 B E R N A R D C Y K L O K L U B S L O V A K I A
|
| 21. November 2024 - Meniny má Elvíra | Hlavná stránka | Novinky | Kontakt |
Priateľské cyklostránky:
|
Cykloklub Apollo |
| Klub Bratislavských Turistov | |
| Cykloklub Nižná | |
| Bike Team | |
| CK Svätý Jur | |
| Cyklo Slovakia Bratislava | |
| Cyklopredajňa Športservis |
Cyklovýlety v Českom Švajčiarsku a návšteva galérie v Drážďanoch, 1.8. – 8.8.2009
Bajtlich Chříbska
Dĺžka trasy: 250 km
Motto:
“Příběh tohoto území se počíná před mnoha miliony lety, kdy se v oblasti dnešního Českého Švýcarska rozprostíralo mělké moře. Právě z jeho písečného dna se po ústupu moře zrodil podivuhodný svět pískovce. Svět skalních věží, mostů a bran, svět roztodivných kamenných forem, které připomínají včelí plástve anebo přesýpací hodiny.”
Z web stránky Příroda Českého Švýcarska
Mapa
Zväčšiť mapu
Výkonný výbor Cykloklubu APOLLO pod vedením predsedu Ladislava Zvadu usporiadal v dňoch 1.8. - 8.8.2009 cyklovýlety v Českom a v Saskom Švajčiarsku. Podujatia sa zúčastnilo 40 cyklistov, ktorí boli ubytovani v rekreačnom stredisku Bajtlich nedaleko obce Chřibská, necelých 30 km od mesta Děčín. Najaktívnejší cyklisti prešli v kopcovitom teréne vyše 350 km.
Názov obce Chřibská vytvoril Palacký podľa kopcovitého rázu okolitej krajiny (chřib = pahorok). Nejstaršia zmienka o obci je z roku 1383, kedy získala prvé privilegia od Michaloviců, mestom je od roku 1570. Vysídlením pôvodného obyvateľstva ostalo v oblasti veľa voľných domov, ktoré boli bezplatne venované rôznym skupinám imigrantov. Ukázalo sa, že čo je zadarmo si nikto neváži, a mnohé domy boli v minulosti zdevastované - historik Ján Mlynárik
Ubytovanie v chatkách rekreačnej oblasti Bajtlich bolo pre niektorých z nás cestovaním v čase. Veď málokto má dnes možnosť zopakovať si časy pionierskych táborov a atmosféru jedálne s nenapodobiteľnou vôňou a chuťou čaju. Tento obraz dotváralo aj sústredenie detí – Karate klubu z mesta Česká Lípa. Miestami to vyzeralo, ako by sa zastavil čas. Problémom bolo dostať sa k vlastným peniazom, nakoľko bankomaty sa tu masovo neujali, sú - podobne ako zmenárne, len vo veľkých mestách (najblišší bol v meste Česká Kamenice).
Česká gastronómia na ktorú sme sa vopred veľmi tešili - nesklamala - ale ceny v horských strediskách boli často dvojnásobné ako napríklad v Slovanskom dome v Dečíne. I knedle boli väčšinou také, ako u nás doma. Často boli účtované zvlášť, ako príloha ktorú sme si neobjednali. Cítili sme sa nie celkom vítaní ani v podnikoch označených logom „Cyklisté vítání“, kde nám nedovolili k pivu konzumovať ani malé pagáčiky od Zitky. Najlepšie jedlá sme ochutnali, a gastrodojmy sme si napravili v reštaurácii Kyjovská terasa, kde bola profesionálna obsluha, atraktívne rodinné prostredie s dobrým feng šuej, zaujímavým jedálnym lístkom a s pozornosťou podniku na záver stolovania.
Pivo sa tu čapuje väčšinou tradičným spôsobom - čo istý čas trvá - a v našej lokalite boli najviac čapované značky Zlatopramen, Březňák, Konrad, Svijatel, Staropramen, Granát, Prazdroj, Budvar. Najviac nám chutilo pivo Březňák na Koupališti a tmavé 11 st. pivo Zlatopramen. Na pivo Bernard sme nenatrafili. Cena za 0,5 l piva bola 15 – 35 českých korún (1 € = 25 Kč), v niektorých podnikoch bolo pivo podchladené.
Rozprávkovo krásny hornatý kraj však bohato prevážil drobné nedostatky, za ktoré organizátori však vôbec nemohli. Chladné noci podporovali výdatný a osviežujúci spánok. Počasie, okrem pondelka, bolo slnečné, v horách celkom príjemne znesiteľné. Mnohé cesty v národnom parku sú len pre peších, cyklistom je tam vstup zakázaný pod hrozbou pokuty 2000 Kč.
Nedeľňajšia etapa na najviac vyhľadávaný turistický cieľ Pravčická brána merala 55 km, časť trasy sme bicykel tlačili a priemerna rýchlosť bola 15,4 km/hod. K Pravčickej bráne sme šľapali peši, bicykle sme si nechali strážiť našimi spolucyklistami, čo sa ukázalo ako prezieravé, keďže na tomto mieste dvaja cyklisti neskôr (v stredu) o svoje bicykle prišli. Pravčická brána je najväčším pieskovcovým skalným mostom (bránou) v Európe, má dĺžku 26 m a výšku 16 m. Súčasťou Pravčickej brány je výletný zámoček Sokolie hniezdo (Sokolí hnízdo). Bol vybudovaný v roku 1881 na mieste chatrče (výčepu) z dubovej kôry. Štýlová fotogenická reštaurácia na prízemí je zdobená pôvodnými maľbami. Vstupné do areálu bolo 3 € (75 Kč).
Pondeľňajší daždivý deň sme využili na návštevu zariadení Hotel Zámeček Ranartice a Penzion „Na konci světa“, kde nás boli ochotní obslúžiť i mimo otváracích hodín; a Koupalište, kde práve kempovali holandskí turisti na veteránoch Citroenoch. Prešli sme v daždivom počasí 25 km.
V utorok sa vyčasilo, a tak sme sa vydali do Nemecka k údoliu rieky Labe do oblasti Saské Švýcarsko. Prešli sme 85 km priemernou rýchlosťou 17 km/hod. V Saskom Švajčiarsku sme navštívili obec Hinterhermsdorf, pokračovali sme údolím potoka do kúpeľného mestečka Bad Schandau. Po spoločnej fotografii na námestí sme obdivovali malebné údolia a skaly z pravého brehu rieky Labe. Cez opustený hraničný prechod sme sa dostali do mestečka Hřensko, v ktorom bolo množstvo Vietnamcov predávajúcich rôzne tovary a gýče. To sme už boli len 4 km od Pravčickej brány. V utorok večer bola opekačka a posedenie pri táborovom ohni s tromi spevákmi a hráčmi na gitaru (Sašo, Jozef a miestny gitarista).
V stredu sme autobusom navštívili Děčín (cesta trvala necelú hodinu) a vlakom popri ľavom brehu rieky Labe mesto Drážďany (rýchlikom trvala cesta 40 minút). Cieľom bola galéria v Drážďanoch, ktorá za vstupné 10 € ponúka množstvo zážitkov, na ktoré by bolo potrebné rezervovať si oveľa viacej času - Staatliche Kuntsammlungen Dresden. Cestou sme sa príjemne občerstvili v reštaurácii Slovanský dům v Dečíne.
Vo štvrtok sme absolvovali kombinovaný cyklo-turistický výlet a prešli sme Pavlino údolí v dĺžke etapy cca 50 km. Bicykle bolo potrebné občas v horskom teréne aj nosiť, čím sa precvičili aj ďalšie svalové skupiny. Bol to pekný výlet v tôni lesa, spojený so zbieraním hríbov a ďalších lesných plodov.
V piatok sme navštívili Doubice s drevenými postavičkami v okolí reštaurácie Stará hospoda, kde je údajne najväčšia zbierka drevených sôch na svete (90 exemplárov). Z obce Kyjov sme prešli údolím riečky Křinice, ktorá preteká Kyjovským údolím. Táto trasa bola odpočinková, posledný deň sme prešli 35 km. V tejto oblasti sú tiež odporúčané cyklistické trasy - Cyklookruh Kyjov, Doubice, Turistické zajímavosti v okolí Kyjova a Doubic, České Švýcarsko - Doporučené cyklotrasy.
Celkovo naše dojmy boli pozitívne, hornatý terén je ideálny pre trénovaných cykloturistov. Horský bicykel bol výhodou pri prudkých stúpaniach a na šotoline. Cyklocesty sú prehľadne značené na oboch stranách hranice. Na bočných cestách nechodilo veľa áut, vodiči boli ohľaduplní i keď nie tak ako napríklad v Rakúsku. Labužníci a milovníci dobrého piva boli tiež spokojní. Chrániče sluchu ocenili v noci najmä tí, ktorí si priviedli so sebou, alebo ktorým boli pridelení do chatiek chrápajúci spolunocľažníci. Na záver ďakujeme organizátorom a osobitne Lackovi O. za prípravu a vedenie zaujímavých cyklotrás s dobrou orientáciou v teréne.
„Území v České republice nejnovějšího a v pořadí čtvrtého Národního parku České Švýcarsko je součástí širší oblasti Labských pískovců, nazývané již po dvě staletí Českým a Saským Švýcarskem. Zásluhu na tomto romantickém názvu krajiny mají mimo jiné i dva švýcarští malíři Adrian Zingg a Anton Graff, kteří v druhé polovině 18. století působili na Akademii v Drážďanech. Ti podnikali cesty podél Labe do míst mezi Pirnou a Hřenskem a svým výtvarným dílem položili základy zdejší vedutové tvorbě a propagaci přírodních krás.“
Z web stránky Národní park České Švýcarsko, České Švajčiarsko - fotografie Cykloapollo
Fotografie:
Cyklovýlety v národnom parku České a Saské Švajčiarsko
Prírodné zaujímavosti Národného parku České Švýcarsko
Čo sme jedli a pili...
Drážďany (Dresden) – cesta, mesto a obrazová galéria
Súvisiace linky: České Švajčiarsko - fotografie Cykloapollo, Kampaň láká turisty do českých restaurací na svíčkovou či karbonát
Dĺžka trasy: 250 km
Motto:
“Příběh tohoto území se počíná před mnoha miliony lety, kdy se v oblasti dnešního Českého Švýcarska rozprostíralo mělké moře. Právě z jeho písečného dna se po ústupu moře zrodil podivuhodný svět pískovce. Svět skalních věží, mostů a bran, svět roztodivných kamenných forem, které připomínají včelí plástve anebo přesýpací hodiny.”
Z web stránky Příroda Českého Švýcarska
Mapa
Zväčšiť mapu
Výkonný výbor Cykloklubu APOLLO pod vedením predsedu Ladislava Zvadu usporiadal v dňoch 1.8. - 8.8.2009 cyklovýlety v Českom a v Saskom Švajčiarsku. Podujatia sa zúčastnilo 40 cyklistov, ktorí boli ubytovani v rekreačnom stredisku Bajtlich nedaleko obce Chřibská, necelých 30 km od mesta Děčín. Najaktívnejší cyklisti prešli v kopcovitom teréne vyše 350 km.
Názov obce Chřibská vytvoril Palacký podľa kopcovitého rázu okolitej krajiny (chřib = pahorok). Nejstaršia zmienka o obci je z roku 1383, kedy získala prvé privilegia od Michaloviců, mestom je od roku 1570. Vysídlením pôvodného obyvateľstva ostalo v oblasti veľa voľných domov, ktoré boli bezplatne venované rôznym skupinám imigrantov. Ukázalo sa, že čo je zadarmo si nikto neváži, a mnohé domy boli v minulosti zdevastované - historik Ján Mlynárik
Ubytovanie v chatkách rekreačnej oblasti Bajtlich bolo pre niektorých z nás cestovaním v čase. Veď málokto má dnes možnosť zopakovať si časy pionierskych táborov a atmosféru jedálne s nenapodobiteľnou vôňou a chuťou čaju. Tento obraz dotváralo aj sústredenie detí – Karate klubu z mesta Česká Lípa. Miestami to vyzeralo, ako by sa zastavil čas. Problémom bolo dostať sa k vlastným peniazom, nakoľko bankomaty sa tu masovo neujali, sú - podobne ako zmenárne, len vo veľkých mestách (najblišší bol v meste Česká Kamenice).
Česká gastronómia na ktorú sme sa vopred veľmi tešili - nesklamala - ale ceny v horských strediskách boli často dvojnásobné ako napríklad v Slovanskom dome v Dečíne. I knedle boli väčšinou také, ako u nás doma. Často boli účtované zvlášť, ako príloha ktorú sme si neobjednali. Cítili sme sa nie celkom vítaní ani v podnikoch označených logom „Cyklisté vítání“, kde nám nedovolili k pivu konzumovať ani malé pagáčiky od Zitky. Najlepšie jedlá sme ochutnali, a gastrodojmy sme si napravili v reštaurácii Kyjovská terasa, kde bola profesionálna obsluha, atraktívne rodinné prostredie s dobrým feng šuej, zaujímavým jedálnym lístkom a s pozornosťou podniku na záver stolovania.
Pivo sa tu čapuje väčšinou tradičným spôsobom - čo istý čas trvá - a v našej lokalite boli najviac čapované značky Zlatopramen, Březňák, Konrad, Svijatel, Staropramen, Granát, Prazdroj, Budvar. Najviac nám chutilo pivo Březňák na Koupališti a tmavé 11 st. pivo Zlatopramen. Na pivo Bernard sme nenatrafili. Cena za 0,5 l piva bola 15 – 35 českých korún (1 € = 25 Kč), v niektorých podnikoch bolo pivo podchladené.
Rozprávkovo krásny hornatý kraj však bohato prevážil drobné nedostatky, za ktoré organizátori však vôbec nemohli. Chladné noci podporovali výdatný a osviežujúci spánok. Počasie, okrem pondelka, bolo slnečné, v horách celkom príjemne znesiteľné. Mnohé cesty v národnom parku sú len pre peších, cyklistom je tam vstup zakázaný pod hrozbou pokuty 2000 Kč.
Nedeľňajšia etapa na najviac vyhľadávaný turistický cieľ Pravčická brána merala 55 km, časť trasy sme bicykel tlačili a priemerna rýchlosť bola 15,4 km/hod. K Pravčickej bráne sme šľapali peši, bicykle sme si nechali strážiť našimi spolucyklistami, čo sa ukázalo ako prezieravé, keďže na tomto mieste dvaja cyklisti neskôr (v stredu) o svoje bicykle prišli. Pravčická brána je najväčším pieskovcovým skalným mostom (bránou) v Európe, má dĺžku 26 m a výšku 16 m. Súčasťou Pravčickej brány je výletný zámoček Sokolie hniezdo (Sokolí hnízdo). Bol vybudovaný v roku 1881 na mieste chatrče (výčepu) z dubovej kôry. Štýlová fotogenická reštaurácia na prízemí je zdobená pôvodnými maľbami. Vstupné do areálu bolo 3 € (75 Kč).
Pondeľňajší daždivý deň sme využili na návštevu zariadení Hotel Zámeček Ranartice a Penzion „Na konci světa“, kde nás boli ochotní obslúžiť i mimo otváracích hodín; a Koupalište, kde práve kempovali holandskí turisti na veteránoch Citroenoch. Prešli sme v daždivom počasí 25 km.
V utorok sa vyčasilo, a tak sme sa vydali do Nemecka k údoliu rieky Labe do oblasti Saské Švýcarsko. Prešli sme 85 km priemernou rýchlosťou 17 km/hod. V Saskom Švajčiarsku sme navštívili obec Hinterhermsdorf, pokračovali sme údolím potoka do kúpeľného mestečka Bad Schandau. Po spoločnej fotografii na námestí sme obdivovali malebné údolia a skaly z pravého brehu rieky Labe. Cez opustený hraničný prechod sme sa dostali do mestečka Hřensko, v ktorom bolo množstvo Vietnamcov predávajúcich rôzne tovary a gýče. To sme už boli len 4 km od Pravčickej brány. V utorok večer bola opekačka a posedenie pri táborovom ohni s tromi spevákmi a hráčmi na gitaru (Sašo, Jozef a miestny gitarista).
V stredu sme autobusom navštívili Děčín (cesta trvala necelú hodinu) a vlakom popri ľavom brehu rieky Labe mesto Drážďany (rýchlikom trvala cesta 40 minút). Cieľom bola galéria v Drážďanoch, ktorá za vstupné 10 € ponúka množstvo zážitkov, na ktoré by bolo potrebné rezervovať si oveľa viacej času - Staatliche Kuntsammlungen Dresden. Cestou sme sa príjemne občerstvili v reštaurácii Slovanský dům v Dečíne.
Vo štvrtok sme absolvovali kombinovaný cyklo-turistický výlet a prešli sme Pavlino údolí v dĺžke etapy cca 50 km. Bicykle bolo potrebné občas v horskom teréne aj nosiť, čím sa precvičili aj ďalšie svalové skupiny. Bol to pekný výlet v tôni lesa, spojený so zbieraním hríbov a ďalších lesných plodov.
V piatok sme navštívili Doubice s drevenými postavičkami v okolí reštaurácie Stará hospoda, kde je údajne najväčšia zbierka drevených sôch na svete (90 exemplárov). Z obce Kyjov sme prešli údolím riečky Křinice, ktorá preteká Kyjovským údolím. Táto trasa bola odpočinková, posledný deň sme prešli 35 km. V tejto oblasti sú tiež odporúčané cyklistické trasy - Cyklookruh Kyjov, Doubice, Turistické zajímavosti v okolí Kyjova a Doubic, České Švýcarsko - Doporučené cyklotrasy.
Celkovo naše dojmy boli pozitívne, hornatý terén je ideálny pre trénovaných cykloturistov. Horský bicykel bol výhodou pri prudkých stúpaniach a na šotoline. Cyklocesty sú prehľadne značené na oboch stranách hranice. Na bočných cestách nechodilo veľa áut, vodiči boli ohľaduplní i keď nie tak ako napríklad v Rakúsku. Labužníci a milovníci dobrého piva boli tiež spokojní. Chrániče sluchu ocenili v noci najmä tí, ktorí si priviedli so sebou, alebo ktorým boli pridelení do chatiek chrápajúci spolunocľažníci. Na záver ďakujeme organizátorom a osobitne Lackovi O. za prípravu a vedenie zaujímavých cyklotrás s dobrou orientáciou v teréne.
„Území v České republice nejnovějšího a v pořadí čtvrtého Národního parku České Švýcarsko je součástí širší oblasti Labských pískovců, nazývané již po dvě staletí Českým a Saským Švýcarskem. Zásluhu na tomto romantickém názvu krajiny mají mimo jiné i dva švýcarští malíři Adrian Zingg a Anton Graff, kteří v druhé polovině 18. století působili na Akademii v Drážďanech. Ti podnikali cesty podél Labe do míst mezi Pirnou a Hřenskem a svým výtvarným dílem položili základy zdejší vedutové tvorbě a propagaci přírodních krás.“
Z web stránky Národní park České Švýcarsko, České Švajčiarsko - fotografie Cykloapollo
Fotografie:
Cyklovýlety v národnom parku České a Saské Švajčiarsko
Prírodné zaujímavosti Národného parku České Švýcarsko
Čo sme jedli a pili...
Drážďany (Dresden) – cesta, mesto a obrazová galéria
Súvisiace linky: České Švajčiarsko - fotografie Cykloapollo, Kampaň láká turisty do českých restaurací na svíčkovou či karbonát
 | Bernardcykloklub.sk |