy suvenírov, rozhľadňa - zapísali sme sa tam (mnohí opäť) do pamätnej knihy. Pozreli sme si aj ruiny pamiatky so slávnou históriou a s prekrásnym výhľadom na okolie - Sitno hrad. Sitno je zo slovenských vrcholov asi najviac opradené povesťami a tajomstvami (napr. spisovateľ Jozef Horák a jeho Povesti).
Na odporúčanie nášho spriateleného Bratislavského meštianského pivovaru a jeho sládka Petra Pramuka sme navštívili podobný pivovar v Banskej Štiavnici s názvom ERB v centre mesta, neďaleko od synagógy. Súčasťou pivovaru je aj divadlo. Návštevu sme neoľutovali - ochutnali sme komisionálne 3 z 5 druhov pív (ležiak svetlý, kvasinkové - Weisen a údený ležiak tmavý), ako aj pochúťky k pivu. Najviac nám chutili Cibulovie ringále obalované v cestíčku (foto) a kvasinkové svetlé pivo. Dievčatá ochutnali aj vynikajúce horúce maliny. Jedlá boli veľmi pekne servírované a obsluha vzorová.
V samotnom meste svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO Banská Štiavnica nás zaujalo najmä pekné Námestie svätej Trojice. V mineralogickom múzeu sme navštívili štôlňu Michal pri antikvariáte a informačnom stredisku na námestí. Bola tu možnosť ochladiť sa v letnom sparnom dni, podobne ako aj v rázovitom dvore v hornej časti námestia vľavo v reštaurácii Penzión Príjemný oddych, kde čapovali výborne vychladený Pilsner (priamo z Plzne), ktorý nám bol spolu so štôlňami nápomocný vo vyše 30-stupňových horúčavach. Dievčatá navštívili aj orientálnu Čajovňa Klopačka, ktorú tiež možno odporúčať.
Ak sa pekné počasie sľúbi s prvými výhonkami kvalitných služieb - dá sa aj na Slovensku absolvovať cyklovýlet v peknom prostredí s výhľadom nielen na pekne zvlnenú krajinu a jazerá - ale i na švárne devy, o čo boli niektoré krajiny ako napr. Taliansko ukrátené...
Súvisiace články: Štiavnické tajchy, Bajkom k tajchom, Počúvadlianské jazero, Klopačka, Banícke tajchy sú oázami pokoja
Súvisiace cyklovideá:
Zjazd z vrchu Sitno: Ideme dole, Zjazd zo Sitna - Lacko a Janette, Zo Sitna k hrachu, Dvojlackový zjazd zo Sitna, Sitno - Janette a Edit
Výstup na Sitno: Cyklovýstup na Sitno
Štiavnické Bane: Štiavnické Bane 1, Štiavnické Bane 2, Lacko M. zjazd zo Štiavnických Baní
Počúvadielské jazero (Pocuvadlo lake): Okolo Počúvadla 1, Okolo Počúvadla 2, Okolo Počúvadla 3
Banská Štiavnica: Lacko M. v centre mesta Banská Štiavnica, k pivovaru ERB
Vindšachtské jazero - Tajch Veľká Vindšachta - Windschachter Teich | Penzión Cosmopolitan III na brehu Vindšachtského jazera | Terasa penziónu aj s lehátkami na opaľovanie bola priamo pri jazere |
Na malej slávnosti v „domčeku“ – Klub slovenských turistov, 28.6.2011
Bratislava
Dĺžka trasy: 15 km
Dňa 28.6.2011 sa konala v sídle Klubu slovenských turistov (KST) na Záborského 33 (familiárne nazývané „domček“) malá slávnosť – odhalenie nových ilustrovaných smerovníkov označujúcich vzdialenosti k vysokohorským chatám, ktoré sú vo vlastníctve KST, a odhalenie aktualizovanej turistickej mapy okolia Bratislavy.
Slávnosť otvoril predseda KST Peter Perhala. Smerovníky odhalil spolu s ním generálny sekretár KST Dušan Valúch, veľkú turistickú mapu zas Miloslav Kubla, šéf komisie značenia (Klub Bratislavských Turistov – KBT).
Na pozvanie KST sa slávnosti zúčastnili o.i. zástupcovia Bernard Cykloklub Slovakia ako aj predseda Cykloklubu Apollo. Naša webová stránka sa osvedčila aj ako dôkazový materiál: nie každý veril najstaršiemu cykloturistovi 83-ročnému Alexandrovi Haasovi, že sa zúčastnil XXXII. slovenského zrazu cykloturistov – my sme však zadokumentovali jeho prítomnosť a na jeho radosť sme mu ukázali dôkazný materiál na internete - pán Haas v Karpatoch, pán Haas v Marianke.
Prišli aj turisti z Lučenca (KST Lampáš Lučenec), ktorí sa vydali na pochod z Devína do Martina, kde sa bude konať 58. slovenský zraz turistov KST od 3.7.2011.
Na záver sa podával dobrý guláš a na zapitie aj kvalitné víno.
Video:
Predseda KST Peter Perhala - príhovor
Súvisiace linky: Sídlo KST púta pozornosť
Dĺžka trasy: 15 km
Dňa 28.6.2011 sa konala v sídle Klubu slovenských turistov (KST) na Záborského 33 (familiárne nazývané „domček“) malá slávnosť – odhalenie nových ilustrovaných smerovníkov označujúcich vzdialenosti k vysokohorským chatám, ktoré sú vo vlastníctve KST, a odhalenie aktualizovanej turistickej mapy okolia Bratislavy.
Slávnosť otvoril predseda KST Peter Perhala. Smerovníky odhalil spolu s ním generálny sekretár KST Dušan Valúch, veľkú turistickú mapu zas Miloslav Kubla, šéf komisie značenia (Klub Bratislavských Turistov – KBT).
Na pozvanie KST sa slávnosti zúčastnili o.i. zástupcovia Bernard Cykloklub Slovakia ako aj predseda Cykloklubu Apollo. Naša webová stránka sa osvedčila aj ako dôkazový materiál: nie každý veril najstaršiemu cykloturistovi 83-ročnému Alexandrovi Haasovi, že sa zúčastnil XXXII. slovenského zrazu cykloturistov – my sme však zadokumentovali jeho prítomnosť a na jeho radosť sme mu ukázali dôkazný materiál na internete - pán Haas v Karpatoch, pán Haas v Marianke.
Prišli aj turisti z Lučenca (KST Lampáš Lučenec), ktorí sa vydali na pochod z Devína do Martina, kde sa bude konať 58. slovenský zraz turistov KST od 3.7.2011.
Na záver sa podával dobrý guláš a na zapitie aj kvalitné víno.
Video:
Predseda KST Peter Perhala - príhovor
Súvisiace linky: Sídlo KST púta pozornosť
Škôlkari na koníkoch – MM ranč v Modre, 22.6.2011
Bratislava - Modra
Bernard Cykloklub Slovakia podporuje pacientske zväzy, nemocnice, detské domovy, ako aj školské a predškolské zariadenia.
Tento raz sme zorganizovali benefičnú akciu pre deti predškolského zariadenia Materská škola na Suchohradskej ulici v Bratislave (Suchohradská 3, Karlova Ves). Pod názvom „Vzťah k prírode a športu už od ranného veku“ prišla pani riaditeľka PhDr. Oľga Mitrová so 44 deťmi vo veku 5 a 6 rokov. V terminológii škôlkarov to teda boli „stredňáci“ a „veľkáči“. Deti sme dopravili autobusmi do centra Modry, odkiaľ absolvovali pešiu túru za mesto - až na Ranč MM, po našom na ranč „U Honzu“.
Úvod akcie pozostával z pešieho pochodu škôlkárov z centra Modry na vyššie položený a organizátorom akcie dobre známy ranč. Napriek tomu, že išlo pre malé detičky o veľmi slušnú vzdialenosť, a navyše vo veľmi horúcom a dusnom počasí, všetky deti tento pochod aj s pomocou ich učiteliek zvládli nad očakávanie dobre. Po výstupe nasledovalo občerstvenie a následne časť, ktorú majú asi všetky deti najradšej - a to jazdenie, resp. vozenie sa na koníkoch. Samozrejme, že najväčší dôraz bol kladený v tomto prípade najmä na bezpečnosť, a každé dieťa túto jazdu absolvovalo v sprievode pracovníkov ranča. Jazdu na koni si po prvýkrát v živote vyskúšala dokonca aj pani riaditeľka a takisto z toho mala veľký zážitok.
Po koníkoch nasledovalo kŕmenie zvieratiek – psíky, mačičky, kozičky, prasiatka, zajačiky, opätovné malé občerstvenie a rozdávanie darčekov deťom. Ani sme sa nenazdali a čas, ktorý mala škôlka na toto podujatie vyhradený, uplynul. Pobyt v prírode, jazda na koníkoch, kŕmenie zvieratiek a pekné počasie umožnili škôlkárom prežiť to, na čo ako „mestské“ deti nemajú zväčša možnosti.
Veríme, že tento výlet bude pre deti prínosom pri budovaní ich vzťahu k prírode, k zvieratám a k športovej aktivite. Učiteľský zbor a škôlkári na konci podujatia deklarovali túžbu podobnú akciu si zopakovať.
Bernard Cykloklub Slovakia podporuje pacientske zväzy, nemocnice, detské domovy, ako aj školské a predškolské zariadenia.
Tento raz sme zorganizovali benefičnú akciu pre deti predškolského zariadenia Materská škola na Suchohradskej ulici v Bratislave (Suchohradská 3, Karlova Ves). Pod názvom „Vzťah k prírode a športu už od ranného veku“ prišla pani riaditeľka PhDr. Oľga Mitrová so 44 deťmi vo veku 5 a 6 rokov. V terminológii škôlkarov to teda boli „stredňáci“ a „veľkáči“. Deti sme dopravili autobusmi do centra Modry, odkiaľ absolvovali pešiu túru za mesto - až na Ranč MM, po našom na ranč „U Honzu“.
Úvod akcie pozostával z pešieho pochodu škôlkárov z centra Modry na vyššie položený a organizátorom akcie dobre známy ranč. Napriek tomu, že išlo pre malé detičky o veľmi slušnú vzdialenosť, a navyše vo veľmi horúcom a dusnom počasí, všetky deti tento pochod aj s pomocou ich učiteliek zvládli nad očakávanie dobre. Po výstupe nasledovalo občerstvenie a následne časť, ktorú majú asi všetky deti najradšej - a to jazdenie, resp. vozenie sa na koníkoch. Samozrejme, že najväčší dôraz bol kladený v tomto prípade najmä na bezpečnosť, a každé dieťa túto jazdu absolvovalo v sprievode pracovníkov ranča. Jazdu na koni si po prvýkrát v živote vyskúšala dokonca aj pani riaditeľka a takisto z toho mala veľký zážitok.
Po koníkoch nasledovalo kŕmenie zvieratiek – psíky, mačičky, kozičky, prasiatka, zajačiky, opätovné malé občerstvenie a rozdávanie darčekov deťom. Ani sme sa nenazdali a čas, ktorý mala škôlka na toto podujatie vyhradený, uplynul. Pobyt v prírode, jazda na koníkoch, kŕmenie zvieratiek a pekné počasie umožnili škôlkárom prežiť to, na čo ako „mestské“ deti nemajú zväčša možnosti.
Veríme, že tento výlet bude pre deti prínosom pri budovaní ich vzťahu k prírode, k zvieratám a k športovej aktivite. Učiteľský zbor a škôlkári na konci podujatia deklarovali túžbu podobnú akciu si zopakovať.
V cyklistickom raji Lago di Garda (Talliansko) 3. časť – poznávacie výlety, 11.6. - 18.6.2011
Lago di Garda
Dĺžka trasy: 216 km
Malcesine a Monte Baldo
Trasa: Riva del Garda – Torbole – Malcesine a späť
Dĺžka: 60 km
Na bicykloch sme sa vydali po východnej strane jazera Lago di Garda na juh cez Torbole do Malcesine. Z Malcesine (65 mnm) vedie lanovka na dvojtisícmetrový vrch majestátne sa týčiaci nad jazerom Monte Baldo (2.218 mnm) – názov hory pochádza z nemeckého „Wald“ = les. Lanovka pre 45 osôb nás vyviezla na medzistanicu, kde sa prestupuje do kabíny pre 80 osôb – táto sa počas cesty nahor i nadol otáča dookola, takže chvíľu vidíte na jazero, chvíľu na vrchol – lanovka pristáva vo výške 1.760 mnm (spiatočný lístok stál 18 €). Za pekného počasia je z vrchu vidieť celé jazero od severu až po Pádsku nížinu na juhu. Výhľady boli prekrásne a teleobjektív Canon s priblížením 20 x si prišiel na svoje. Na Monte Baldo vedie asfaltová cesty, cyklistov berú lanovkou len zavčasu ráno a potom popoludní – mnohí si chcú užiť dlhý a náročný zjazd z Monte Baldo k jazeru. My sme prišli žiaľ už neskoro...
Po príjemnej vysokohorskej prechádzke sme sa zviezli späť do Malcesine. Hneď pri údolnej stanici lanovky bola výborná pizzeria so slovensky hovoriacou obsluhou. Malcesine je malebné mestečko s úzkymi uličkami, človek tu pri jazere zažíva doslova „stredomorskú“ atmosféru. Dominuje mu stredoveký hrad z 13. storočia Castello Scaligero, ale v mestečku sa nájdu aj staršie pamiatky – kostol St. Stephen až z 8. storočia.
Limone sul Garda
11 km južne od Riva del Garda, dostupné zo severu najlepšie trajektom alebo autom (jednosmerné tunely)
Názov tohto živého turistického mestečka jedni odvodzujú od talianskeho slova „limone“ = citrón (pestuje sa tu veľa citrusov), iní zas od latinského „limes“ = hranica. Limone sul Garda sme navštívili celkovo trikrát. Prvý raz len „na krátko“ po horskej etape cez nezjazdné terény v masíve Monte Sperone, keď sme väčšinou tlačili naše bicykle. Druhýkrát sme boli v tomto mestečku pri okružnej cykloceste okolo jazera. Tretíkrát ho navštívil s fotoaparátom Cyklomajo už na záver nášho pobytu. Limone sul Garda je vyhľadávaným turistickým centrom, ktoré vraj nebolo spojené s okolím žiadnymi cestami - až do roku 1940 – dalo sa tam prísť len loďou. U obyvateľov Limone bola zistená mutantná forma apolipoproteínu, ktorý pôsobí priaznivo na „dobrý“ cholesterol, čoho následkom je aj vysoký počet storočných obyvateľov v Limone i v okolí (Pregasina).
Okružná cesta okolo jazera na bicykli
Trasa: Riva del Garda – Torbole – Malcesine – Brenzone – Torri del Benaco – Garda – Bardolino – Peschiera del Garda – Sirmione – Desenzano del Garda – Saló – Gargnano – Tignale – Limone sul Garda – Riva del Garda.
Dĺžka: 156 km
Cestu okolo jazera sme absolvovali „v smere hodinových ručičiek“, pretože na západnom pobreží sú tunely zjazdné len jednosmerne – z juhu na sever. Za krásneho počasia sme sa vydali na najdlhšiu etapu nášho pobytu. Vychutnali sme si nádherné jazero z každej strany. V strede jazera je malebné mesto Garda , ktoré dalo v XII. storočí meno celému jazeru.Pri krásnych plážach neďaleko malebného starého mesta sme ochutnali výborné červené víno. Na kopci pred mestečkom bola odbočka na mys Punta San Vigilio, kde sa nachádzajú aj zvyšky rímskej Villa San Vigilio.
Odtiaľto začína rovinatá časť jazera (dolná časť "hrušky") – súčasť Pádskej nížiny a výhľady na 2000 metrové štíty nám začínajú chýbať. Pokračovali sme k Peschiera del Garda na južnej strane jazera, mesto je známe najmä svojim historickým opevnením a je nazývané aj „malé Benátky“.
Nevynechali sme ani „najsnobskejšie“ miesto – Sirmione ktoré leží na úzkom polostrove (cípe)vybiehajúcom do jazera v strede na južnom konci. Žil tu básnik Gaius Valerius Catullus, vilu tu mala operná diva Maria Callas, a oplatí sa vidieť najmä Scaligerov hrad (Scaliger Castle) z XIII. Storočia. Pre cyklistov ktorí chcú vychutnávať krásu miest v okolí jazera, labužníkov a hedonistov, je možné sa zo Sirmione vrátiť loďou do niektorého z miest na trase - a skrátiť si tak cestu po cca 75 km z Riva del Garda. Lode však premávajú len asi do 18. hodiny a nie každá loď berie bicykle, preto sa odporúča poznať lodný itinerár vopred. Zdá sa, že časový harmonogram lodí je prispôsobený skôr nemeckým dôchodcom, než aktívnym cyklistom...
Gardone riviéra na západnom brehu jazera je tvorená 8 obcami a je preslávená botanickou záhradou, ktorú založil zubný lekár a prírodovedec Arturo Hruška v rokoch 1910 – 1971.
Čakala nás len jedna nenáročná „horská prémia“ v okolí mestečka Saló (120 mnm). Západné pobrežie severne od malebného miesta Gargnano bolo pre nás úplne frustrujúce – čakalo nás 28 tunelov od 35 m až po 3,6 km – mnohé boli neosvetlené, bola v nich „tma ako v hrobe“ a nám cyklistom sa poriadne „zvýšil adrenalín“ od strachu. Sme radi, že sme to prešli, ale nabudúce určite „ďakujeme, nemusíme“. Len v poslednom tuneli Galleria Monte Sperone sme sa už nebáli – bol široký, osvetlený a išlo sa ním príjemne a na záver sa nám vynoril náš cieľ – Riva del Garda. Dobré osvetlenie bicyklov v tuneloch je výhodou a zvyšuje pocit bezpečia.
Cyklisti klubu Cyklo Slovakia Bratislava navštívili cyklistické eldorado Lago di Garda pred nami: Cyklopohoda Garda 2008. Ako píšu cyklisti (nám známi z bufetu Obrátka na Dunajskej hrádzi) na svojej stránke, jazero sa dá obísť rýchlo: „Na rozjazdenie sme si dali v nedeľu prvú etapu cyklopohody „Około Gardy” (151,6km, premier 30,0km/h, čas 5:03:36, maximálka 54,8km/h).” „Unfortunatly we are fully booked for the requested period.“ Tak nám odpísali okrem mnohých iných aj z rezidencie Villa Sogno (Vila Sen), kde boli v roku 2008 ubytovaní cyklisti Cyklo Slovakia Bratislava.
Takže v oblasti Lago di Garda si príde na svoje každý: gurmáni, vinári, surfisti, free ride cyklisti, cestní a trekoví cyklisti... Aj milenci - mesto Romea a Julie - Verona je neďaleko. Ak navyše vyjde počasie, tak ako sa pošťastilo nám, je to skutočné eldorádo a cyklistický raj. Nezabudnuteľné dych berúce výhľady, iskrivé červené víno s vôňou poctivo obrábanej pôdy, dych histórie, výborné feng šuej pri spojení elementov vzduch, voda, horské štíty. Asi každý zatúži sa sem vrátiť, čoho následkom je aj nedostatok kvalitných ubytovacích kapacít v hlavnej sezóne. Našťastie ubytovanie u Antonia na Residence la Colombera bolo presne to, čo sme hľadali.
Súvisiace cyklovideá:
Cesta do Malcesine 1 - Lacko M.
Cesta do Malcesine 2 - Janette
Cesta do Malcesine 3 - Cyklojuraj
V lanovke Malcesine - Monte Baldo
Okolo Lago di garda 1
Okolo Lago di Garda 2
Jazero Lago di Garda v meste GARDA
Okolo Lago di Garda 3 - Zuzka
Pokračovanie - ďalšie časti cyklozájazdu
V cyklistickom raji Lago di Garda (Taliansko) 1.časť - cesta a ubytovanie
V cyklistickom raji Lago di Garda (Talliansko) 2. časť – 3 cyklovýlety
Dĺžka trasy: 216 km
Malcesine a Monte Baldo
Trasa: Riva del Garda – Torbole – Malcesine a späť
Dĺžka: 60 km
Na bicykloch sme sa vydali po východnej strane jazera Lago di Garda na juh cez Torbole do Malcesine. Z Malcesine (65 mnm) vedie lanovka na dvojtisícmetrový vrch majestátne sa týčiaci nad jazerom Monte Baldo (2.218 mnm) – názov hory pochádza z nemeckého „Wald“ = les. Lanovka pre 45 osôb nás vyviezla na medzistanicu, kde sa prestupuje do kabíny pre 80 osôb – táto sa počas cesty nahor i nadol otáča dookola, takže chvíľu vidíte na jazero, chvíľu na vrchol – lanovka pristáva vo výške 1.760 mnm (spiatočný lístok stál 18 €). Za pekného počasia je z vrchu vidieť celé jazero od severu až po Pádsku nížinu na juhu. Výhľady boli prekrásne a teleobjektív Canon s priblížením 20 x si prišiel na svoje. Na Monte Baldo vedie asfaltová cesty, cyklistov berú lanovkou len zavčasu ráno a potom popoludní – mnohí si chcú užiť dlhý a náročný zjazd z Monte Baldo k jazeru. My sme prišli žiaľ už neskoro...
Po príjemnej vysokohorskej prechádzke sme sa zviezli späť do Malcesine. Hneď pri údolnej stanici lanovky bola výborná pizzeria so slovensky hovoriacou obsluhou. Malcesine je malebné mestečko s úzkymi uličkami, človek tu pri jazere zažíva doslova „stredomorskú“ atmosféru. Dominuje mu stredoveký hrad z 13. storočia Castello Scaligero, ale v mestečku sa nájdu aj staršie pamiatky – kostol St. Stephen až z 8. storočia.
Limone sul Garda
11 km južne od Riva del Garda, dostupné zo severu najlepšie trajektom alebo autom (jednosmerné tunely)
Názov tohto živého turistického mestečka jedni odvodzujú od talianskeho slova „limone“ = citrón (pestuje sa tu veľa citrusov), iní zas od latinského „limes“ = hranica. Limone sul Garda sme navštívili celkovo trikrát. Prvý raz len „na krátko“ po horskej etape cez nezjazdné terény v masíve Monte Sperone, keď sme väčšinou tlačili naše bicykle. Druhýkrát sme boli v tomto mestečku pri okružnej cykloceste okolo jazera. Tretíkrát ho navštívil s fotoaparátom Cyklomajo už na záver nášho pobytu. Limone sul Garda je vyhľadávaným turistickým centrom, ktoré vraj nebolo spojené s okolím žiadnymi cestami - až do roku 1940 – dalo sa tam prísť len loďou. U obyvateľov Limone bola zistená mutantná forma apolipoproteínu, ktorý pôsobí priaznivo na „dobrý“ cholesterol, čoho následkom je aj vysoký počet storočných obyvateľov v Limone i v okolí (Pregasina).
Okružná cesta okolo jazera na bicykli
Trasa: Riva del Garda – Torbole – Malcesine – Brenzone – Torri del Benaco – Garda – Bardolino – Peschiera del Garda – Sirmione – Desenzano del Garda – Saló – Gargnano – Tignale – Limone sul Garda – Riva del Garda.
Dĺžka: 156 km
Cestu okolo jazera sme absolvovali „v smere hodinových ručičiek“, pretože na západnom pobreží sú tunely zjazdné len jednosmerne – z juhu na sever. Za krásneho počasia sme sa vydali na najdlhšiu etapu nášho pobytu. Vychutnali sme si nádherné jazero z každej strany. V strede jazera je malebné mesto Garda , ktoré dalo v XII. storočí meno celému jazeru.Pri krásnych plážach neďaleko malebného starého mesta sme ochutnali výborné červené víno. Na kopci pred mestečkom bola odbočka na mys Punta San Vigilio, kde sa nachádzajú aj zvyšky rímskej Villa San Vigilio.
Odtiaľto začína rovinatá časť jazera (dolná časť "hrušky") – súčasť Pádskej nížiny a výhľady na 2000 metrové štíty nám začínajú chýbať. Pokračovali sme k Peschiera del Garda na južnej strane jazera, mesto je známe najmä svojim historickým opevnením a je nazývané aj „malé Benátky“.
Nevynechali sme ani „najsnobskejšie“ miesto – Sirmione ktoré leží na úzkom polostrove (cípe)vybiehajúcom do jazera v strede na južnom konci. Žil tu básnik Gaius Valerius Catullus, vilu tu mala operná diva Maria Callas, a oplatí sa vidieť najmä Scaligerov hrad (Scaliger Castle) z XIII. Storočia. Pre cyklistov ktorí chcú vychutnávať krásu miest v okolí jazera, labužníkov a hedonistov, je možné sa zo Sirmione vrátiť loďou do niektorého z miest na trase - a skrátiť si tak cestu po cca 75 km z Riva del Garda. Lode však premávajú len asi do 18. hodiny a nie každá loď berie bicykle, preto sa odporúča poznať lodný itinerár vopred. Zdá sa, že časový harmonogram lodí je prispôsobený skôr nemeckým dôchodcom, než aktívnym cyklistom...
Gardone riviéra na západnom brehu jazera je tvorená 8 obcami a je preslávená botanickou záhradou, ktorú založil zubný lekár a prírodovedec Arturo Hruška v rokoch 1910 – 1971.
Čakala nás len jedna nenáročná „horská prémia“ v okolí mestečka Saló (120 mnm). Západné pobrežie severne od malebného miesta Gargnano bolo pre nás úplne frustrujúce – čakalo nás 28 tunelov od 35 m až po 3,6 km – mnohé boli neosvetlené, bola v nich „tma ako v hrobe“ a nám cyklistom sa poriadne „zvýšil adrenalín“ od strachu. Sme radi, že sme to prešli, ale nabudúce určite „ďakujeme, nemusíme“. Len v poslednom tuneli Galleria Monte Sperone sme sa už nebáli – bol široký, osvetlený a išlo sa ním príjemne a na záver sa nám vynoril náš cieľ – Riva del Garda. Dobré osvetlenie bicyklov v tuneloch je výhodou a zvyšuje pocit bezpečia.
Cyklisti klubu Cyklo Slovakia Bratislava navštívili cyklistické eldorado Lago di Garda pred nami: Cyklopohoda Garda 2008. Ako píšu cyklisti (nám známi z bufetu Obrátka na Dunajskej hrádzi) na svojej stránke, jazero sa dá obísť rýchlo: „Na rozjazdenie sme si dali v nedeľu prvú etapu cyklopohody „Około Gardy” (151,6km, premier 30,0km/h, čas 5:03:36, maximálka 54,8km/h).” „Unfortunatly we are fully booked for the requested period.“ Tak nám odpísali okrem mnohých iných aj z rezidencie Villa Sogno (Vila Sen), kde boli v roku 2008 ubytovaní cyklisti Cyklo Slovakia Bratislava.
Takže v oblasti Lago di Garda si príde na svoje každý: gurmáni, vinári, surfisti, free ride cyklisti, cestní a trekoví cyklisti... Aj milenci - mesto Romea a Julie - Verona je neďaleko. Ak navyše vyjde počasie, tak ako sa pošťastilo nám, je to skutočné eldorádo a cyklistický raj. Nezabudnuteľné dych berúce výhľady, iskrivé červené víno s vôňou poctivo obrábanej pôdy, dych histórie, výborné feng šuej pri spojení elementov vzduch, voda, horské štíty. Asi každý zatúži sa sem vrátiť, čoho následkom je aj nedostatok kvalitných ubytovacích kapacít v hlavnej sezóne. Našťastie ubytovanie u Antonia na Residence la Colombera bolo presne to, čo sme hľadali.
Súvisiace cyklovideá:
Cesta do Malcesine 1 - Lacko M.
Cesta do Malcesine 2 - Janette
Cesta do Malcesine 3 - Cyklojuraj
V lanovke Malcesine - Monte Baldo
Okolo Lago di garda 1
Okolo Lago di Garda 2
Jazero Lago di Garda v meste GARDA
Okolo Lago di Garda 3 - Zuzka
Pokračovanie - ďalšie časti cyklozájazdu
V cyklistickom raji Lago di Garda (Taliansko) 1.časť - cesta a ubytovanie
V cyklistickom raji Lago di Garda (Talliansko) 2. časť – 3 cyklovýlety
V cyklistickom raji Lago di Garda (Taliansko) 2.časť - 3 cyklovýlety 11.6. - 18.6.2011
Lago di Garda
Dĺžka trasy: 215 km
V cyklistickom raji Lago di Garda (2. časť)
Lago di Ledro
Trasa: Riva del Garda – Sentiero del Ponale – Biacesa – Pre´ di Ledro – Molina di Ledro – Lago di Ledro – Mezzolago – Ledro – Tiarno di Sotto – Tiarno di Sopra – Lago d´Ampola – Passo Ampola a späť.
Dĺžka: 85 km
Náš prvý výlet viedol k jazeru Lago di Ledro, ktoré leží na západ od Lago di Garda. Z našej ubytovne La Colombera sme prešli cez celé mesto Riva del Garda a na severo-západnom cípe jazera sme sa vydali ďalej starou cestou Sentiero del Ponale. Je to malebná cesta vytesaná v skalnatom úbočí, povrch nie je pevný, ale je prejazdný pri opatrnej jazde aj na cestných bicykloch. Po výstupe serpentínami do výšky 340 mnm sme sa napojili na hlavnú cestu, v mieste vyústenia 3,6 km dlhého tunela (Agnesse) vedúceho z Riva do Ledro – cez tunel je zákaz prejazdu bicyklami. Po niekoľkých stovkách metrov po hlavnej asfaltovej ceste je odbočka doľava na cyklistickú cestu, ktorá je taktiež štrkovitá, pre cestné bicykle je nepohodlná – je však možno ísť ďalej aj po hlavnej asfaltovej ceste. Lago di Ledro leží vo výške 650 mnm (prevýšenie od Lago di Garda takmer 600m), je to úchvatné malebné miesto s množstvom zariadení pre letnú rekreáciu. Na chvíľu nás tam zachytil dážď, čo sme využili na obedňajšiu prestávku. Jazero sme obišli dokola – zo severnej strany ju lemuje hlavná cesta a z južnej strany cyklistická cesta so štrkovým povrchom. Prešli sme ešte niekoľko kilometrov ďalej po hlavnej ceste až k malému jazierku Lago d´Ampola a k priesmyku Passo Ampola (747 mnm). Naspäť sme sa vracali tou istou cestou a vychutnali sme si nádherný zjazd z Ledro po hlavnej ceste až po vyššie spomínané ústie tunela Agnesse.
Fotografie 1. cyklovýlet
Pregasina, Passo Nota, Limone
Trasa: Riva del Garda – Sentiero del Ponale –Pregasina – Bocca Larici – Passo Rocchetta – Baita Segala – Bocca dei Fortinni – Passo Nota – Tremosine – Limone sul Garda.
Dĺžka: 65 km
Druhý výlet bol viac adrenalínový. Vydali sme sa z Riva del Garda do Limone. Tam však nevedie pre cyklistov regulárna cesta (zákaz prechádzať tunelmi v smere Riva – Limone) a je potrebné prejsť cez priľahlé vrchy. Začali sme našou známou starou cestou so štrkovým povrchom Sentiero del Ponale, v druhem polovici cesty bol už asfaltový povrch až na jej koniec pri vyústení tunela smerom na Biacesa a Lago di Ledro. Odtiaľ sme išli po hlavnej ceste až do osady Pregasina (536 mnm), kde žije najviac storočných ľudí v Taliansku. Z Pregasina vedú ďalšie cyklistické chodníky prakticky len pre horské bicykle, nie je šanca ísť ani na krosových (my sme mali trekové a Lacko Olle cestný). Keďže sme chceli tento nádherný kus prírody prejsť za každú cenu, tak sme tlačili bicykle a nosili ich na pleciach celkovo takmer 5 hodín. Vyšli sme na výhliadku Bocca Larici (907 mnm), odtiaľ cez Passo Rocchetta (1159 mnm), Bocca dei Fortini (1243 mnm), až po Passo Nota (1208 mnm). Najvyšší bod, ktorým sme prechádzali, bol vyše 1300 mnm. Až posledné kilometre pred Paso Nota boli zjazdné pre naše bicykle. Príjemným prekvapením na ceste bola chata Bonaventura Segala, pôvodne vybudovaná ako vojenský objekt za I. svetovej vojny, kde počestní pocestní si môžu oddýchnuť, občerstviť sa, dokonca aj prenocovať. Chata je v podstate opustená (bez personálu), prístupná non-stop – k dispozícii sú rôzne nápoje, kuchynská výbava, krb – všetko za dobrovoľný poplatok. V deň nášho výletu bolo zamračené aj s drobným mrholením, na druhej strane sme si vychutnali vo vysokých nadmorských výškach „jazdu v oblakoch“. Z posledného priesmyku Paso Nota sme už išli „len dolu kopcom“. Všetko naše „utrpenie“ cestou po pre nás nezjazdných cestách nám vynahradil fantastický zjazd do Limone (celkové prevýšenie vyše 1000 m, naša rýchlosť bola vyše 60 km/hod). Nakoniec sme si užili aj trajekt z Limone sul Garda späť do Riva del Garda.
Fotografie 2. cyklovýlet
Lago Cavedine
Trasa: Riva del Garda – Torbole – Arco – Dro – Pietramurata – Lago di Cavedine a späť.
Dĺžka: 65 km
Veľmi príjemný, nenáročný a oddychový bol výlet k jazeru Lago di Cavedine na sever od Riva del Garda. Z Torbole (na východ od Riva) vedie pozdĺž rieky Sarca pekný cyklochodník s kvalitným asfaltovým povrchom lemovaný oleandrami smerom na sever. Prechádzali sme cez dve veľmi pekné mestá Arco a Dro. Malebné mestečko Arco je základňou pre skalolezcov, žije rušným turistickým životom, má pekný kostol a hlavné námestie; mestečko Dro je zas menšie a aj „tichšie“. Jazero Lago di Cavedine je veľmi malé, rovnako sú malé aj možnosti rekreácie. Využíva sa skôr priemyselne – vodné elektrárne využívajú rozdiel hladín medzi jazerom a v blízkosti tečúcej rieky Carca. Poznámka na záver – počas našej návštevy v Arco sme boli svedkami dojazdu cyklistických pretekov regiónov Trentino a Alto Adige (Giro Ciclistico del Trentino Alto Adige).
Fotografie 3. cyklovýlet
Súvisiace cyklovideá:
Údolím rieky Sarca do Arco
Cyklochodník k Lago di Cavedine
Okolo jazera Lago di Cavedine
Zjazd do Arco
Príchod do obce DRO
Arco - pešia zóna
Návrat údolím rieky Sarca do RIVA del Garda
Pokračovanie - ďalšie časti cyklozájazdu
V cyklistickom raji Lago di Garda (Taliansko) 1.časť - cesta a ubytovanie
V cyklistickom raji Lago di Garda (Talliansko) 3. časť – poznávacie výlety
Dĺžka trasy: 215 km
V cyklistickom raji Lago di Garda (2. časť)
Lago di Ledro
Trasa: Riva del Garda – Sentiero del Ponale – Biacesa – Pre´ di Ledro – Molina di Ledro – Lago di Ledro – Mezzolago – Ledro – Tiarno di Sotto – Tiarno di Sopra – Lago d´Ampola – Passo Ampola a späť.
Dĺžka: 85 km
Náš prvý výlet viedol k jazeru Lago di Ledro, ktoré leží na západ od Lago di Garda. Z našej ubytovne La Colombera sme prešli cez celé mesto Riva del Garda a na severo-západnom cípe jazera sme sa vydali ďalej starou cestou Sentiero del Ponale. Je to malebná cesta vytesaná v skalnatom úbočí, povrch nie je pevný, ale je prejazdný pri opatrnej jazde aj na cestných bicykloch. Po výstupe serpentínami do výšky 340 mnm sme sa napojili na hlavnú cestu, v mieste vyústenia 3,6 km dlhého tunela (Agnesse) vedúceho z Riva do Ledro – cez tunel je zákaz prejazdu bicyklami. Po niekoľkých stovkách metrov po hlavnej asfaltovej ceste je odbočka doľava na cyklistickú cestu, ktorá je taktiež štrkovitá, pre cestné bicykle je nepohodlná – je však možno ísť ďalej aj po hlavnej asfaltovej ceste. Lago di Ledro leží vo výške 650 mnm (prevýšenie od Lago di Garda takmer 600m), je to úchvatné malebné miesto s množstvom zariadení pre letnú rekreáciu. Na chvíľu nás tam zachytil dážď, čo sme využili na obedňajšiu prestávku. Jazero sme obišli dokola – zo severnej strany ju lemuje hlavná cesta a z južnej strany cyklistická cesta so štrkovým povrchom. Prešli sme ešte niekoľko kilometrov ďalej po hlavnej ceste až k malému jazierku Lago d´Ampola a k priesmyku Passo Ampola (747 mnm). Naspäť sme sa vracali tou istou cestou a vychutnali sme si nádherný zjazd z Ledro po hlavnej ceste až po vyššie spomínané ústie tunela Agnesse.
Fotografie 1. cyklovýlet
Pregasina, Passo Nota, Limone
Trasa: Riva del Garda – Sentiero del Ponale –Pregasina – Bocca Larici – Passo Rocchetta – Baita Segala – Bocca dei Fortinni – Passo Nota – Tremosine – Limone sul Garda.
Dĺžka: 65 km
Druhý výlet bol viac adrenalínový. Vydali sme sa z Riva del Garda do Limone. Tam však nevedie pre cyklistov regulárna cesta (zákaz prechádzať tunelmi v smere Riva – Limone) a je potrebné prejsť cez priľahlé vrchy. Začali sme našou známou starou cestou so štrkovým povrchom Sentiero del Ponale, v druhem polovici cesty bol už asfaltový povrch až na jej koniec pri vyústení tunela smerom na Biacesa a Lago di Ledro. Odtiaľ sme išli po hlavnej ceste až do osady Pregasina (536 mnm), kde žije najviac storočných ľudí v Taliansku. Z Pregasina vedú ďalšie cyklistické chodníky prakticky len pre horské bicykle, nie je šanca ísť ani na krosových (my sme mali trekové a Lacko Olle cestný). Keďže sme chceli tento nádherný kus prírody prejsť za každú cenu, tak sme tlačili bicykle a nosili ich na pleciach celkovo takmer 5 hodín. Vyšli sme na výhliadku Bocca Larici (907 mnm), odtiaľ cez Passo Rocchetta (1159 mnm), Bocca dei Fortini (1243 mnm), až po Passo Nota (1208 mnm). Najvyšší bod, ktorým sme prechádzali, bol vyše 1300 mnm. Až posledné kilometre pred Paso Nota boli zjazdné pre naše bicykle. Príjemným prekvapením na ceste bola chata Bonaventura Segala, pôvodne vybudovaná ako vojenský objekt za I. svetovej vojny, kde počestní pocestní si môžu oddýchnuť, občerstviť sa, dokonca aj prenocovať. Chata je v podstate opustená (bez personálu), prístupná non-stop – k dispozícii sú rôzne nápoje, kuchynská výbava, krb – všetko za dobrovoľný poplatok. V deň nášho výletu bolo zamračené aj s drobným mrholením, na druhej strane sme si vychutnali vo vysokých nadmorských výškach „jazdu v oblakoch“. Z posledného priesmyku Paso Nota sme už išli „len dolu kopcom“. Všetko naše „utrpenie“ cestou po pre nás nezjazdných cestách nám vynahradil fantastický zjazd do Limone (celkové prevýšenie vyše 1000 m, naša rýchlosť bola vyše 60 km/hod). Nakoniec sme si užili aj trajekt z Limone sul Garda späť do Riva del Garda.
Fotografie 2. cyklovýlet
Lago Cavedine
Trasa: Riva del Garda – Torbole – Arco – Dro – Pietramurata – Lago di Cavedine a späť.
Dĺžka: 65 km
Veľmi príjemný, nenáročný a oddychový bol výlet k jazeru Lago di Cavedine na sever od Riva del Garda. Z Torbole (na východ od Riva) vedie pozdĺž rieky Sarca pekný cyklochodník s kvalitným asfaltovým povrchom lemovaný oleandrami smerom na sever. Prechádzali sme cez dve veľmi pekné mestá Arco a Dro. Malebné mestečko Arco je základňou pre skalolezcov, žije rušným turistickým životom, má pekný kostol a hlavné námestie; mestečko Dro je zas menšie a aj „tichšie“. Jazero Lago di Cavedine je veľmi malé, rovnako sú malé aj možnosti rekreácie. Využíva sa skôr priemyselne – vodné elektrárne využívajú rozdiel hladín medzi jazerom a v blízkosti tečúcej rieky Carca. Poznámka na záver – počas našej návštevy v Arco sme boli svedkami dojazdu cyklistických pretekov regiónov Trentino a Alto Adige (Giro Ciclistico del Trentino Alto Adige).
Fotografie 3. cyklovýlet
Súvisiace cyklovideá:
Údolím rieky Sarca do Arco
Cyklochodník k Lago di Cavedine
Okolo jazera Lago di Cavedine
Zjazd do Arco
Príchod do obce DRO
Arco - pešia zóna
Návrat údolím rieky Sarca do RIVA del Garda
Pokračovanie - ďalšie časti cyklozájazdu
V cyklistickom raji Lago di Garda (Taliansko) 1.časť - cesta a ubytovanie
V cyklistickom raji Lago di Garda (Talliansko) 3. časť – poznávacie výlety
Odchod z La Colombera | Pešia zóna Riva del Garda | |
Stará cesta Sentiero del Ponale | Na starej ceste je viacero tunelov | Povrch je štrkovitý |
V cyklistickom raji Lago di Garda (Taliansko) 1. časť - cesta a ubytovanie, 11.6. - 18.6.2011
Lago di Garda
Dĺžka trasy: 450 km
Počet účastníkov: 8
Mapa: Riva del Garda
Lago di Garda (Gardské jazero) je najväčšie ľadovcové jazero Talianska, ktoré leží na južnom úpätí Álp. Severná časť pripomína fjordy (okolité hory dosahujú výšku 2000 mnm), južná časť je rovinatá a tam pokračuje Pádska nížina. Jeho tvar pripomína vraj hrušku, ale dámam s fantáziou najmä istý mužský orgán... Naša cesta z Bratislavy viedla cez Viedeň, Linz, Innsbruck, Salzburg, Brenner (1350 mnm, poplatok za prechod 8€), Bolzano, Trento – tam treba odbočiť z diaľnice smer Riva del Garda. Cez údolie rieky Sarca sme sa dostali k jazeru Lago di Garda (65 mnm) a zrazu sa človek ocitne v úplne inom svete – máte pocit že ste pri Stredozemnom mori – klímou, vegetáciou, atmosférou.
Poéti hovoria, že sa tu stretáva niekoľko elementov – voda, vietor, slnko, hory a skala. Čistá a teplá voda dáva pocit prímorského letoviska. Každý deň dostatočný vietor robí z jazera raj pre windsurfing (popoludní teplý južný nazývaný Ora, večer studený z hôr). Dostatok slnka je podmienkou pre bohatú subtropickú vegetáciu (olivovníky, citrusy, oleandre, cédre). Okolité hory dávajú priestor pre turistiku a MTB cyklistiku. Krásne skalnaté bralá sú zas rajom pre skalolezcov.
Dorozumievacím jazykom je okrem taliančiny najmä nemčina – nemeckí turisti tu absolútne dominujú. My sme sa však všade dohovorili po slovensky (česky) – v reštauráciách, v obchodoch, aj na čerpacích staniciach.
Náš základný tábor bol situovaný v meste Riva del Garda, ktoré je najlepším východiskovým miestom pre cyklistické trasy, a kde sú aj najkrajšie pláže a najrušnejší spoločenský život v celom regióne Lago di Garda. Ubytovaní sme boli v romantickom hrade (old castle) zo 16. storočia - La Colombera - romantickom mieste na úpätí vrchu Monte Brione. Tam aj dnes vo veľkých priestoroch za hrubými múrmi prežívate pôvodnú atmosféru starovekých vidieckych pánov. O usadlosť sa stará Antonio – príjemný, prívetivý a vždy ochotný mladý človek, ktorý tu pracuje spolu so svojim bratom a matkou. Videli sme ho pracovať sedem dní v týždni od skorých ranných hodín až do noci. La Colombera má aj vynikajúcu reštauráciu – každý večer tam prichádzali zástupy hostí zo širokého okolia. Majiteľ La Colombera Antonio sa okrem turistiky venuje pestovaniu aj olivovníkov a viniča, má vlastnú produkciu vína, ktoré sme, podobne ako aj iní „fajnšmekri“ ohodnotili na výbornú.
Najmä na severe regiónu Lago di Garda je cítiť podporu cyklistiky, preto sa používa v tejto súvislosti aj termín „cyklistický raj“. Antonio mal v La Colombera perfektne vybavené podmienky pre cyklistov – cyklogaráž, umývačku bicyklov, servis... V regióne Lago di garda sú cyklistické trasy vybudované s neuveriteľnou precíznosťou: drevené zábradlia, hladký asfalt, cyklotunely - všade sú požičovne, opravovne - v podstate kompletný servis (napr. sieť bikexpres). Na každom kroku je obchod s cyklistickou výbavou a servisom. Je tam priestor pre cestnú cyklistiku, kombinovanú (tracking), aj pre „free riding“. Stretli sme tu mnoho mladých cyklistov na celoodpružených horských bicykloch najznámejších značiek s chráničmi rôznych - aj menej dôležitých častí tela. Skutočný cykloraj to na pohľad...
Na týždenný cyklovýlet sme prišli v predvečer Svätodušných sviatkov (nedeľa a pondelok). Svätodušná nedeľa (Pentecoste) sa slávi 50 dní po Veľkej noci a pokladá sa za čas vzniku kresťanskej cirkvi. Kvôli sviatku hromníc, ale aj kvôli topánkovému veľtrhu (expo) boli ubytovacie kapacity maximálne využité a plne obsadené. Pri hľadaní ubytovania sa nám osvedčil zoznam ubytovacích zariadení v okolí jazera: Residence.
Naše cyklovideá súvisiace s ubytovaním a výletmi v okolí:
Na bicykli v uliciach RIVA del Garda
Cyklojuraj stúpa po šotoline v skale nad Lago di Garda
Okolo Lago di Ledro
Zjazd k jazeru Lago di Garda z Molina po asfalte
Zjazd k jazeru Lago di Garda z Molina po šotoline
Pokračovanie - ďalšie časti cyklozájazdu
V cyklistickom raji Lago di Garda (Taliansko) 2.časť - 3 cyklovýlety
V cyklistickom raji Lago di Garda (Taliansko) 3. časť – poznávacie výlety
Dĺžka trasy: 450 km
Počet účastníkov: 8
Mapa: Riva del Garda
Lago di Garda (Gardské jazero) je najväčšie ľadovcové jazero Talianska, ktoré leží na južnom úpätí Álp. Severná časť pripomína fjordy (okolité hory dosahujú výšku 2000 mnm), južná časť je rovinatá a tam pokračuje Pádska nížina. Jeho tvar pripomína vraj hrušku, ale dámam s fantáziou najmä istý mužský orgán... Naša cesta z Bratislavy viedla cez Viedeň, Linz, Innsbruck, Salzburg, Brenner (1350 mnm, poplatok za prechod 8€), Bolzano, Trento – tam treba odbočiť z diaľnice smer Riva del Garda. Cez údolie rieky Sarca sme sa dostali k jazeru Lago di Garda (65 mnm) a zrazu sa človek ocitne v úplne inom svete – máte pocit že ste pri Stredozemnom mori – klímou, vegetáciou, atmosférou.
Poéti hovoria, že sa tu stretáva niekoľko elementov – voda, vietor, slnko, hory a skala. Čistá a teplá voda dáva pocit prímorského letoviska. Každý deň dostatočný vietor robí z jazera raj pre windsurfing (popoludní teplý južný nazývaný Ora, večer studený z hôr). Dostatok slnka je podmienkou pre bohatú subtropickú vegetáciu (olivovníky, citrusy, oleandre, cédre). Okolité hory dávajú priestor pre turistiku a MTB cyklistiku. Krásne skalnaté bralá sú zas rajom pre skalolezcov.
Dorozumievacím jazykom je okrem taliančiny najmä nemčina – nemeckí turisti tu absolútne dominujú. My sme sa však všade dohovorili po slovensky (česky) – v reštauráciách, v obchodoch, aj na čerpacích staniciach.
Náš základný tábor bol situovaný v meste Riva del Garda, ktoré je najlepším východiskovým miestom pre cyklistické trasy, a kde sú aj najkrajšie pláže a najrušnejší spoločenský život v celom regióne Lago di Garda. Ubytovaní sme boli v romantickom hrade (old castle) zo 16. storočia - La Colombera - romantickom mieste na úpätí vrchu Monte Brione. Tam aj dnes vo veľkých priestoroch za hrubými múrmi prežívate pôvodnú atmosféru starovekých vidieckych pánov. O usadlosť sa stará Antonio – príjemný, prívetivý a vždy ochotný mladý človek, ktorý tu pracuje spolu so svojim bratom a matkou. Videli sme ho pracovať sedem dní v týždni od skorých ranných hodín až do noci. La Colombera má aj vynikajúcu reštauráciu – každý večer tam prichádzali zástupy hostí zo širokého okolia. Majiteľ La Colombera Antonio sa okrem turistiky venuje pestovaniu aj olivovníkov a viniča, má vlastnú produkciu vína, ktoré sme, podobne ako aj iní „fajnšmekri“ ohodnotili na výbornú.
Najmä na severe regiónu Lago di Garda je cítiť podporu cyklistiky, preto sa používa v tejto súvislosti aj termín „cyklistický raj“. Antonio mal v La Colombera perfektne vybavené podmienky pre cyklistov – cyklogaráž, umývačku bicyklov, servis... V regióne Lago di garda sú cyklistické trasy vybudované s neuveriteľnou precíznosťou: drevené zábradlia, hladký asfalt, cyklotunely - všade sú požičovne, opravovne - v podstate kompletný servis (napr. sieť bikexpres). Na každom kroku je obchod s cyklistickou výbavou a servisom. Je tam priestor pre cestnú cyklistiku, kombinovanú (tracking), aj pre „free riding“. Stretli sme tu mnoho mladých cyklistov na celoodpružených horských bicykloch najznámejších značiek s chráničmi rôznych - aj menej dôležitých častí tela. Skutočný cykloraj to na pohľad...
Na týždenný cyklovýlet sme prišli v predvečer Svätodušných sviatkov (nedeľa a pondelok). Svätodušná nedeľa (Pentecoste) sa slávi 50 dní po Veľkej noci a pokladá sa za čas vzniku kresťanskej cirkvi. Kvôli sviatku hromníc, ale aj kvôli topánkovému veľtrhu (expo) boli ubytovacie kapacity maximálne využité a plne obsadené. Pri hľadaní ubytovania sa nám osvedčil zoznam ubytovacích zariadení v okolí jazera: Residence.
Naše cyklovideá súvisiace s ubytovaním a výletmi v okolí:
Na bicykli v uliciach RIVA del Garda
Cyklojuraj stúpa po šotoline v skale nad Lago di Garda
Okolo Lago di Ledro
Zjazd k jazeru Lago di Garda z Molina po asfalte
Zjazd k jazeru Lago di Garda z Molina po šotoline
Pokračovanie - ďalšie časti cyklozájazdu
V cyklistickom raji Lago di Garda (Taliansko) 2.časť - 3 cyklovýlety
V cyklistickom raji Lago di Garda (Taliansko) 3. časť – poznávacie výlety
Nakladáme bicykle | Hlavný organizátor Lacko Olle | Náš transportér |
Diaľnica za Brenner priesmyk | V Trento Centro bude odbočka na Lago di Garda | Smerom do údolia rieky Sarca |
Pieninský národný park - Červený Kláštor, 28.5.2011
Pieniny
Červený Kláštor - mapa
Dňa 27.5.2011 sme sa zúčastnili najstaršieho slovenského cyklistického podujatia - 44. ročníka Okolo Tatier 2011, a od hlavného pelotónu sme sa odpojili na poľskej strane pred hraničným priechodom Lysá Poľana, aby sme skončili dennú púť opäť na Slovensku v obci Červený Kláštor.
Červený Kláštor je obec na pravom brehu Dunajca, kde už v 14. storočí bol založený kartuziánsky kláštor (kartuziáni – rehoľa s prísnym asketickým spôsobom života), v 18. storočí ho prevzali kamalduli (žili prevažne pustovníckym životom), v roku 1782 rozhodnutím cisára Jozefa II. bol kláštor zrušený ako nepotrebný. Červený kláštor je dnes východzím bodom do jedného z najkrajších kútov Slovenska - Pieninský národný park. Jeho dominantou je rieka Dunajec a jej prielom vápencovým pohorím – rozpustený vápenec na hladine tvorí typické ostrovčeky akoby plávajúcej peny – odtiaľ aj názov „Pieniny“. Ale aj tu sa už človek podpísal na devastovaní pôvodného biotopu. Vybudovaním priehrad smerom po prúde aj proti prúdu od národného parku sa pôvodne číra voda stala kalnejšou, už nevidíte biele oblázky na dne rieky, vymreli pôvodné druhy rýb, už sem netiahnu lososy, ktoré sa tu zvykli ešte pred niekoľkými desaťročiami trieť. Zostali však krásne skalné útesy, ktoré človek zatiaľ nezničil, ale aj tam cítiť stopy masívneho turistického priemyslu.
Na splav Dunajcom sme sa vydali aj s bicyklami, pretože sme plánovali navštíviť aj poľskú časť národného parku smerom po prúde rieky. Na plte sme nastúpili pred obcou Červený Kláštor a splav skončil v katastri obce Lesnica. Lístky stáli 10 € na osobu a 2 € za bicykel. Cestou späť nás zastihol poriadny lejak - ale ak má cyklista dobré oblečenie - tak je všetko v poriadku, pretože neexistuje zlé počasie, len nevhodne oblečený turista (nórske príslovie).
Večer sme oslávili narodeniny Lacka M., bývalého podpredsedu Cykloklubu Apollo – ten sa ukázal ako vynikajúci kuchár a hostiteľ. V areáli Dunajec Village, kde sme bývali, sa v ten istý večer konala aj svadobná hostina. K našej dobrej nálade nakoniec prispeli aj samotní svadobčania a muzikanti, ktorí oslávencovi prišli zahrať k narodeninám.
Súvisiace linky:
Pltníctvo na rieke Dunajec
Pieniny.sk, Pieniny - wikipedia
Pltníctvo Dunajec, Pltníctvo Dunajec - cenník
Červený Kláštor - mapa
Dňa 27.5.2011 sme sa zúčastnili najstaršieho slovenského cyklistického podujatia - 44. ročníka Okolo Tatier 2011, a od hlavného pelotónu sme sa odpojili na poľskej strane pred hraničným priechodom Lysá Poľana, aby sme skončili dennú púť opäť na Slovensku v obci Červený Kláštor.
Červený Kláštor je obec na pravom brehu Dunajca, kde už v 14. storočí bol založený kartuziánsky kláštor (kartuziáni – rehoľa s prísnym asketickým spôsobom života), v 18. storočí ho prevzali kamalduli (žili prevažne pustovníckym životom), v roku 1782 rozhodnutím cisára Jozefa II. bol kláštor zrušený ako nepotrebný. Červený kláštor je dnes východzím bodom do jedného z najkrajších kútov Slovenska - Pieninský národný park. Jeho dominantou je rieka Dunajec a jej prielom vápencovým pohorím – rozpustený vápenec na hladine tvorí typické ostrovčeky akoby plávajúcej peny – odtiaľ aj názov „Pieniny“. Ale aj tu sa už človek podpísal na devastovaní pôvodného biotopu. Vybudovaním priehrad smerom po prúde aj proti prúdu od národného parku sa pôvodne číra voda stala kalnejšou, už nevidíte biele oblázky na dne rieky, vymreli pôvodné druhy rýb, už sem netiahnu lososy, ktoré sa tu zvykli ešte pred niekoľkými desaťročiami trieť. Zostali však krásne skalné útesy, ktoré človek zatiaľ nezničil, ale aj tam cítiť stopy masívneho turistického priemyslu.
Na splav Dunajcom sme sa vydali aj s bicyklami, pretože sme plánovali navštíviť aj poľskú časť národného parku smerom po prúde rieky. Na plte sme nastúpili pred obcou Červený Kláštor a splav skončil v katastri obce Lesnica. Lístky stáli 10 € na osobu a 2 € za bicykel. Cestou späť nás zastihol poriadny lejak - ale ak má cyklista dobré oblečenie - tak je všetko v poriadku, pretože neexistuje zlé počasie, len nevhodne oblečený turista (nórske príslovie).
Večer sme oslávili narodeniny Lacka M., bývalého podpredsedu Cykloklubu Apollo – ten sa ukázal ako vynikajúci kuchár a hostiteľ. V areáli Dunajec Village, kde sme bývali, sa v ten istý večer konala aj svadobná hostina. K našej dobrej nálade nakoniec prispeli aj samotní svadobčania a muzikanti, ktorí oslávencovi prišli zahrať k narodeninám.
Súvisiace linky:
Pltníctvo na rieke Dunajec
Pieniny.sk, Pieniny - wikipedia
Pltníctvo Dunajec, Pltníctvo Dunajec - cenník
Okolo Tatier 2011 – 44. ročník, 27.5.2011
Nižná na Orave (560 mnm) - Suchá Hora (800 mnm) – Zakopane (800mnm) – priesmyk k Lysej Poľane (1035 mnm) – Mrzasichle (770mnm) – rieka Bialka (740 mnm) – Czarna Góra (830 mnm) – Łapsze Vyżne - Łapsze Nyżne – Niedzica (500mnm) – Sromowce Niżne – Červený Kláštor (450 mnm)
Dĺžka trasy: 120 km
Počet účastníkov: oficiálne 495, neoficiálne cca 800
Mapa: Zakopane
V dňoch 27. - 29.mája 2011 sa konal už 44. ročník tradičného, najstaršieho a najmasovejšieho cyklistického podujatia na Slovensku – Okolo Tatier 2011, ktoré usporadúva Cykloklub Nižná - každoročne posledný májový víkend. Názov vystihuje aj obsah cyklopodujatia – prvý deň sa štartuje na Orave v Nižnej, Tatry sa obchádzajú zo severnej – poľskej strany, cieľ býval pravidelne v kempingu FICC v Tatranskej Lomnici, ktorý je, žiaľ, v likvidácii. Tohto roku preto bolo náhradné ubytovanie a kultúrny program v Ždiari - Hotel Magura. Druhý deň býva priestor pre pešiu turistiku alebo cykloturistiku, každý ho trávi po svojom. Väčšina sa vydá na vysokohorské túry do Vysokých Tatier a cyklonadšenci pokračujú v zdolávaní horských cyklokilometrov. Záverečný deň vedie trasa po južnej slovenskej strane Tatier cez Štrbské Pleso (1260 mnm) pokračuje nádherným zjazdom do Liptovskej kotliny (570 mnm), kde bola vždy možnosť ukončenia etapy. Ale „čerešničkou na torte“ pre zdatných cyklistov je posledná „horská prémia“ z Liptova na Oravu cez sedlo Huty (1080 mnm) s ukončením v mieste štartu Nižná, kde sa okruh uzatvoril.
Tohtoročného 44. ročníka sa zúčastnilo 495 oficiálne prihlásených cyklistov, organizátori však odhadli počet asi 800 cyklistov. Historicky najviac cykloturistov sa zúčastnilo na 41. ročníku v roku 2008: 1150 registrovaných cyklistov (odhad vyše 1500). Každoročne organizátori vyhlasujú súťaž o najlepšiu fotografiu, v roku 2007 ju vyhrala táto naša fotografia . Aj tohto roku posielame do súťaže fotografiu, ktorá asi najlepšie vystihuje atmosféru podujatia.
Posledný májový víkend sme prišli do Nižnej s vlastným sprievodným vozidlom s prívesom pre bicykle, ktoré šoféroval Žán. Ubytovali sme sa v penzióne Uhliská. Poradové číslo podujatia 44 podľa feng-šuej nie je priaznivé, čo sa asi prejavilo pod Suchou Horou ľahkou poruchou – paradoxne sprievodného auta určeného pre zber „cykloodpadlíkov“. Žán bol prekvapený ochotným, rýchlym a lacným servisom opravy auta na Orave.
Naša tohtoročná trasa sa od oficiálnej líšila, pretože sme plánovali piatkovú etapu ukončiť na Pieninách. Štartovali sme s hlavným pelotónom v Nižnej, pokračovali sme na hranicu Suchá Hora za sprievodu policajného auta. Až po štátnu hranicu na čele pelotónu bicyklovali organizátori. V Suchej Hore nás čakalo tradičné prvé občerstvenie. Niekoľko kilometrov za štátnou hranicou sme nemohli vynechať salaš, kde sa ponúkali typické syrové pochúťky – oštiepok (Oscypek), korbáčik, žinčica a pre odolnejších aj najznámejší produkt – baran džús, čo je nápoj poháňahúcich cyklistov vpred – žinčica s borovičkou.
V turistickom meste Zakopane sme sa zastavili len krátko, tentoraz sme vynechali prechádzku pešou zónou. Pokračovali sme v ceste s hlavným pelotónom smerom na priesmyk Lysá Poľana. Odmenou nám boli prekrásne výhľady na Vysoké Tatry zo severnej strany. Na vrchole (1035 mnm) sedla sme odbočili doľava na Murzasichle, kde nás čakal pekný zjazd. Pokračovali sme opäť kopcovitým terénom do Bukowina Tatrzańska, potom sme zišli k riečke Bialka. Na druhej strane rieky nás čakal krátky, ale prudký výstup do Czarna Góra, čo bola naša posledná „vrchárska prémia“. Pokračovali sme viac menej dolu kopcom cez spišské dediny Łapsze Vyżne a Łapsze Nyżne do Niedzica, kde je postavená priehrada na Dunajci. Tieto spišské dediny (celkovo 13 obcí) spolu s časťou Oravy (celkovo 12 obcí) v roku 1945 prezident ČSR Eduard Beneš (napriek referendu občanov postihnutých obcí) odovzdal Poľsku - Poľský spiš. Naša cyklistická odysea pokračovala po poľskej strane cez obec Sromowce Niżne do obce Czorsztyn. Tam sme prekročili rieku Dunajec lávkou (postavenou nedávno – v roku 2006) na slovenskú stranu do nášho cieľa Červený Kláštor. Pokračovanie v ďalšej reportáži.
Na záver je potrebné poďakovať organizátorom podujatia, výboru Cykloklubu Nižná pod vedením jej predsedu, ktorým je pán Miloš Kuboš.
Súvisiace akcie, fotografie a videá:
Okolo Tatier 40. ročník 25.5. - 27.5.2007
Okolo Tatier 41. ročník 23.5. - 25.5.2008
Okolo Tatier 42. ročník 29.5. - 31.5.2009
Video Ján Ďurica 2011 - cyklovideo 15 minút z troch dní - oplatí sa vidieť celé a virtuálne zúčastniť sa...
Fotografie Cykloklub Nižná
Dĺžka trasy: 120 km
Počet účastníkov: oficiálne 495, neoficiálne cca 800
Mapa: Zakopane
V dňoch 27. - 29.mája 2011 sa konal už 44. ročník tradičného, najstaršieho a najmasovejšieho cyklistického podujatia na Slovensku – Okolo Tatier 2011, ktoré usporadúva Cykloklub Nižná - každoročne posledný májový víkend. Názov vystihuje aj obsah cyklopodujatia – prvý deň sa štartuje na Orave v Nižnej, Tatry sa obchádzajú zo severnej – poľskej strany, cieľ býval pravidelne v kempingu FICC v Tatranskej Lomnici, ktorý je, žiaľ, v likvidácii. Tohto roku preto bolo náhradné ubytovanie a kultúrny program v Ždiari - Hotel Magura. Druhý deň býva priestor pre pešiu turistiku alebo cykloturistiku, každý ho trávi po svojom. Väčšina sa vydá na vysokohorské túry do Vysokých Tatier a cyklonadšenci pokračujú v zdolávaní horských cyklokilometrov. Záverečný deň vedie trasa po južnej slovenskej strane Tatier cez Štrbské Pleso (1260 mnm) pokračuje nádherným zjazdom do Liptovskej kotliny (570 mnm), kde bola vždy možnosť ukončenia etapy. Ale „čerešničkou na torte“ pre zdatných cyklistov je posledná „horská prémia“ z Liptova na Oravu cez sedlo Huty (1080 mnm) s ukončením v mieste štartu Nižná, kde sa okruh uzatvoril.
Tohtoročného 44. ročníka sa zúčastnilo 495 oficiálne prihlásených cyklistov, organizátori však odhadli počet asi 800 cyklistov. Historicky najviac cykloturistov sa zúčastnilo na 41. ročníku v roku 2008: 1150 registrovaných cyklistov (odhad vyše 1500). Každoročne organizátori vyhlasujú súťaž o najlepšiu fotografiu, v roku 2007 ju vyhrala táto naša fotografia . Aj tohto roku posielame do súťaže fotografiu, ktorá asi najlepšie vystihuje atmosféru podujatia.
Posledný májový víkend sme prišli do Nižnej s vlastným sprievodným vozidlom s prívesom pre bicykle, ktoré šoféroval Žán. Ubytovali sme sa v penzióne Uhliská. Poradové číslo podujatia 44 podľa feng-šuej nie je priaznivé, čo sa asi prejavilo pod Suchou Horou ľahkou poruchou – paradoxne sprievodného auta určeného pre zber „cykloodpadlíkov“. Žán bol prekvapený ochotným, rýchlym a lacným servisom opravy auta na Orave.
Naša tohtoročná trasa sa od oficiálnej líšila, pretože sme plánovali piatkovú etapu ukončiť na Pieninách. Štartovali sme s hlavným pelotónom v Nižnej, pokračovali sme na hranicu Suchá Hora za sprievodu policajného auta. Až po štátnu hranicu na čele pelotónu bicyklovali organizátori. V Suchej Hore nás čakalo tradičné prvé občerstvenie. Niekoľko kilometrov za štátnou hranicou sme nemohli vynechať salaš, kde sa ponúkali typické syrové pochúťky – oštiepok (Oscypek), korbáčik, žinčica a pre odolnejších aj najznámejší produkt – baran džús, čo je nápoj poháňahúcich cyklistov vpred – žinčica s borovičkou.
V turistickom meste Zakopane sme sa zastavili len krátko, tentoraz sme vynechali prechádzku pešou zónou. Pokračovali sme v ceste s hlavným pelotónom smerom na priesmyk Lysá Poľana. Odmenou nám boli prekrásne výhľady na Vysoké Tatry zo severnej strany. Na vrchole (1035 mnm) sedla sme odbočili doľava na Murzasichle, kde nás čakal pekný zjazd. Pokračovali sme opäť kopcovitým terénom do Bukowina Tatrzańska, potom sme zišli k riečke Bialka. Na druhej strane rieky nás čakal krátky, ale prudký výstup do Czarna Góra, čo bola naša posledná „vrchárska prémia“. Pokračovali sme viac menej dolu kopcom cez spišské dediny Łapsze Vyżne a Łapsze Nyżne do Niedzica, kde je postavená priehrada na Dunajci. Tieto spišské dediny (celkovo 13 obcí) spolu s časťou Oravy (celkovo 12 obcí) v roku 1945 prezident ČSR Eduard Beneš (napriek referendu občanov postihnutých obcí) odovzdal Poľsku - Poľský spiš. Naša cyklistická odysea pokračovala po poľskej strane cez obec Sromowce Niżne do obce Czorsztyn. Tam sme prekročili rieku Dunajec lávkou (postavenou nedávno – v roku 2006) na slovenskú stranu do nášho cieľa Červený Kláštor. Pokračovanie v ďalšej reportáži.
Na záver je potrebné poďakovať organizátorom podujatia, výboru Cykloklubu Nižná pod vedením jej predsedu, ktorým je pán Miloš Kuboš.
Súvisiace akcie, fotografie a videá:
Okolo Tatier 40. ročník 25.5. - 27.5.2007
Okolo Tatier 41. ročník 23.5. - 25.5.2008
Okolo Tatier 42. ročník 29.5. - 31.5.2009
Video Ján Ďurica 2011 - cyklovideo 15 minút z troch dní - oplatí sa vidieť celé a virtuálne zúčastniť sa...
Fotografie Cykloklub Nižná
Odchádzame... | Laco a Miro šoférovali | Rozlúčiť sa prišiel aj Cyklomajo (vpravo) |
Oravský zámok | Príchod do obce Nižná |
Jazerá Soľnej komory (Salzgammergut), 14.5. - 21.5.2011 (2. časť)
St. Gilgen a okolie
Dĺžka trasy: 255 km
Pokračovanie:
Piaty deň: Attersee (85 km)
Väčšina si vybrala výlet okolo jazera Attersee , viacerí sme si pripomenuli výlet pred 3 rokmi, dokonca sme sa naobedovali v rovnakej reštaurácii (steakové menu za 5,90 €).
Šiesty deň: Národný park Berchtesgaden
Fakultatívneho zájazdu do národného parku Nationalpark Berchtesgaden sme sa všetci tešili, veď patrí k najkrajším kútom v Rakúsku. Okrem iného má aj istú historickú pikantériu – v tomto kraji bol hlavný stan Hitlera a na vrchu Orlie hniezdo mu k 50. narodeninám postavili sídlo s nádherným výhľadom, o.i. na Königssee a Salzburg.
Siedmy deň: Fuschlsee, Hintersee (70 km)
Za nádherného počasia sme sa vybrali na posledný výlet. Po prudšom stúpaní na Fuschlsee sme odbočili smerom na Hintersee. Po rehydratácii v Ebenau sme si za mestečkom (odbočka vľavo lesnou cestou) prezreli starý reštaurovaný vodný mlyn a vodopád Plötz. Cestou späť sme išli náročnejším terénom s viacerými prevýšeniami okolo vidieckych sídiel do Hofu s ďalšou rehydratačnou zastávkou pri jazere Fuschlsee.
Osmy deň: Traunsee
Cestou domov sme navštívili malebné romantické jazero s ideálnymi podmienkami pre májové člnkovanie - Traunsee. Náš vodič Milan s Karosou z MT-Tour nás bezpečne a trpezlivo prepravil na všetky výlety, za čo mu patrí vďaka.
Súvisiace linky:
Wolfgang see - zaujímavosti, Berchtesgaden
Súvisiace akcie:
Cyklovýlety okolo jazier Soľnej komory v Rakúsku, 12.7. – 19.7.2008
Fotografie: Cesta autobusom, Ubytovanie a St. Gilgen, Wolfgangsee, Salzburg, Mondsee, Predajňa bicyklov, Attersee, Orlie hniezdo, Hintersee, Traunsee, Návrat domov
Pokračovanie: Jazerá Soľnej komory (Salzgammergut), 14.5. - 21.5.2011 (1. časť)
Dĺžka trasy: 255 km
Pokračovanie:
Piaty deň: Attersee (85 km)
Väčšina si vybrala výlet okolo jazera Attersee , viacerí sme si pripomenuli výlet pred 3 rokmi, dokonca sme sa naobedovali v rovnakej reštaurácii (steakové menu za 5,90 €).
Šiesty deň: Národný park Berchtesgaden
Fakultatívneho zájazdu do národného parku Nationalpark Berchtesgaden sme sa všetci tešili, veď patrí k najkrajším kútom v Rakúsku. Okrem iného má aj istú historickú pikantériu – v tomto kraji bol hlavný stan Hitlera a na vrchu Orlie hniezdo mu k 50. narodeninám postavili sídlo s nádherným výhľadom, o.i. na Königssee a Salzburg.
Siedmy deň: Fuschlsee, Hintersee (70 km)
Za nádherného počasia sme sa vybrali na posledný výlet. Po prudšom stúpaní na Fuschlsee sme odbočili smerom na Hintersee. Po rehydratácii v Ebenau sme si za mestečkom (odbočka vľavo lesnou cestou) prezreli starý reštaurovaný vodný mlyn a vodopád Plötz. Cestou späť sme išli náročnejším terénom s viacerými prevýšeniami okolo vidieckych sídiel do Hofu s ďalšou rehydratačnou zastávkou pri jazere Fuschlsee.
Osmy deň: Traunsee
Cestou domov sme navštívili malebné romantické jazero s ideálnymi podmienkami pre májové člnkovanie - Traunsee. Náš vodič Milan s Karosou z MT-Tour nás bezpečne a trpezlivo prepravil na všetky výlety, za čo mu patrí vďaka.
Súvisiace linky:
Wolfgang see - zaujímavosti, Berchtesgaden
Súvisiace akcie:
Cyklovýlety okolo jazier Soľnej komory v Rakúsku, 12.7. – 19.7.2008
Fotografie: Cesta autobusom, Ubytovanie a St. Gilgen, Wolfgangsee, Salzburg, Mondsee, Predajňa bicyklov, Attersee, Orlie hniezdo, Hintersee, Traunsee, Návrat domov
Pokračovanie: Jazerá Soľnej komory (Salzgammergut), 14.5. - 21.5.2011 (1. časť)
Jazerá Soľnej komory (Salzgammergut), 14.5. - 21.5.2011 (1. časť)
St. Gilgen a okolie
Dĺžka trasy: 255 km
Počet účastníkov: 42
Mapa: St. Gilgen
Z mnohých akcií iných klubov v cyklokalendári sme si vybrali pre potešenie z májovej prírody (máj = cyklolásky čas) cyklozájazd Cykloklubu Apollo k jazerám Soľnej komory (Rakúsko). Organizačne ho pripravil, rovnako ako v roku 2008, Cyklopalo. Tentoraz bol hlavný stan v Sankt Gilgen pri jazere Wolfgangsee a bývali sme v príjemnom penzióne Gasthof zur Sonne. Počasie nám napriek strašeniu nórskych, amerických a rakúskych meteorológov vyšlo nad očakávanie (pôvodné poplašné správy hovorili, že malo pršať celý týždeň pri teplotách okolo 9°C). Nakoniec všetko bolo inak, v skutočnosti lialo len jeden deň. Cyklopalo perfektne (ako vždy) pripravil program: návrhy viacerých cyklotrás aj s mapkami, a tri fakultatívne výlety – do Salzburgu, Hallstatt a Bad Ischl, ako aj do národného parku Berchtesgaden.
Prvý deň: Wolfgangsee (40km)
Toto jazero je známe čistou a v lete teplou vodou ideálnou na kúpanie. K miestnym letným atrakciám patrí najmä lanovka, vláčik na vrchol kopca Schafberg - Schafbergbahn (video), letná sankárska dráha... V blízkosti je aj sídlo majiteľa energetického nápoja Red Bull postavené na vode. V St. Gilgen nás privítalo príjemné slnečné počasie, tak sme neváhali a po ubytovaní sme vyrazili na cestu okolo Wolfgangsee až do St. Wolfgang a späť. Išli sme úvodnou oťukávacou rýchlosťou okolo 22,2 km/hod pri ktorej sa nikto nezadýcha, nezapotí a dá sa pri nej zoznamovať...
Druhý deň: Salzburg
Vzhľadom na studené počasie a hustý dážď sme zvolili cestu autobusom do Salzburgu, rodného mesta W.A.Mozarta, s konečnou stanicou v pivovare Augustiner Brau Koloster Mulln. Jediný, kto sa v zime a daždi vybral na bicykli, bol Cyklojuraj – prišiel síce celý premočený a zmrznutý, ale dobré mníchmi varené pivo Bräustübl beer neodmietol.
Tretí deň: Mondsee (60 km)
V príjemnom počasí (polooblačno, neskôr prechodné jemné mrholenie) sme sa vrátili „na miesto činu“ z roku 2008 – zastavili sme sa aj v kempingu v Plombergu. Z Mondsee na Wolfgangsee vedie mierne stúpanie s najvyšším bodom 600 mnm.
Štvrtý deň: Zwölferhorn a bicyklový obchod Stadler
V utorok 17. mája sa organizoval výlet do Bad Ischl a Hallstattu - s možnosťou vyviezť sa lanovkou a navštíviť soľnú baňu. My sme dopludnia navštívili lanovkou vrch Zwölferhorn, a popoludní sme sa vybrali s priateľom Oliverom do veľkopredajne bicyklov Stadler Hammerau. Prekvapil nás veľký výber bicyklov ako aj dobrý a rýchly servis.
Piaty deň: Attersee (85 km)
Väčšina si vybrala výlet okolo jazera Attersee , viacerí sme si pripomenuli výlet pred 3 rokmi, dokonca sme sa naobedovali v rovnakej reštaurácii (steakové menu za 5,90 €).
Šiesty deň: Národný park Berchtesgaden
Fakultatívneho zájazdu do národného parku Nationalpark Berchtesgaden sme sa všetci tešili, veď patrí k najkrajším kútom v Rakúsku. Okrem iného má aj istú historickú pikantériu – v tomto kraji bol hlavný stan Hitlera a na vrchu Orlie hniezdo mu k 50. narodeninám postavili sídlo s nádherným výhľadom, o.i. na Königssee a Salzburg.
Siedmy deň: Fuschlsee, Hintersee (70 km)
Za nádherného počasia sme sa vybrali na posledný výlet. Po prudšom stúpaní na Fuschlsee sme odbočili smerom na Hintersee. Po rehydratácii v Ebenau sme si za mestečkom (odbočka vľavo lesnou cestou) prezreli starý reštaurovaný vodný mlyn a vodopád Plötz. Cestou späť sme išli náročnejším terénom s viacerými prevýšeniami okolo vidieckych sídiel do obce Hof s ďalšou rehydratačnou zastávkou pri jazere Fuschlsee.
Osmy deň: Traunsee
Cestou domov sme navštívili malebné romantické jazero s ideálnymi podmienkami pre májové člnkovanie - Traunsee. Náš vodič Milan s Karosou z MT-Tour nás bezpečne a trpezlivo prepravil na všetky výlety, za čo mu patrí vďaka.
Súvisiace linky:
Wolfgangsee - zaujímavosti
Súvisiace akcie:
Cyklovýlety okolo jazier Soľnej komory v Rakúsku, 12.7. – 19.7.2008
Fotografie: Cesta autobusom, Ubytovanie a St. Gilgen, Wolfgangsee, Salzburg, Mondsee, Predajňa bicyklov, Attersee, Orlie hniezdo, Hintersee, Traunsee, Návrat domov
Pokračovanie: Jazerá Soľnej komory (Salzgammergut), 14.5. - 21.5.2011 (2. časť)
Dĺžka trasy: 255 km
Počet účastníkov: 42
Mapa: St. Gilgen
Z mnohých akcií iných klubov v cyklokalendári sme si vybrali pre potešenie z májovej prírody (máj = cyklolásky čas) cyklozájazd Cykloklubu Apollo k jazerám Soľnej komory (Rakúsko). Organizačne ho pripravil, rovnako ako v roku 2008, Cyklopalo. Tentoraz bol hlavný stan v Sankt Gilgen pri jazere Wolfgangsee a bývali sme v príjemnom penzióne Gasthof zur Sonne. Počasie nám napriek strašeniu nórskych, amerických a rakúskych meteorológov vyšlo nad očakávanie (pôvodné poplašné správy hovorili, že malo pršať celý týždeň pri teplotách okolo 9°C). Nakoniec všetko bolo inak, v skutočnosti lialo len jeden deň. Cyklopalo perfektne (ako vždy) pripravil program: návrhy viacerých cyklotrás aj s mapkami, a tri fakultatívne výlety – do Salzburgu, Hallstatt a Bad Ischl, ako aj do národného parku Berchtesgaden.
Prvý deň: Wolfgangsee (40km)
Toto jazero je známe čistou a v lete teplou vodou ideálnou na kúpanie. K miestnym letným atrakciám patrí najmä lanovka, vláčik na vrchol kopca Schafberg - Schafbergbahn (video), letná sankárska dráha... V blízkosti je aj sídlo majiteľa energetického nápoja Red Bull postavené na vode. V St. Gilgen nás privítalo príjemné slnečné počasie, tak sme neváhali a po ubytovaní sme vyrazili na cestu okolo Wolfgangsee až do St. Wolfgang a späť. Išli sme úvodnou oťukávacou rýchlosťou okolo 22,2 km/hod pri ktorej sa nikto nezadýcha, nezapotí a dá sa pri nej zoznamovať...
Druhý deň: Salzburg
Vzhľadom na studené počasie a hustý dážď sme zvolili cestu autobusom do Salzburgu, rodného mesta W.A.Mozarta, s konečnou stanicou v pivovare Augustiner Brau Koloster Mulln. Jediný, kto sa v zime a daždi vybral na bicykli, bol Cyklojuraj – prišiel síce celý premočený a zmrznutý, ale dobré mníchmi varené pivo Bräustübl beer neodmietol.
Tretí deň: Mondsee (60 km)
V príjemnom počasí (polooblačno, neskôr prechodné jemné mrholenie) sme sa vrátili „na miesto činu“ z roku 2008 – zastavili sme sa aj v kempingu v Plombergu. Z Mondsee na Wolfgangsee vedie mierne stúpanie s najvyšším bodom 600 mnm.
Štvrtý deň: Zwölferhorn a bicyklový obchod Stadler
V utorok 17. mája sa organizoval výlet do Bad Ischl a Hallstattu - s možnosťou vyviezť sa lanovkou a navštíviť soľnú baňu. My sme dopludnia navštívili lanovkou vrch Zwölferhorn, a popoludní sme sa vybrali s priateľom Oliverom do veľkopredajne bicyklov Stadler Hammerau. Prekvapil nás veľký výber bicyklov ako aj dobrý a rýchly servis.
Piaty deň: Attersee (85 km)
Väčšina si vybrala výlet okolo jazera Attersee , viacerí sme si pripomenuli výlet pred 3 rokmi, dokonca sme sa naobedovali v rovnakej reštaurácii (steakové menu za 5,90 €).
Šiesty deň: Národný park Berchtesgaden
Fakultatívneho zájazdu do národného parku Nationalpark Berchtesgaden sme sa všetci tešili, veď patrí k najkrajším kútom v Rakúsku. Okrem iného má aj istú historickú pikantériu – v tomto kraji bol hlavný stan Hitlera a na vrchu Orlie hniezdo mu k 50. narodeninám postavili sídlo s nádherným výhľadom, o.i. na Königssee a Salzburg.
Siedmy deň: Fuschlsee, Hintersee (70 km)
Za nádherného počasia sme sa vybrali na posledný výlet. Po prudšom stúpaní na Fuschlsee sme odbočili smerom na Hintersee. Po rehydratácii v Ebenau sme si za mestečkom (odbočka vľavo lesnou cestou) prezreli starý reštaurovaný vodný mlyn a vodopád Plötz. Cestou späť sme išli náročnejším terénom s viacerými prevýšeniami okolo vidieckych sídiel do obce Hof s ďalšou rehydratačnou zastávkou pri jazere Fuschlsee.
Osmy deň: Traunsee
Cestou domov sme navštívili malebné romantické jazero s ideálnymi podmienkami pre májové člnkovanie - Traunsee. Náš vodič Milan s Karosou z MT-Tour nás bezpečne a trpezlivo prepravil na všetky výlety, za čo mu patrí vďaka.
Súvisiace linky:
Wolfgangsee - zaujímavosti
Súvisiace akcie:
Cyklovýlety okolo jazier Soľnej komory v Rakúsku, 12.7. – 19.7.2008
Fotografie: Cesta autobusom, Ubytovanie a St. Gilgen, Wolfgangsee, Salzburg, Mondsee, Predajňa bicyklov, Attersee, Orlie hniezdo, Hintersee, Traunsee, Návrat domov
Pokračovanie: Jazerá Soľnej komory (Salzgammergut), 14.5. - 21.5.2011 (2. časť)
Nakladáme bicykle | Šofér Milan | Cyklopalo |
Cyklopalo organizoval celý výlet | Gabika a Jarka | Gizka a Hanka |
Vítanie jari s Cykloapollom a Jurajský cyklovýlet, 30.4.2011
U Bosorky - Obrátka - Dobrohošť - Šulianské jazero - Obrátka - U Bosorky
Dĺžka trasy: 88 km
Motto:
Byl pozdní večer – první máj –
večerní máj – byl lásky čas.
Hrdliččin zval ku lásce hlas,
kde borový zaváněl háj.
O lásce šeptal tichý mech;
květoucí strom lhal lásky žel,
svou lásku slavík růži pěl,
růžinu jevil vonný vzdech.
Jezero hladké v křovích stinných
zvučelo temně tajný bol,
břeh je objímal kol a kol;
a slunce jasná světů jiných
bloudila blankytnými pásky,
planoucí tam co slzy lásky.
(Karel Hynek Mácha)
Tradičná akcia Cykloklubu Apollo „Vítanie jari“ sa jazdí po dunajskej hrádzi a tohto roku (14. ročník) sme ju spojili s oslavami Juraja (24. apríla). Tento raz bola prezentácia na ľavom brehu v bufete Relax s plánovanou cestou cez Hamuliakovo, Šamorín, Vojku a potom kompou do Kyselice s cieľom v Dobrohošti. Mnohí si zvolili cestu po pravom brehu Dunaja. My sme mali stretnutie U Bosorky a išli sme smerom k bufetu Obrátka a okolo areálu Divoká Voda.
Na futbalovom ihrisku v obci Dobrohošť sa nás zišlo okolo 90 cyklistov, a hlavný program bolo tento raz „len“ stretnutie starých známych po dlhých zimných mesiacoch, ktoré nepriali cyklistike.
Po skončení oficiálneho programu sme sa dvanásti cyklisti, napriek drobnému dažďu, vydali ďalej po prúde Dunaja – na Šulianske jazero, kde nás na záhradnej (garden) cyklopárty čakalo halászlé, ktoré robí naša Zitka asi najlepšie na svete. Prekvapila nás (ako vždy) navyše aj ďalším bohatým menu – pečenými rybami, kačicou, super zákuskami a ďalšími dobrotami. Zdržali sme sa do neskorých večerných hodín a oslávili sme tak meniny Cyklojuraja. Niektorých z nás zastihol pri jazere aj prvý máj, ale keďže sa slávil Sviatok práce, máje už nestihli postaviť. Chýbali tentoraz aj slobodní mládenci a ich vyvolené slobodné dievčatá...
Po dlhšom čase sme znovu navštívili nášho poskytovateľa člnkovacích služieb - obydlie rybára známe podľa majiteľa ako "Hele-hele". Náš kamarát poskytuje svojim susedom teraz aj mnohé ďalšie nedostatkové služby vyžadujúce zručnosť, skúsenosti a manuálnu silu.
Cyklomajo pomohol počas fotografovania jarnej prírody pri spojazdnení bicykla miestnej cyklistke. Poradil si tentoraz bez svojho cyklomechanika. Bol krásny jarný predmájový deň, všetko kvitlo, voňalo a k láske nás vyzýval hrdličkin hlas - tentokrát sme odolali - pozorovali sme bocianov, ľúbostné hry chrobákov, a vyhli sme sa aj prehánkam rôzneho druhu...
Súvisiace akcie:
Vítanie jari 2011 Cyklojuraj
Vítanie jari 2011 Cyklomajo
Vítanie jari 1.5.2009
Bodíky 1.10.2005
Prasiatko u Zitky, 17.7.2010
Jurajský cyklovýlet, 24.4. 2010
Súvisiace linky:
Karel Hynek Mácha: Máj
História stavania májov
Jaro v Japonsku
Dĺžka trasy: 88 km
Motto:
Byl pozdní večer – první máj –
večerní máj – byl lásky čas.
Hrdliččin zval ku lásce hlas,
kde borový zaváněl háj.
O lásce šeptal tichý mech;
květoucí strom lhal lásky žel,
svou lásku slavík růži pěl,
růžinu jevil vonný vzdech.
Jezero hladké v křovích stinných
zvučelo temně tajný bol,
břeh je objímal kol a kol;
a slunce jasná světů jiných
bloudila blankytnými pásky,
planoucí tam co slzy lásky.
(Karel Hynek Mácha)
Tradičná akcia Cykloklubu Apollo „Vítanie jari“ sa jazdí po dunajskej hrádzi a tohto roku (14. ročník) sme ju spojili s oslavami Juraja (24. apríla). Tento raz bola prezentácia na ľavom brehu v bufete Relax s plánovanou cestou cez Hamuliakovo, Šamorín, Vojku a potom kompou do Kyselice s cieľom v Dobrohošti. Mnohí si zvolili cestu po pravom brehu Dunaja. My sme mali stretnutie U Bosorky a išli sme smerom k bufetu Obrátka a okolo areálu Divoká Voda.
Na futbalovom ihrisku v obci Dobrohošť sa nás zišlo okolo 90 cyklistov, a hlavný program bolo tento raz „len“ stretnutie starých známych po dlhých zimných mesiacoch, ktoré nepriali cyklistike.
Po skončení oficiálneho programu sme sa dvanásti cyklisti, napriek drobnému dažďu, vydali ďalej po prúde Dunaja – na Šulianske jazero, kde nás na záhradnej (garden) cyklopárty čakalo halászlé, ktoré robí naša Zitka asi najlepšie na svete. Prekvapila nás (ako vždy) navyše aj ďalším bohatým menu – pečenými rybami, kačicou, super zákuskami a ďalšími dobrotami. Zdržali sme sa do neskorých večerných hodín a oslávili sme tak meniny Cyklojuraja. Niektorých z nás zastihol pri jazere aj prvý máj, ale keďže sa slávil Sviatok práce, máje už nestihli postaviť. Chýbali tentoraz aj slobodní mládenci a ich vyvolené slobodné dievčatá...
Po dlhšom čase sme znovu navštívili nášho poskytovateľa člnkovacích služieb - obydlie rybára známe podľa majiteľa ako "Hele-hele". Náš kamarát poskytuje svojim susedom teraz aj mnohé ďalšie nedostatkové služby vyžadujúce zručnosť, skúsenosti a manuálnu silu.
Cyklomajo pomohol počas fotografovania jarnej prírody pri spojazdnení bicykla miestnej cyklistke. Poradil si tentoraz bez svojho cyklomechanika. Bol krásny jarný predmájový deň, všetko kvitlo, voňalo a k láske nás vyzýval hrdličkin hlas - tentokrát sme odolali - pozorovali sme bocianov, ľúbostné hry chrobákov, a vyhli sme sa aj prehánkam rôzneho druhu...
Súvisiace akcie:
Vítanie jari 2011 Cyklojuraj
Vítanie jari 2011 Cyklomajo
Vítanie jari 1.5.2009
Bodíky 1.10.2005
Prasiatko u Zitky, 17.7.2010
Jurajský cyklovýlet, 24.4. 2010
Súvisiace linky:
Karel Hynek Mácha: Máj
História stavania májov
Jaro v Japonsku
Náš zraz bol a petržalskej hrádzi pri bufete U bosorky | ...žeby ďalšia? | |
Veľkonočné cyklovýlety na ostrove Brač (Chorvátsko) , 22. – 27.4.2011
Ostrov Brač
Dĺžka trasy: 268 km
Počet účastníkov: 10
1. etapa: Postira – Supetar – Ložišče – Bobovišče – MILNA – Dračevica – Nerežišče – Škrip - Postira 83 km
2. etapa: Postira – Pučišča – Pražnica – G. Humac – BOL – Pražnica – Nerežišče – Škrip – Postira 78 km
3. etapa (A): Postira – Supetar – Nerežišče – VIDOVA GORA – Nerežišče – Škrip - Dol – Postira 62 km
4. etapa (B): Postira – Supetar – SUTIVAN – Supetar – Dol – Postira 45 km
Motto: „Keby som nebol Slovákom, bol by som Chorvátom.“ (Martin Kukučín)
Tradičné veľkonočné sviatky sme slávili tentoraz pri mori, kde je predsa viacej vody pre naše dievčatá, aby neostali po šibačke prašivé. Preukázali sme týmto spôsobom ženám úctu, nakoľko sa ony celý rok starali o príbytok a o rodinu, a teraz sme na oplátku my muži symbolicky očistili svoje cyklopolovičky...
Kopcovitý terén ostrova Brač nám menej trénovaným občas pripomínal krížovú cestu, a absolvovali sme aj viaceré zastavenia bez číselného označenia. Na najvyššej hore ostrova Brač Vidova Gora vo výške 778 m nad morom je kríž a základy starochorvátskej kaplnky. Navštívili sme aj známu pláž Zlatý roh (Zlatni rat), ktorej tvár sa mení podľa nánosov mora. Známe letovisko Bol leží pri úpätí vrchu Vidova gora. Každý z nás účastníkov teraz môže povedať že v letovisku Bol bol.
Naše sídlo a východisko cyklotúr bolo v rybárskom mestečku Postira známym aj továrňou na spracovanie sardiniek. Ubytovaní sme boli v moderných apartmánoch s výhľadom na more s vlastnou kuchyňou v cene 26 - 35 €/2 osoby/noc. Domáci boli milí a pohostinní, mali vlastné červené víno zo svojho vinohradu, predávali kvalitný olivový olej, a pani domáca nám napiekla aj veľkonočné zákusky, ako aj koláče na privítanie (spolu s fľašou kvalitného vína). 40-denný pôst (každý sa pôstil v niečom inom) sme ukončili tradičnou jahňacinou (zabezpečil pán domáci) a prinesenými veľkonočnými dobrotami.
Počasie bolo prvé tri dni teplé a slnečné s teplotami nad 25°C, posledný deň bol ľahký dážď, hoci na ostrove Brač údajne prší veľmi málo. Večer sa však ochladilo a klimatizáciu sme využili na kúrenie.
Cesty na ostrove mali kvalitný povrch, nepripomínali naše domáce tankodromy. Vodiči áut sa k nám správali veľmi ohľaduplne, dokonca aj autá červenej farby. Na ostrove je veľa automobilov - veteránov, ktoré nám pripomenuli časy našej mladosti. Nevýhodou hornatého ostrova je nutnosť začiatku cyklotúry od 0 metrov nad morom a vyšliapanie na hrebeň - výhodou sú však dych berúce výhľady na more a nekonečné zjazdy vyplavujúce endorfíny...
Prímorská atmosféra bola vynikajúca, turistov málo a majitelia reštauračných zariadení sa pred začiatkom sezóny na turistov tešia. Ovládajú základy mnohých jazykov ako napríklad „ty koxo, ty brďo, ty vole“ a pod. Za 1 € sme dostali približne 7 kún, ktoré sa dali vybrať aj v bankomatoch. Najviac sa nám páčilo v neďalekej reštaurácii U Toniho v starobylej malebnej dedinke Dol - Konoba Toni Dol video. Podľa polohy k moru by sa však Dol mal skôr volať Hor. Vynikajúce červené víno malo výrazné antioxidačné vlastnosti a bolo vhodným doplnkom rybacích pochúťok (inčuny = ančovičky a šproty) – predjedlom pred kulinárskymi zážitkami po rýchlom zjazde do základného tábora.
Navštívili sme aj obec Selca, kde Martin Kukučín napísal svoj román Dom v stráni - Po stopách Martina Kukučína. Vzhľadom na upršané počasie sme však túto cestu - na rozdiel od pôvodného plánu - absolvovali autom.
Cyklotrasy pripravil a viedol Lacko Olle, ktorému patrí vďaka za toto vydarené a dobre zorganizované podujatie na začiatku cyklosezóny, ako aj za bezpečné šoférovanie VW transportéra s cykloprívesom, i za spoľahlivú navigáciu. Každý účastník dostal cyklistickú mapu ostrova, a podrobné internetové i printové informácie o zaujímavostiach na ostrove Brač.
Súvisiace linky:
Brač - wikipedia
Postira a Brač
Cyklocesty na ostrove Brač
Autom do Chorvátska
Koľko stojí cesta do Chorvátska?
Dĺžka trasy: 268 km
Počet účastníkov: 10
1. etapa: Postira – Supetar – Ložišče – Bobovišče – MILNA – Dračevica – Nerežišče – Škrip - Postira 83 km
2. etapa: Postira – Pučišča – Pražnica – G. Humac – BOL – Pražnica – Nerežišče – Škrip – Postira 78 km
3. etapa (A): Postira – Supetar – Nerežišče – VIDOVA GORA – Nerežišče – Škrip - Dol – Postira 62 km
4. etapa (B): Postira – Supetar – SUTIVAN – Supetar – Dol – Postira 45 km
Motto: „Keby som nebol Slovákom, bol by som Chorvátom.“ (Martin Kukučín)
Tradičné veľkonočné sviatky sme slávili tentoraz pri mori, kde je predsa viacej vody pre naše dievčatá, aby neostali po šibačke prašivé. Preukázali sme týmto spôsobom ženám úctu, nakoľko sa ony celý rok starali o príbytok a o rodinu, a teraz sme na oplátku my muži symbolicky očistili svoje cyklopolovičky...
Kopcovitý terén ostrova Brač nám menej trénovaným občas pripomínal krížovú cestu, a absolvovali sme aj viaceré zastavenia bez číselného označenia. Na najvyššej hore ostrova Brač Vidova Gora vo výške 778 m nad morom je kríž a základy starochorvátskej kaplnky. Navštívili sme aj známu pláž Zlatý roh (Zlatni rat), ktorej tvár sa mení podľa nánosov mora. Známe letovisko Bol leží pri úpätí vrchu Vidova gora. Každý z nás účastníkov teraz môže povedať že v letovisku Bol bol.
Naše sídlo a východisko cyklotúr bolo v rybárskom mestečku Postira známym aj továrňou na spracovanie sardiniek. Ubytovaní sme boli v moderných apartmánoch s výhľadom na more s vlastnou kuchyňou v cene 26 - 35 €/2 osoby/noc. Domáci boli milí a pohostinní, mali vlastné červené víno zo svojho vinohradu, predávali kvalitný olivový olej, a pani domáca nám napiekla aj veľkonočné zákusky, ako aj koláče na privítanie (spolu s fľašou kvalitného vína). 40-denný pôst (každý sa pôstil v niečom inom) sme ukončili tradičnou jahňacinou (zabezpečil pán domáci) a prinesenými veľkonočnými dobrotami.
Počasie bolo prvé tri dni teplé a slnečné s teplotami nad 25°C, posledný deň bol ľahký dážď, hoci na ostrove Brač údajne prší veľmi málo. Večer sa však ochladilo a klimatizáciu sme využili na kúrenie.
Cesty na ostrove mali kvalitný povrch, nepripomínali naše domáce tankodromy. Vodiči áut sa k nám správali veľmi ohľaduplne, dokonca aj autá červenej farby. Na ostrove je veľa automobilov - veteránov, ktoré nám pripomenuli časy našej mladosti. Nevýhodou hornatého ostrova je nutnosť začiatku cyklotúry od 0 metrov nad morom a vyšliapanie na hrebeň - výhodou sú však dych berúce výhľady na more a nekonečné zjazdy vyplavujúce endorfíny...
Prímorská atmosféra bola vynikajúca, turistov málo a majitelia reštauračných zariadení sa pred začiatkom sezóny na turistov tešia. Ovládajú základy mnohých jazykov ako napríklad „ty koxo, ty brďo, ty vole“ a pod. Za 1 € sme dostali približne 7 kún, ktoré sa dali vybrať aj v bankomatoch. Najviac sa nám páčilo v neďalekej reštaurácii U Toniho v starobylej malebnej dedinke Dol - Konoba Toni Dol video. Podľa polohy k moru by sa však Dol mal skôr volať Hor. Vynikajúce červené víno malo výrazné antioxidačné vlastnosti a bolo vhodným doplnkom rybacích pochúťok (inčuny = ančovičky a šproty) – predjedlom pred kulinárskymi zážitkami po rýchlom zjazde do základného tábora.
Navštívili sme aj obec Selca, kde Martin Kukučín napísal svoj román Dom v stráni - Po stopách Martina Kukučína. Vzhľadom na upršané počasie sme však túto cestu - na rozdiel od pôvodného plánu - absolvovali autom.
Cyklotrasy pripravil a viedol Lacko Olle, ktorému patrí vďaka za toto vydarené a dobre zorganizované podujatie na začiatku cyklosezóny, ako aj za bezpečné šoférovanie VW transportéra s cykloprívesom, i za spoľahlivú navigáciu. Každý účastník dostal cyklistickú mapu ostrova, a podrobné internetové i printové informácie o zaujímavostiach na ostrove Brač.
Súvisiace linky:
Brač - wikipedia
Postira a Brač
Cyklocesty na ostrove Brač
Autom do Chorvátska
Koľko stojí cesta do Chorvátska?
Devínska 37 (23. ročník), 16. 4. 2011
Račianske mýto – Pezinok – Pezinská Baba – Pernek – Lozorno – Zohor – U Starého bicykla – Devín – Bratislava
Dĺžka trasy: 90 km
Oficiálna dĺžka trasy 70km
Počet účastníkov: 80
Mapa
Dnes už tradičné podujatie Devínska 37-ka organizuje KST Tatran Devín (KST = Klub slovenských turistov). Prvýkrát sa uskutočnila v roku 1989 a bola čisto turistická, o niekoľko rokov neskôr sa pridali cyklisti na čele s Lacom Bimbom, vtedy na počiatku boli len traja. Dnes je táto akcia uznávanou súčasťou slovenského turistického a cyklistického kalendára v rámci KST a zúčastnilo sa ho okolo 80 cykloturistov. Organizuje sa vždy v tretiu aprílovú sobotu, v prípade že táto koliduje s Veľkou nocou, termín sa posúva o týždeň neskôr.
Tohto roku boli vytýčené 2 turistické trasy – jedna zo Svätého Jura na Biely kríž, Malý Slavín až do Devína (37 km, celkové prevýšenie 1200m) a druhá z Dúbravky na Sandberg, Devínsku Kobylu s cieľom v Devíne -23. ročník, propozície.
Cyklistické trasy boli vytýčené tri podľa náročnosti – s dĺžkou 40 km, 55 km a 70 km. My sme, samozrejme, absolvovali tú najnáročnejšiu. Cyklistickým sprievodcom bol už tiež tradične Laco Bimbo. Aj keď v prípade Devínskej 37-ky nejde o žiadnu súťaž, je potrebné spomenúť, že tohto roku na Pezinskej Babe bol prvý Cyklojuraj z Bernard Cykloklub Slovakia spolu s kamarátom Petrom "Mifkom" z Cykloklubu Apollo. Do prvej občerstvovacej stanice v Pezinku viedol pelotón Lacko Olle.
Počasie účastníkom prialo – bola príjemná teplota (17°C) a vlhkosť vzduchu, cestou nepražilo slnko - na Babe sme boli zvlhčení - padlo zopár kvapiek dažďa, a pred Devínom nás privítalo slniečko. Vo vzduchu bola vysoká koncentrácia peľu brezy (viac ako 280 peľových zŕn v 1 kubickom metri), čo odradilo niektorých alergických cyklistov - polinotikov od účasti na tomto tradičnom podujatí.
Cestou sme sa občerstvili nezávisle v dvoch reštauráciách, v oboch vynikajúco varia za primerané ceny – odporúčame: Margit Zohor a najmä reštaurácia Milica Stupava na Hlavnej ulici pri hoteli šikmo smerom do centra oproti Bille. Príjemne nás prekvapila aj bohatá ponuka nealkoholických pív Bernard, a priateľská - cyklistom naklonená obsluha - v našej obľúbenej chate Korenný vrch pri hlavnom parkovisku na kopci Pezinská Baba. Cyklisti i bežkári sú tu vždy vítaní, a neobmedzujú ich žiadne zákazy, aké sú občas vidieť v iných podnikoch s výhodnejšou polohou.
Pri pohľade na Diplom s portrétom a so slovami „in memoriam“ sme si spomenuli na fotografiu z roku 2010...
Súvisiace akcie:
Devínska 37-ka - 16.4.2005
Devínska 37 – 18. ročník - organizoval OT KST Tatran Devín - 22.4.2006
Svätojurský drak, Devínska 37-ka a Svätojurské hody 21.4.2007
Devínska 37-ka 22. ročník, 17.4.2010
Dĺžka trasy: 90 km
Oficiálna dĺžka trasy 70km
Počet účastníkov: 80
Mapa
Dnes už tradičné podujatie Devínska 37-ka organizuje KST Tatran Devín (KST = Klub slovenských turistov). Prvýkrát sa uskutočnila v roku 1989 a bola čisto turistická, o niekoľko rokov neskôr sa pridali cyklisti na čele s Lacom Bimbom, vtedy na počiatku boli len traja. Dnes je táto akcia uznávanou súčasťou slovenského turistického a cyklistického kalendára v rámci KST a zúčastnilo sa ho okolo 80 cykloturistov. Organizuje sa vždy v tretiu aprílovú sobotu, v prípade že táto koliduje s Veľkou nocou, termín sa posúva o týždeň neskôr.
Tohto roku boli vytýčené 2 turistické trasy – jedna zo Svätého Jura na Biely kríž, Malý Slavín až do Devína (37 km, celkové prevýšenie 1200m) a druhá z Dúbravky na Sandberg, Devínsku Kobylu s cieľom v Devíne -23. ročník, propozície.
Cyklistické trasy boli vytýčené tri podľa náročnosti – s dĺžkou 40 km, 55 km a 70 km. My sme, samozrejme, absolvovali tú najnáročnejšiu. Cyklistickým sprievodcom bol už tiež tradične Laco Bimbo. Aj keď v prípade Devínskej 37-ky nejde o žiadnu súťaž, je potrebné spomenúť, že tohto roku na Pezinskej Babe bol prvý Cyklojuraj z Bernard Cykloklub Slovakia spolu s kamarátom Petrom "Mifkom" z Cykloklubu Apollo. Do prvej občerstvovacej stanice v Pezinku viedol pelotón Lacko Olle.
Počasie účastníkom prialo – bola príjemná teplota (17°C) a vlhkosť vzduchu, cestou nepražilo slnko - na Babe sme boli zvlhčení - padlo zopár kvapiek dažďa, a pred Devínom nás privítalo slniečko. Vo vzduchu bola vysoká koncentrácia peľu brezy (viac ako 280 peľových zŕn v 1 kubickom metri), čo odradilo niektorých alergických cyklistov - polinotikov od účasti na tomto tradičnom podujatí.
Cestou sme sa občerstvili nezávisle v dvoch reštauráciách, v oboch vynikajúco varia za primerané ceny – odporúčame: Margit Zohor a najmä reštaurácia Milica Stupava na Hlavnej ulici pri hoteli šikmo smerom do centra oproti Bille. Príjemne nás prekvapila aj bohatá ponuka nealkoholických pív Bernard, a priateľská - cyklistom naklonená obsluha - v našej obľúbenej chate Korenný vrch pri hlavnom parkovisku na kopci Pezinská Baba. Cyklisti i bežkári sú tu vždy vítaní, a neobmedzujú ich žiadne zákazy, aké sú občas vidieť v iných podnikoch s výhodnejšou polohou.
Pri pohľade na Diplom s portrétom a so slovami „in memoriam“ sme si spomenuli na fotografiu z roku 2010...
Súvisiace akcie:
Devínska 37-ka - 16.4.2005
Devínska 37 – 18. ročník - organizoval OT KST Tatran Devín - 22.4.2006
Svätojurský drak, Devínska 37-ka a Svätojurské hody 21.4.2007
Devínska 37-ka 22. ročník, 17.4.2010
Stretnutie na Račianskom mýte v Bratislave | Pózovanie pred štartom. | Rôzne vekové skupiny. |
Jarný výlet na Biely kríž, 3.4.2011
Staré Mesto – cez Jaskov rad na Kramáre – Železná studienka – Červený kríž – Biely kríž – Košarisko – Biely kríž – Krasňany – Petržalka – Staré Mesto.
Dĺžka trasy: 70 km
Po peknej prvej aprílovej sobote nasledovala aj teplá nedeľa. Vydali sme sa tentoraz do kopcov – na Biely kríž, odtiaľ na Košarisko do country klubu Zapadnutý kút. Tam sme si pochutnali na povestnej fazuľovej polievke, doplnili sme tekutiny a vydali sa späť na Biely kríž a do Krasňan, na ceste do Krasňan je položený z veľkej časti nový asfalt. Cestou sme stretli mnohých cyklopriateľov.
Výlet nám pokazili nové výhľady, ktoré sa objavili za posledné roky – vyrúbané stráne Bratislavského lesoparku, ktoré sa stávajú nemým svedkom činnosti človeka – ničiteľa. Vyzerajú miestami ako totálna apokalypsa. Vyrubovanie lesov v okolí Bratislavy, Limbachu a Pezinka je dôkazom chamtivosti novodobých vlastníkov, ktorí pre peniaze obetujú čokoľvek, ako aj dôkazom neschopnosti spoločnosti postaviť sa voči novodobým zločincom (pardón, lesobarónom).
Zišli sme dole, kde nás vítala jar v plnej paráde - kvitnúce stromy, spev vtákov a vône, ktoré sa zatiaľ nedajú digitálne sprostredkovať... Bol predvečer 66. výročia oslobodenia Bratislavy.
Dĺžka trasy: 70 km
Po peknej prvej aprílovej sobote nasledovala aj teplá nedeľa. Vydali sme sa tentoraz do kopcov – na Biely kríž, odtiaľ na Košarisko do country klubu Zapadnutý kút. Tam sme si pochutnali na povestnej fazuľovej polievke, doplnili sme tekutiny a vydali sa späť na Biely kríž a do Krasňan, na ceste do Krasňan je položený z veľkej časti nový asfalt. Cestou sme stretli mnohých cyklopriateľov.
Výlet nám pokazili nové výhľady, ktoré sa objavili za posledné roky – vyrúbané stráne Bratislavského lesoparku, ktoré sa stávajú nemým svedkom činnosti človeka – ničiteľa. Vyzerajú miestami ako totálna apokalypsa. Vyrubovanie lesov v okolí Bratislavy, Limbachu a Pezinka je dôkazom chamtivosti novodobých vlastníkov, ktorí pre peniaze obetujú čokoľvek, ako aj dôkazom neschopnosti spoločnosti postaviť sa voči novodobým zločincom (pardón, lesobarónom).
Zišli sme dole, kde nás vítala jar v plnej paráde - kvitnúce stromy, spev vtákov a vône, ktoré sa zatiaľ nedajú digitálne sprostredkovať... Bol predvečer 66. výročia oslobodenia Bratislavy.
Stretnutie na Železnej studienke. | Bratislava, Železná studienka, bufet. | Bratislava, Železná studienka je vyhľadávaným rekreačným strediskom. |
Miloš | Bratislava, Železná studienka. | Jarná príroda. |
Otvorenie sezóny na zámku Schloss Hof, 2.4.2011
Bratislava-Staré Mesto – Most SNP – Wolfsthal – Hainburg an der Donau – Schlosshof – Marchegg – Baumgarten an der March – Zwerndorf – Angern an der March – kompa – Záhorská Ves – Vysoká pri Morave – Devín – Bratislava
Dĺžka trasy: 110 km
Schloss Hof mapa, Schloss Hof zámok, Program Ostermarkt
Konečne prišla prvá slnečná a aj teplejšia sobota (21°C), tak sme s radosťou vytiahli naše trochu „uzimené“ bicykle, ktoré netrpezlivo čakali na otvorenie sezóny. Na cyklotúru sa nám ponúkali rôzne možnosti – niektorí naši priatelia sa vydali k Neziderskému jazeru, iní na dunajskú hrádzu alebo do Karpát. My sme sa nakoniec rozhodli pre Schloss Hof v Dolnom Rakúsku. Schloss Hof je barokový komplex zámkov naposledy pekne renovovaný v roku 2002, kde sa organizujú rôzne kultúrne a spoločenské podujatia. V prvý aprílový víkend - ešte v rámci pôstneho obdobia - sa konali už tradičné veľkonočné trhy (Ostermarkt), ktoré sme navštívili aj v minulosti. Na týchto trhoch sa ponúkajú prevažne po domácky zhotovené výrobky súvisiace so sviatkami jari, najmä veľkonočné vajíčka, zajačiky, barančeky a iné. Z celého podujatia bolo cítiť, že Rakúšania si ctia a držiavajú tradície kresťanskej Veľkej noci.
Cestu späť sme zvolili cez Marchegg, Angern, kompou cez rieku Moravu do Záhorskej Bystrice, zastavili sme v rámci pitného režimu U Starého bicykla - a potom cez historický Devín sme sa vrátili domov do Bratislavy.
Súvisiace akcie:
Posledný zimný cyklodeň - vítanie jari na zámku Schloss Hof 20.3.2010
Festival bocianov v Marcheggu, deň hasičov v Bergu a Dni Petržalky 14.6.2008
Angern - 19.6.2005
Dĺžka trasy: 110 km
Schloss Hof mapa, Schloss Hof zámok, Program Ostermarkt
Konečne prišla prvá slnečná a aj teplejšia sobota (21°C), tak sme s radosťou vytiahli naše trochu „uzimené“ bicykle, ktoré netrpezlivo čakali na otvorenie sezóny. Na cyklotúru sa nám ponúkali rôzne možnosti – niektorí naši priatelia sa vydali k Neziderskému jazeru, iní na dunajskú hrádzu alebo do Karpát. My sme sa nakoniec rozhodli pre Schloss Hof v Dolnom Rakúsku. Schloss Hof je barokový komplex zámkov naposledy pekne renovovaný v roku 2002, kde sa organizujú rôzne kultúrne a spoločenské podujatia. V prvý aprílový víkend - ešte v rámci pôstneho obdobia - sa konali už tradičné veľkonočné trhy (Ostermarkt), ktoré sme navštívili aj v minulosti. Na týchto trhoch sa ponúkajú prevažne po domácky zhotovené výrobky súvisiace so sviatkami jari, najmä veľkonočné vajíčka, zajačiky, barančeky a iné. Z celého podujatia bolo cítiť, že Rakúšania si ctia a držiavajú tradície kresťanskej Veľkej noci.
Cestu späť sme zvolili cez Marchegg, Angern, kompou cez rieku Moravu do Záhorskej Bystrice, zastavili sme v rámci pitného režimu U Starého bicykla - a potom cez historický Devín sme sa vrátili domov do Bratislavy.
Súvisiace akcie:
Posledný zimný cyklodeň - vítanie jari na zámku Schloss Hof 20.3.2010
Festival bocianov v Marcheggu, deň hasičov v Bergu a Dni Petržalky 14.6.2008
Angern - 19.6.2005
5. mariánsky cyklovýlet, 26.3.2011
Bratislava Starý most - Obrátka - Rajka - Dunakiliti - Sári Csárda - Dunakiliti - Rajka - Starý most
Dĺžka trasy: 78 km
5. mariánsky cyklovýlet bol tentoraz otvorený - bez pozvánok - stretlo sa nás približne 20 cyklistov, cyklistka z Rakúska a cyklista z Ekvádoru (Diego) si tento výlet "vygooglovali" z nášho cyklokalendára. Väčšinovým rozhodnutím vzhľadom na nepriaznivé počasie a predpoveď údajne rádioaktívneho dažďa popoludní (Fukushima) - bola trasa skrátená, a namiesto dvoch krajín (Rakúska) sme navštívili len jednu (Maďarsko). Jedlo v Sári Csárda však potešilo naše chuťové bunky a aj víno bolo poctivé - z hrozna. Pred avizovanou rádioaktivitou v daždi sme sa bránili aj s pomocou Milana (Cyklo Slovakia Bratislava) na Obrátke, kde sme prečkali slabé mrholenie, a neskôr s väčšou partiou v bufete Vyza a s vytrvalcami aj v reštaurácii Plzenský prazdroj na Blagoevovej ulici v Petržalke.
V predvečer cyklovýletu 25.3. (na Mariána) sa stretlo 16 pozvaných hostí v štýlovej Bernard reštaurácii U Ferdinanda. Vzhľadom na celosvetovú finančnú krízu oslávenec využil Pivný balíček zo spriateleného serveru Zľava dňa a tak chutný mok pána Bernarda bol k dispozícii v dostatočnom množstve - a pre každého ostala aj fľaša kvasinkového piva so sebou. Oslávenec dostal aj argentínske vino s blahoželaním od majiteľky Víno Valery. V nedeľu 28.3.2011 sa uskutočnil Bratislava marathon 2011, my sme boli vtedy s našimi Lions kamarátmi pozvaní na obed v Rakúsku - reštaurácia Zur Alten Mauth v Neusiedl am See.
Súvisiace akcie:
4. mariánsky cyklovýlet - 2. časť, 4. mariánsky cyklovýlet - 1. časť, 3. mariánsky cyklovýlet, 2. mariánsky cyklovýlet , 1. mariánsky cyklovýlet
Dĺžka trasy: 78 km
5. mariánsky cyklovýlet bol tentoraz otvorený - bez pozvánok - stretlo sa nás približne 20 cyklistov, cyklistka z Rakúska a cyklista z Ekvádoru (Diego) si tento výlet "vygooglovali" z nášho cyklokalendára. Väčšinovým rozhodnutím vzhľadom na nepriaznivé počasie a predpoveď údajne rádioaktívneho dažďa popoludní (Fukushima) - bola trasa skrátená, a namiesto dvoch krajín (Rakúska) sme navštívili len jednu (Maďarsko). Jedlo v Sári Csárda však potešilo naše chuťové bunky a aj víno bolo poctivé - z hrozna. Pred avizovanou rádioaktivitou v daždi sme sa bránili aj s pomocou Milana (Cyklo Slovakia Bratislava) na Obrátke, kde sme prečkali slabé mrholenie, a neskôr s väčšou partiou v bufete Vyza a s vytrvalcami aj v reštaurácii Plzenský prazdroj na Blagoevovej ulici v Petržalke.
V predvečer cyklovýletu 25.3. (na Mariána) sa stretlo 16 pozvaných hostí v štýlovej Bernard reštaurácii U Ferdinanda. Vzhľadom na celosvetovú finančnú krízu oslávenec využil Pivný balíček zo spriateleného serveru Zľava dňa a tak chutný mok pána Bernarda bol k dispozícii v dostatočnom množstve - a pre každého ostala aj fľaša kvasinkového piva so sebou. Oslávenec dostal aj argentínske vino s blahoželaním od majiteľky Víno Valery. V nedeľu 28.3.2011 sa uskutočnil Bratislava marathon 2011, my sme boli vtedy s našimi Lions kamarátmi pozvaní na obed v Rakúsku - reštaurácia Zur Alten Mauth v Neusiedl am See.
Súvisiace akcie:
4. mariánsky cyklovýlet - 2. časť, 4. mariánsky cyklovýlet - 1. časť, 3. mariánsky cyklovýlet, 2. mariánsky cyklovýlet , 1. mariánsky cyklovýlet
Indoor cyklomaratón v Golem klube Aupark - Cycling Convention 19.3.2011
Aupark
„SCHWINN® Cycling je úplne nový indoor cycling program, vytvorený tímom inštruktorov s rozsiahlymi znalosťami a rokmi praxe vo výučbe indoor cyclingu. Je to vysoko účinný kardiovaskulárny tréning.“
Golemclub Schwinn indoor cycling
Naše štvrtkové tréningy na spinningových bicykloch v GOLEM fitness klube Avion s inštruktorom Tiborom - Tibi pomáhali nám sezónnym cyklistov udržiavať aspoň základnú kondíciu počas dlhých zimných večerov. Naša indoorová sezónna bicyklová príprava bola ukončená prvý jarný deň v GOLEM Aupark 4-hodinovým cyklomaratónom s názvom Cycling convention. Okrem nami obľúbeného Tibiho nás ako tréner cyklomaratónu viedol pán Jorge z Portugalska – v druhej a štvrtej hodine cyklomaratónu – táto časť bola podľa nášho názoru najvydarenejšia. Vydržali sme tempo s oveľa mladšími účastníkmi a spinningový bicykel číslo 1 vytrvalo odolával rýchlej frekvencii i sile svalov dolných končatín Lacka O. (Cyklolaco), za čo patrí konštruktérom bicykla obdiv. Ďakujeme organizátorom a trénerom z Fitness klubu GOLEM za tradične dobre pripravené podujatie, za občerstvenie, podporu a povzbudzovanie. Bol to zážitok pre svaly, srdce i dušu...
Jarnú rovnodennosť sme si pripomenuli, vypotené tekutiny a soľ sme doplnili v našom obľúbenom domácom pivovare „U Peťa“ na Drevenej ulici s oficiálnym názvom Meštiansky pivovar. Skúsený sladovník pán Peter Pramuk nám opäť dobre pivo navaril. Bol to zážitok pre chuťové bunky, endokrinné žľazy, i močový mechúr...
Na druhý deň nás prebudil ranný spev vtákov a vône prebúdzajúcej sa jarnej prírody.
Súvisiace akcie:
100 jarných indoor kilometrov, 5 hodinový cyklomaratón v Goleme, 4.4.2009
„SCHWINN® Cycling je úplne nový indoor cycling program, vytvorený tímom inštruktorov s rozsiahlymi znalosťami a rokmi praxe vo výučbe indoor cyclingu. Je to vysoko účinný kardiovaskulárny tréning.“
Golemclub Schwinn indoor cycling
Naše štvrtkové tréningy na spinningových bicykloch v GOLEM fitness klube Avion s inštruktorom Tiborom - Tibi pomáhali nám sezónnym cyklistov udržiavať aspoň základnú kondíciu počas dlhých zimných večerov. Naša indoorová sezónna bicyklová príprava bola ukončená prvý jarný deň v GOLEM Aupark 4-hodinovým cyklomaratónom s názvom Cycling convention. Okrem nami obľúbeného Tibiho nás ako tréner cyklomaratónu viedol pán Jorge z Portugalska – v druhej a štvrtej hodine cyklomaratónu – táto časť bola podľa nášho názoru najvydarenejšia. Vydržali sme tempo s oveľa mladšími účastníkmi a spinningový bicykel číslo 1 vytrvalo odolával rýchlej frekvencii i sile svalov dolných končatín Lacka O. (Cyklolaco), za čo patrí konštruktérom bicykla obdiv. Ďakujeme organizátorom a trénerom z Fitness klubu GOLEM za tradične dobre pripravené podujatie, za občerstvenie, podporu a povzbudzovanie. Bol to zážitok pre svaly, srdce i dušu...
Jarnú rovnodennosť sme si pripomenuli, vypotené tekutiny a soľ sme doplnili v našom obľúbenom domácom pivovare „U Peťa“ na Drevenej ulici s oficiálnym názvom Meštiansky pivovar. Skúsený sladovník pán Peter Pramuk nám opäť dobre pivo navaril. Bol to zážitok pre chuťové bunky, endokrinné žľazy, i močový mechúr...
Na druhý deň nás prebudil ranný spev vtákov a vône prebúdzajúcej sa jarnej prírody.
Súvisiace akcie:
100 jarných indoor kilometrov, 5 hodinový cyklomaratón v Goleme, 4.4.2009
Fašiangy v obci Rohožník, 5.3.2011
Bratislava - Stupava - Pernek - Kuchyňa - Rohožník
Dĺžka trasy: 110 km
mapa Rohožník
Niektorí na bicykloch, iní autom sme v sobotu 5.3.2011 navštívili obec Rohožník na pozvanie Poľovníckeho združenia PZ Hôrka Rohožník, konkrétne na pozvanie pána Milana Hurbana a predsedu združenia pána Jozefa Hoffera. Príjemné bolo aj stretnutie so starostom, ktorým je už druhé funkčné obdobie pán magister Peter Švaral.
Konal sa totiž 4. ročník obecnej zabíjačky. V Rohožníku sme boli už aj po minulé roky a obdivovali sme aktívny život obce. Takéto slávnosti sú dôkazom, že niekde niekomu stále záleží na tradíciách a vzájomnej súdržnosti. Obecná zabíjačka sa koná posledný víkend fašiangov, teda pred začiatkom 40-dňového pôstu pred Veľkou nocou, ktorý začína na Popolcovú stredu.
Tohto roku bolo na obecnej zabíjačke „obetovaných“ 15 prasiatok. Atmosféra, jedlo, nálada – všetko bolo vynikajúce. Mali sme čo robiť, aby sme zvládli všetky ochutnávky, ktoré sa ponúkali – cigánska pečienka, jaterničky, krvavničky, podbradok, tlačenka, kapustnica (tú navaril ďalší náš kamarát Ivan Zizič). Nielen mäsové výrobky, ale aj sladkosti ako šišky a fánky patria k fašiangom, chutili najmä našim dievčatám. K tomu všetkému nemohla chýbať domáca slivovica a varené víno. Všetky produkty boli „nefalšované“ a poctivé, ktoré dnes v obchodoch človek nemá šancu kúpiť. Na obecnej zabíjačke totiž nešlo o obchod, ale o prestíž – každý pripravoval jedlo čo najlepšie a „so srdcom“.
Na obecných slávnostiach bol zaujímavosťou napríklad aj tzv. „Sedlácky dvúr“, kde predvádzali tradiční remeselníci svoje umenie. Nechýbali maškary, konské povozy, ani basa, ktorá sa pochovávala o polnoci. Na Slovensku je tradíciou v tomto období zimno-jarného prechodu pochovávať basu, my, cyklisti, zas naopak, začíname vyťahovať po zimnom spánku svojich „tátošov“.
Proste, Rohožník sa stáva našou obľúbenou destináciou, ktorú odporúčame všetkým. Pre cestovanie v priestore i v čase...
Tradícia fašiangy.
Fašiangy začínajú 6. januára (Traja králi) a končia v utorok o polnoci pred Popolcovou stredou, ktorá bude tohto roku 9. marca 2011. Fašiangy sú tradične obdobím zábav, plesov, hírenia a „všetkých možných prejavov nemravností“.
Po fašiangoch nasleduje 40 dňový pôst až do Veľkej noci. Veľká noc je stanovená vždy v prvú nedeľu (t.r. 24. apríla – na Juraja) po splne mesiaca (t.r. 18.apríla) po jarnej rovnodennosti (každoročne 21.marca). Z tohto dôvodu je termín Veľkej noci pohyblivý a tohto roku je mimoriadne neskoro – čo je zas dobré pre dlhé obdobie fašiangov. Bodkou za fašiangami je u nás syntéza staroslovanských zvykov a nemecko-talianskych karnevalových kultúr – u nás zábavy, pochovávanie basy atď, na koniec fašiangov sa konajú aj najslávnejšie karnevaly – v brazílskom Rio de Janeiro, v talianskych Benátkach (od 15. storočia) alebo Mardi Gras New Orleans. Medzi najslávnejšie karnevaly na svete patrí aj koniec fašiangov na kanárskom ostrove Tenerife.
Pôvod slova fašiangy pochádza z nemeckého „Fasching“, pôvodne „Vaschang“, čo značí vo voľnom preklade posledný nápoj (alkoholický) pred (prísnym) pôstom.
Súvisiace linky:
3. Rohožnícke obecné slávnosti, 15.8.2009
Obecná zabíjačka a pochovávanie basy
Záhorie región, Záhorie gastro
Lastovičky priletia až v druhej polovici marca
Dĺžka trasy: 110 km
mapa Rohožník
Niektorí na bicykloch, iní autom sme v sobotu 5.3.2011 navštívili obec Rohožník na pozvanie Poľovníckeho združenia PZ Hôrka Rohožník, konkrétne na pozvanie pána Milana Hurbana a predsedu združenia pána Jozefa Hoffera. Príjemné bolo aj stretnutie so starostom, ktorým je už druhé funkčné obdobie pán magister Peter Švaral.
Konal sa totiž 4. ročník obecnej zabíjačky. V Rohožníku sme boli už aj po minulé roky a obdivovali sme aktívny život obce. Takéto slávnosti sú dôkazom, že niekde niekomu stále záleží na tradíciách a vzájomnej súdržnosti. Obecná zabíjačka sa koná posledný víkend fašiangov, teda pred začiatkom 40-dňového pôstu pred Veľkou nocou, ktorý začína na Popolcovú stredu.
Tohto roku bolo na obecnej zabíjačke „obetovaných“ 15 prasiatok. Atmosféra, jedlo, nálada – všetko bolo vynikajúce. Mali sme čo robiť, aby sme zvládli všetky ochutnávky, ktoré sa ponúkali – cigánska pečienka, jaterničky, krvavničky, podbradok, tlačenka, kapustnica (tú navaril ďalší náš kamarát Ivan Zizič). Nielen mäsové výrobky, ale aj sladkosti ako šišky a fánky patria k fašiangom, chutili najmä našim dievčatám. K tomu všetkému nemohla chýbať domáca slivovica a varené víno. Všetky produkty boli „nefalšované“ a poctivé, ktoré dnes v obchodoch človek nemá šancu kúpiť. Na obecnej zabíjačke totiž nešlo o obchod, ale o prestíž – každý pripravoval jedlo čo najlepšie a „so srdcom“.
Na obecných slávnostiach bol zaujímavosťou napríklad aj tzv. „Sedlácky dvúr“, kde predvádzali tradiční remeselníci svoje umenie. Nechýbali maškary, konské povozy, ani basa, ktorá sa pochovávala o polnoci. Na Slovensku je tradíciou v tomto období zimno-jarného prechodu pochovávať basu, my, cyklisti, zas naopak, začíname vyťahovať po zimnom spánku svojich „tátošov“.
Proste, Rohožník sa stáva našou obľúbenou destináciou, ktorú odporúčame všetkým. Pre cestovanie v priestore i v čase...
Tradícia fašiangy.
Fašiangy začínajú 6. januára (Traja králi) a končia v utorok o polnoci pred Popolcovou stredou, ktorá bude tohto roku 9. marca 2011. Fašiangy sú tradične obdobím zábav, plesov, hírenia a „všetkých možných prejavov nemravností“.
Po fašiangoch nasleduje 40 dňový pôst až do Veľkej noci. Veľká noc je stanovená vždy v prvú nedeľu (t.r. 24. apríla – na Juraja) po splne mesiaca (t.r. 18.apríla) po jarnej rovnodennosti (každoročne 21.marca). Z tohto dôvodu je termín Veľkej noci pohyblivý a tohto roku je mimoriadne neskoro – čo je zas dobré pre dlhé obdobie fašiangov. Bodkou za fašiangami je u nás syntéza staroslovanských zvykov a nemecko-talianskych karnevalových kultúr – u nás zábavy, pochovávanie basy atď, na koniec fašiangov sa konajú aj najslávnejšie karnevaly – v brazílskom Rio de Janeiro, v talianskych Benátkach (od 15. storočia) alebo Mardi Gras New Orleans. Medzi najslávnejšie karnevaly na svete patrí aj koniec fašiangov na kanárskom ostrove Tenerife.
Pôvod slova fašiangy pochádza z nemeckého „Fasching“, pôvodne „Vaschang“, čo značí vo voľnom preklade posledný nápoj (alkoholický) pred (prísnym) pôstom.
Súvisiace linky:
3. Rohožnícke obecné slávnosti, 15.8.2009
Obecná zabíjačka a pochovávanie basy
Záhorie región, Záhorie gastro
Lastovičky priletia až v druhej polovici marca
Na Troch kráľov v slovenskom raji bežeckého lyžovania, Skalka pri Kremnici 6.1. – 9.1 2011
Skalka - Krahule - Skalka - Králiky - Skalka
Dĺžka trasy: 25 km
Počet účastníkov: 10
Na Troch kráľov sme spolu s cyklokamarátmi absolvovali výlet do „raja bežeckého lyžovania na Slovensku" (podľa www.bezkar.sk) - na Skalku v Kremnických vrchoch. Poučení mnohými informáciami na internete, nenechali sme nič na náhodu, a zásobili sme sa dostatočne...
Zažili sme mnohé premeny počasia - od snehovej fujavice v deň príchodu - až po premenlivé slnečno-hmlové počasie s roztápaním snehu v deň odchodu.
Ubytovanie v budove Apartmány Skalka (1232 m n.n.) spojenej s Relax centrom bolo výborné, apartmány sú moderne vybavené aj s vlastnou kuchyňou (25 €/osoba/noc), v hoteli Fortuna bolo ubytovanie viac turistické (16 €/osoba/noc). Pripomenuli sme si tam pravoslávne Vianoce na improvizovanom stole.
Prostredie bolo ideálne pre dobrodruhov - na neupravených, zľadovených a neosvetlených chodníkoch či parkoviskách - by lyžiar rozmaznaný pobytom v Rakúsku či v Taliansku (napríklad Ramsau, Marilleva a Tonale) asi dlho nevydržal bez návštevy traumatologického oddelenia. Aj nápisy typu „neparkovať – vjazd sanitky“, „zásah horskej služby je v cene lístka“, či „poistite sa cez SMS“ neveštili nič dobrého.
Našťastie pohostinské služby v sezóne už fungovali na plné obrátky. Navštívili sme aj pobočku cyklobufetu „Vyza“ v lyžiarskom stredisku Králiky.
Okrem výletu na bežkách a zjazdovaniu sme sa venovali aj peším túram. Najväčší výškový rozdiel (395 m) sme prekonali v rámci túry Králiky – Skalka, ktorá cestou späť merala len niečo viac ako 3 km. Použili sme však 770 (?) schodov opusteného skokanského mostíka typu K-120 v Králikoch. Bol to záťažový test pre srdce a jeho rýchle zdolanie je dobrým prognostickým faktorom pre zdravie a kondíciu. Spestrením večerného pobytu bol bowling a saunový svet Relax centra, bazén žial stale nie je v prevádzke. Niektorí z nás využili aj večerné zjazdové lyžovanie, iní sa mu prizerali pri výbornom varenom červenom víne v bufete pri zjazdovkách nad hotelom Limba - v rámci prevencie srdcovo-cievnych ochorení.
Neskorý nedeľný obed v reštaurácii motorest Zlatý strom v Bartošovej Lehôtke pri Kremnici našim chuťovým bunkám ukázal, že i na Slovensku vedia dobré variť, len treba vedieť kde.
Záverom možno konštatovať, že - ak vyjde počasie - je Skalka vhodným miestom pre bežecké lyžovanie, sú tam upravené a udržované lyžiarské bežecké trate v oficiálnej dĺžke 123 km (časť je aj osvetlená) - a tí, ktorí sa rozhodli chudnúť, či zlepšiť svoju fyzickú kondíciu, si prídu na svoje.
Tradičné podujatie 38. Biela stopa (SNP) tu bude v dňoch 28. až 31.1.2011 - www.bielastopa.eu.
3. ročník sprievodného cyklistického podujatia BIKE & ROLL sa uskutoční na Skalke 28. a 29.5.2011.
Súvisiace linky:
Skalka aréna mapa
Záznamy z našich túr (Endomondo)
Slovenské lyžiarske mostíky
Webcam Skalka
Dĺžka trasy: 25 km
Počet účastníkov: 10
Na Troch kráľov sme spolu s cyklokamarátmi absolvovali výlet do „raja bežeckého lyžovania na Slovensku" (podľa www.bezkar.sk) - na Skalku v Kremnických vrchoch. Poučení mnohými informáciami na internete, nenechali sme nič na náhodu, a zásobili sme sa dostatočne...
Zažili sme mnohé premeny počasia - od snehovej fujavice v deň príchodu - až po premenlivé slnečno-hmlové počasie s roztápaním snehu v deň odchodu.
Ubytovanie v budove Apartmány Skalka (1232 m n.n.) spojenej s Relax centrom bolo výborné, apartmány sú moderne vybavené aj s vlastnou kuchyňou (25 €/osoba/noc), v hoteli Fortuna bolo ubytovanie viac turistické (16 €/osoba/noc). Pripomenuli sme si tam pravoslávne Vianoce na improvizovanom stole.
Prostredie bolo ideálne pre dobrodruhov - na neupravených, zľadovených a neosvetlených chodníkoch či parkoviskách - by lyžiar rozmaznaný pobytom v Rakúsku či v Taliansku (napríklad Ramsau, Marilleva a Tonale) asi dlho nevydržal bez návštevy traumatologického oddelenia. Aj nápisy typu „neparkovať – vjazd sanitky“, „zásah horskej služby je v cene lístka“, či „poistite sa cez SMS“ neveštili nič dobrého.
Našťastie pohostinské služby v sezóne už fungovali na plné obrátky. Navštívili sme aj pobočku cyklobufetu „Vyza“ v lyžiarskom stredisku Králiky.
Okrem výletu na bežkách a zjazdovaniu sme sa venovali aj peším túram. Najväčší výškový rozdiel (395 m) sme prekonali v rámci túry Králiky – Skalka, ktorá cestou späť merala len niečo viac ako 3 km. Použili sme však 770 (?) schodov opusteného skokanského mostíka typu K-120 v Králikoch. Bol to záťažový test pre srdce a jeho rýchle zdolanie je dobrým prognostickým faktorom pre zdravie a kondíciu. Spestrením večerného pobytu bol bowling a saunový svet Relax centra, bazén žial stale nie je v prevádzke. Niektorí z nás využili aj večerné zjazdové lyžovanie, iní sa mu prizerali pri výbornom varenom červenom víne v bufete pri zjazdovkách nad hotelom Limba - v rámci prevencie srdcovo-cievnych ochorení.
Neskorý nedeľný obed v reštaurácii motorest Zlatý strom v Bartošovej Lehôtke pri Kremnici našim chuťovým bunkám ukázal, že i na Slovensku vedia dobré variť, len treba vedieť kde.
Záverom možno konštatovať, že - ak vyjde počasie - je Skalka vhodným miestom pre bežecké lyžovanie, sú tam upravené a udržované lyžiarské bežecké trate v oficiálnej dĺžke 123 km (časť je aj osvetlená) - a tí, ktorí sa rozhodli chudnúť, či zlepšiť svoju fyzickú kondíciu, si prídu na svoje.
Tradičné podujatie 38. Biela stopa (SNP) tu bude v dňoch 28. až 31.1.2011 - www.bielastopa.eu.
3. ročník sprievodného cyklistického podujatia BIKE & ROLL sa uskutoční na Skalke 28. a 29.5.2011.
Súvisiace linky:
Skalka aréna mapa
Záznamy z našich túr (Endomondo)
Slovenské lyžiarske mostíky
Webcam Skalka
 | Bernardcykloklub.sk |